Ako po minulé roky, aj tento rok sme ukončili zimný semester spoločným seminárnym výletom. Opäť sme sa vybrali do Bijacoviec, do krásnej dedinky pod Spišským hradom, kde sídli aj náš misijný tím. Odjazd bol však o čosi skôr, pretože sme ešte išli osláviť nedožitých sto rokov od narodenia nášho spolubrata, pátra Jána Hutyru, CM do jeho rodnej obce Jablonové, ktorá je blízko Bijacoviec. Po krásnej liturgickej slávnosti, ktorej predsedal otec biskup Štefan Sečka sme sa v spomienkach vrátili k tomu, čo všetko otec Hutyra prežil a aj sme si zaspievali krásnu pieseň o vlasti, ktorú on sám zložil, keď bol režimom väznený.
Oddychový týždeň sme začali voľnejšie a keďže súčasné zloženie seminára neveľmi holduje lyžovaniu, rozhodli sme sa, že pôjdeme na púť do Poľska.
Prvý deň púte sme sa vydali smerom na Krakow. Navštívili sme Wieliczku, kde sa nachádza sprístupnená soľná baňa. Zažili sme tam pekné chvíle. Najprv sme schádzali skoro po nekonečnom drevenom schodisku do závratnej hĺbky, potom sme blúdili po chodbách a dostali sme sa aj do obrovskej a krásnej soľnej kaplnky, v ktorej boli reliéfy a sochy vytesané zo soli. Jednou z dominant bola aj socha blahoslaveného Jána Pavla II.
Progam dňa pokračoval veľmi očakávanou púťou do Lagiewnikov – do Sanktuária Božieho Milosrdenstva. Keďže bola treskúca zima, pútnikov nebolo mnoho, a teda sme sa všade dostali veľmi rýchlo. Tichá a pokojná atmosféra v bazilike a tiež modlitbou nasiaknutá kaplnka, v ktorej sa nachádza Milostivý obraz zanechali v nás hlboké dojmy.
Nocľah sme mali dohodnutý vo Wadowiciach u bratov karmelitánov, takže sme uháňali tam. Po srdečnom privítaní, večeri a modlitbe vešpier sme si ešte zhodnotili deň a išli spať.
Ďalší deň boli našim cieľom dve miesta: Oswiecim a Czestochowa. Prehliadku koncentračného tábora nám komentovala sprievodčíčka z Wadowic, ktorá sa učila po slovensky a ktorej dedko bol tiež väzňom tábora. Táto skutočnosť a tiež zima na úrovni -14 stupňov Celzia veľmi dobre dopĺňala výklad a umožňovala hlbšie si uvedomiť zverstvá, ktoré sa tam páchali a utrpenie, ktorým museli ľudia prejsť. My sme tam strávili asi iba tri hodiny, dobre oblečení a zababušení a aj tak nám bola poriadna zima. Väzni v tábore mávali zvyčalne len jednu vrstvu oblečenia...
Naše ďalšie kroky smerovali na Jasnú Goru pozdraviť Matku Bosku Czestochowsku. Prišli sme práve na modlitbu svätého ruženca, ktorú sa modlili mladí. Po modlitbe a prehliadke miesta sme ešte šli do obchodov s devocionáliami nakúpiť potrebné veci, lebo tam bol lepší výber a o poznanie lacnejšie ako u nás.
Na noc sme sa opäť vrátili do Wadowic. Ani únava nám nezabránila ešte dlho debatovať o prežitých skúsenostiach. Posledný deň nášho putovania sme si pozreli karmelitánsky kláštor a tiež pamätný dom Jána Pavla II., ktorý sa práve vo Wadowiciach narodil a žil. Pozreli sme si aj kostol, v ktorom bol pokrstený a ktorý je plný krásnych malieb pripomínajúcich dielo Jána Pavla. Následne sme sa rozlúčili s bratmi karmelitánmi a pokračovali sme – už smerom na Slovensko. Počas cesty sme sa zastavili ešte v pútnom mieste Kalwaria Zebrzydowska, tiež v Zakopanom a u spolubratov vincentínov v Olczi. Do Bijacoviec sme sa vrátili vo večerných hodinách.
Posledný deň našich prázdnin sme prežili oddychovo, rozhovormi s miestnymi kňazmi - spolubratmi, boli sme na svätej omši v kostole Všetkých Svätých v Bijacovciach a dosýta sme sa vybláznili v snehu s miestnymi deťmi.
Za príjemné a radostné chvíle patrí vďaka našim predstaveným, ale tiež aj všetkým bohoslovcom. Myslím, že spoločný čas strávený na púti nás obohatil, utužil naše spoločenstvo a priblížil nás bližšie k Ježišovi. Budeme z toho ešte dlho čerpať.
Ďakujeme vám všetkým za vašu priazeň a modlitby a prajeme, aby ste aj vy naplnení Duchom Svätým hľadali pokoj a radosť v tom spoločenstve, v ktorom žijete.

bohoslovec Jozef Kudla