Niekoľko februárových dní sme strávili v Bijacovciach. Plánovali sme odtiaľ vychádzať do okolia. Silné dojmy zanechali výstupy v Tatrách. Chodník z Hrebienka na Teryho chatu bol veľmi rozmanitý – od čistého ľadu po zabáranie po kolená do snehu a od bezvetria po silnú fujavicu. Výstup bol náročný, ale krásny.

V iný deň sme si to namierili ešte trošku vyššie – zo Štrbského Plesa na chatu pod Rysmi. Zimná uzávera chodníkov nám to však znemožnila. Trošku sklamanie. Zostali sme pri Popradskom plese. V jeho blízkosti veľký symbolický cintorín obetí je nemým svedkom podcenenia prírody a precenenia schopností.
Počasie nám prialo po celý čas. Ako boli rozmanité tatranské chodníky, tak bola rozmanitá naša výstroj. Je to ako v živote. Každý máme nejakú výstroj darov, talentov, sme v rôznych okolnostiach, ale cieľ je len jeden. A učíme sa navzájom účinne si pomáhať a pomoc prijímať.

Každý z nás výlet hodnotil kladne. Bola to príležitosť na hygienu duše skrze krásno ukryté v prírode. Ďakujeme Bohu za stvorenie, predstaveným za možnosť k tomuto stvoreniu vykročiť bližšie a všetkým účastníkom za spoločenstvo.
direktor P. Jozef, špirituál P. Emil, P. Ondrej, seminárni spolubratia dvaja Jankovia, Branko, Milan, novici Marek, Miroslav, Dominik.