Žijeme v dobe poznačenej vírusom, ktorý do značnej miery ochromil väčšinu spoločnosti v oblasti sociálnej, ekonomickej i náboženskej. Žijeme v dobe, ktorá je v mnohých ohľadoch chudobnejšou. Avšak tá istá doba, pod iným zorným uhlom sa nám môže javiť nekonečne bohatou. Práve takejto zmeny uhlu pohľadu sme sa stali svedkami v uplynulom mesiaci.
V krajnej núdzi, čo sa do personálneho manažmentu týka, sa ocitla organizácia DePaul, ktorá sa v Bratislave angažuje v oblasti boja s bezdomovectvom a krajnou chudobou. Pod vplyvom pandémie koronavírusu a výpadkom mnohých zamestnancov, zorganizovali dobrovoľnícku výzvu, ktorou chceli pokryť nedostatok personálu.
Do tohto projektu sa zapojili i členovia seminárnej komunity, ktorí malou kvapkou túžili prispieť do mora pomoci.
Ako už názov článku pripomína, stretli sme sa doslova s hrdinským prístupom zamestnancov, ktorí obetovali i svoje ostatné sily na to, aby ľudia bez domova dokázali dôstojne, s radosťou a v zdravý prežiť ničivú silu pandémie.
Konkrétne sme sa zapojili do projektu Útulku svätej Lujzy de Marillac, kde sa obetaví ľudia starajú o chorých ľudí bezdomova, ktorí pobyt tam využívajú ako obdobie rekonvalescencie a prípravu na budúce opätovné začlenenie sa do života.
Našou hlavnou úlohou bola pomoc pri prácach nevyhnutne spätých s takouto službou. Boli sme veľmi milo a vrele privítaní, nielen od zamestnancov, ale dostalo sa nám vrúcneho prijatia i od ľudí, ktorí v tomto zariadení bývali. Po prvých chvíľach strávených s nimi, sme pochopili, že každá práca, sa môže stať službou blížnemu. Ich hrdinské nasadenie a obetavá práca nás neustále povzbudzovali a mnoho sme sa od nich naučili.
Aj napriek ťažkostiam, ktoré so sebou prinášal biely „habit“, sa neznechucovali a často s vypätím posledných síl vložili lásku do starostlivosti o našich bratov a sestry. V práci sme nachádzali i čas na úsmevné chvíle. Občas sme si robili srandu z toho, že máme saunu v rámci pracovnej doby, čo v zimných chvíľach nepadlo na škodu.
Čas strávený spolu s nimi bol nezabudnuteľným zážitkom, ktorý nás obohatil a ukázal nám potrebu lásky a porozumenia. Naučili sme sa, aké dôležité je nájsť si chvíľu vypočuť toho, kto je aktuálne vedľa mňa a aj to, že maličkosti sú niekedy obrovskými darmi a zázrakmi.
Sme vďační každému, kto akýmkoľvek spôsobom prispel k tomu, aby sa daná situácia vrátili do normálu. Ďakujeme za modlitby, obety i pôsty za pracovníkov i obyvateľov Útulku. Sme vďační i vám drahí pracovníci, za svedectvo viery, nádeje a lásky, ktoré ste dokazovali skutkami milosrdnej lásky voči najmenším. Vám patrí naše veľké ĎAKUJEM!
Seminaristi CM