Deň otvorených dverí v seminári ...

V piatok, 19.4., sme do seminára prijali nových ľudí. Prišli k nám chlapci, ktorí chceli zažiť víkend v seminári. Aj keď predpoklady sa rôznili, nakoniec prišli šiesti chlapci. Traja zo Šulekova, z farnosti nášho diakona Jozefa a traja z farnosti Bratislava – Prievoz, kde sídli aj náš seminár. Stretnutie začalo večerou našich hostí a pokračovalo spoločným večerom na našej spoločenskej miestnosti. Po krátkom zoznámení sa prelomili akékoľvek zábrany a začala družná zábava pri rôznych hrách a rozhovoroch. Nasledovala krátka adorácia v našej kaplnke a modlitba kompletória – čiže záverečnej liturgickej modlitby dňa celej Cirkvi. Potom sme sa niektorí odobrali na nočný odpočinok. Chlapci sa v seminári zabývali veľmi rýchlo, keďže ráno sami vstali už okolo pol šiestej, čo je čas, kedy v týždni bežne začíname náš seminárny program. Avšak, pretože bola sobota, ranné chvály sme sa modlili až neskôr spolu s celou komunitou. Po raňajkách sme si povedali niečo o našom živote v seminári, urobili sme prehliadku našich priestorov a taktiež priľahlého kostola svätého Vincenta. Nakoniec sme si vysvetlili význam udalosti, ktorá nás mala o chvíľu čakať – skladanie večných sľubov nášho spolubrata Janka Jakuboviča. Pri slávnostnej svätej omši tiež prijal službu akolytu náš spolubrat Janko Janček. Po slávnostnej svätej omši v kruhu rodín oboch spolubratov, sestier vincentiek, zástupcov z iných komunít a tiež tej našej a samozrejme za účasti našej vzácnej návštevy, sme absolvovali aj slávnostný obed. Do umývania riadov sa chlapci tiež zapojili veľmi odvážne a za ich výdatnej pomoci nám práca ubehla rýchlo. To nám umožnilo, že sme mohli vo veľmi dobrom čase začať náš popoludňajší program – putovanie za zaujímavosťami Bratislavy.

Našu prehliadku sme začali dosť unavujúco, keďže bolo treba vyjsť s plnými žalúdkami Hlbokou cestou až na Kalváriu, kde sme sa spoločne krátko pomodlili. Naše ďalšie kroky viedli do Vatikánu. Bol na počudovanie veľmi blízko. V blízkosti Kalvárie sa totiž nachádza Apoštolská nunciatúra – veľvyslanectvo Svätej stolice na Slovensku, kde sídli otec nuncius Mons. Mario Giordana. Aspoň dotykom ruky za plotom sme boli takto na návšteve u Svätého otca. Ďalší kopec v Horskom parku sme zdolali rýchlo. Nie že by bol miernejší, ale boli vyhlásené preteky, kto vybehne hore prvý. Samozrejme, že hore bol potom potrebný patričný oddych. Odtiaľ to však bolo už len na skok na Slavín – pietne miesto, na ktorom je pochovaných vyše tritisíc vojakov a odkiaľ je nádherný výhľad na Bratislavu. Po niekoľkých fotkách a modlitbe za zosnulých sme sa presunuli ku hradu, od ktorého sme už len klesali dolu až ku katedrále svätého Martina. Katedrálu sme samozrejme navštívili a pozreli sme si aj klenotnicu s rôznymi vzácnymi bohoslužobnými nádobami a oblečením. Medzi relikviármi sme dokonca objavili nádherný relikviár s ostatkami sv. Vincenta de Paul.
Ďalšie miesta, ktoré zanechali v chlapcoch hlbokú stopu, boli naše učebne. Vedľa katedrály totiž sídli bohoslovecká fakulta, kam denne dochádzame na vyučovanie. Preto sme tieto miesta radosti, ale aj obáv - zo skúšok, nemohli obísť. Malým občerstvením a prechodom popod Michalskú bránu sme našu prehliadku zakončili. Po návrate už nasledovala večera a spoločná modlitba vešpier. Aj keď sa pomaly dostavovala zaslúžená únava, silná myšlienka sledovaného filmu nám nedala zadriemať. To, že starneme, sme si uvedomili pri pohľade na chlapcov, ktorí aj po náročnom dennom programe oplývali skoro nevyčerpateľnou energiou. Nedeľné dopoludnie sa nieslo v atmosfére modlitby a mládežníckej svätej omše v kostole. Posledné spoločné chvíle sme využili na vzájomné rozhovory, hru a sledovanie modlitby „Raduj sa nebies Kráľovná“ so svätým otcom Františkom z Vatikánu. Po spoločnom obede sme sa s chlapcami rozlúčili s dohodou ďalších spoločných akcií.

Týmto sa však náš deň otvorených dverí nekončil. Popoludní, po krátkom oddychu začali už prichádzať aj ostatní farníci z našej bratislavskej farnosti. Pre nich začal deň otvorených dverí o 15:00. Opäť sme ho začali modlitbou. A keďže bolo krátko po tretej, ako inak, než modlitbou Korunky k Božiemu milosrdenstvu. Následný program sa niesol vo veľmi príjemnej atmosfére, keďže s väčšinou návštevníkov sme sa už poznali, pretože pravidelne prichádzajú na našu spoločnú nedeľnú modlitbu vešpier. Po prehliadke seminára a veľmi pekných rozhovoroch sme zavŕšili deň práve spomínanými slávnostnými vešperami. Aj keď bol posledný víkend náročný, predsa nám dodal energie a radosti. Stretli sme sa s milými ľuďmi, ktorí nás povzbudili a potešili a aj oni mali možnosť prežiť niekoľko chvíľ s nami, a tak sa mohli utužiť vzájomné vzťahy. Vďaka všetkým za účasť a za spoločenstvo.