V stredu 5.2.2014 sme sa celý seminár aj s otcom špirituálom Emilom, vybrali na spoločný výlet do hornej časti Oravy, do dedinky zvaná Lokca, v ktorej nás čakal výborný obed na fare, ale ešte lepší pastier tejto farnosti, ktorý nás očaril svojím prijatím „cíťte sa tu ako doma“ a to nás veľmi potešilo. Hneď po výdatnom obede sa na faru dohrnulo veľa detí, s ktorými sme sa zahrali rôzne super hry, pri ktorých náš diakon Janko prišiel skoro k slabému otrasu mozgu, ale akosi to zahral do autu. Veď treba prinášať aj obety. Po týchto hrách sme navštívili farnosť Sihelné, v ktorej asi pred rokom boli Ľudové misie, na ktorých sme sa zúčastnili, vtedy aj teraz s veľkou radosťou. Po sv. omši sme sa vrátili naspäť do Lokce a strávili spoločný večer s farskou komunitou a sestričkami. Štvrtok do obedu sme navštívili františkánsku komunitu v Trstenej, ktorej jeden brat je zo ZMM a keďže aj my všetci štyria seminaristi sme zo ZMM, tak sme považovali za povinnosť navštíviť svojho františkánskeho spolubrata. Po obede sme mali spoločenstvo s deťmi v Ťapešove, čo je filiálka Lokce. Zahrali sme sa nejaké hry, porozprávali o sv. Vincentovi a po programe sme mali sv. omšu. Večer sa konal pokec s mladými vo farskom klube, ktorý má názov: „Tu sme doma“.

Keďže piaty deň týždňa je dňom utrpenia Pána, aj my sme ho chceli prežiť v takom duchu a naše kroky viedli na menšiu túru, pri ktorej sme sa pomodlili krížovú cestu. V poobedňajších hodinách sme spolu so sestrou Annou navštívili jedenú babičku, ktorá v čase tvrdého komunizmu skrývala nášho kňaza, otca Orieška. Dozvedeli sme sa veľa nových vecí zvlášť to, že komunisti si stále mysleli, že on chce z Oravy urobiť nový seminár. Večerná sv. omša bola za účasti detí. Čo sa mi najviac páčilo, bola pieseň po sv. omši: „Taká mala sýkorečka sa mi zapáčila“, pri ktorej deti tancovali ako kráľ Dávid okolo archy v starom zákone. Po sv. omši sme mali vo farskom klube spoločné vešpery s mladými a prezentáciu o sv. Vincentovi, ktorú viedol diakon Janko. Aj my ostatní sme trochu porozprávali o osobnosti sv. Vincenta v našom živote a nasledoval zábavný program. V tento večer sme mladým na čele s pánom farárom darovali obraz sv. Vincenta, aby ho mali stále na očiach a brali si z neho príklad v konaní skutkov lásky.

Každá sobota je pracovná, no a v Lokci to ani ináč nemohlo byť. Pán farár nám chcel dopriať terapiu prácou, ale netušil, ako to dopadne. Každému dal do ruky sekeru a po krátkom čase zo štyroch ostala iba jedna. Ani my sme netušili, že sekery sú tak slabé, alebo skôr, že seminaristi sú tak silní. Vďaka Bohu, nebol žiaden úraz a pán farár bol spokojný z vykonanej práce. Pri obede sme oslávili narodeniny otca Emila, ktorý bol obdarený votívnymi darmi. Potom sme navštívili Oravské cintoríny, na ktorých sú pochovaní naši nebohí spolubratia. Sobotný večer sa trávil ako obyčajne v spoločenstve mladých a v rozhovoroch s nimi. Janko ich naučil novú hru „Mestečko Palermo“. Deň Zmŕtvychvstania nášho Pána sme navštívili obec Mútne, ktorá je rodiskom nášho otca direktora Jozefa. Na prvý pohľad nás oslovila svojou rozlohou a počtom veriacich v kostole. Božie požehnanie tejto farnosti bolo priam zhmotnené vo veľkom počte detí, najmä miništrantov. Po slávnostnom obede na fare sme navštívili rodičov otca direktora. Nedeľňajšie poobedie bolo spestrené kultúrnym zážitkom, keď sme v Lokci mali možnosť vidieť komediálne divadelné predstavenie. Posledný večer sme ako zvyčajne trávili s mladými. Najťažšie bolo lúčenie, pri ktorom nechýbali bozky pokoja, slzy a objatia. Niektorí hovoria, že Orava je svätá zem na Slovensku. Veľmi som tomu neveril, až doteraz. No a na tomto mieste môžem povedať za všetkých seminaristov, že sme tu načerpali veľa milostí, telesných i duchovných síl a s novým elánom môžeme vykročiť do nastávajúceho semestra. V prvom rade ďakujeme nášmu dobrému Pánu Bohu, že nám zo svojej milosti doprial tento výlet a našim predstaveným za jeho uskutočnenie. Ďalej poďakovanie patrí skvelému kňazovi, úžasnému človeku a nášmu hostiteľovi pánovi farárovi Jaroslavovi Majdovi, za jeho bratské prijatie a veľký vzor prežívania kňazského povolania. Vďaka tiež patrí našim sestrám vincentkám z domácej komunity, sme radi, že vás máme a pamätáme na slová sv. Vincenta, že sme dve modliace sa ruky. V neposlednom rade ďakujeme aj lokčanskej mládeži, za chvíle strávene s vami, nech vás Pán žehná vo všetkých vašich aktivitách a podujatiach. Sme naozaj šťastní, že aj my môžeme po čase strávenom v Lokci povedať: „TU SME DOMA“ ☺☺☺☺

bohoslovec Miroslav Vaľko