Ktokoľvek by vošiel do Bijacoviec, povedal by, že je to koniec sveta. Zapadákov a posledné miesto, kde by chcel človek byť. To sa však nedá úplne tak povedať. Pretože miesto tvoria ľudia, nie oblasť. Pokiaľ je človek v dobrom spoločenstve, môže sa nachádzať kdekoľvek a stále sa bude cítiť príjemne. Podobne môžem povedať aj o Bijacovciach. Útla, malá dedinka na východe však zaujala aj svojím okolím. Ale poďme k veci.

Prišli sme v nedeľu po obede v zložení Miro, Monča, Emča, páter Peter a ja. Cesta utiekla veľmi rýchlo, až som nemohol uveriť, že sme už na mieste. Keďže v bijacovskom semináry ešte nebolo ani nohy, vybrali sme sa traja na obhliadku Bijacoviec. Najviac ma ohromila veľkosť vianočného stromčeka, vraj najväčší na Slovensku, ale povšimnutie si zaslúžilo aj významné ihrisko FK Bijacovce . Keď sme sa vrátili naspäť na seminár, začali sa postupne schádzať ľudia odvšadiaľ. Zo stredu, západu, východ, ale aj domáci. Popravde, nečakal som tak veľa ľudí. Keď sme sa vybalili a konečne ubytovali, všetci sme sa stretli v spoločenskej miestnosti, kde sme si dali zoznamovačku. Každý mal o sebe povedať niečo zaujímavé a neskôr sa dozvedieť niečo zaujímavé o človeku, ktorého vôbec nepozná. Ja som predstavoval pátra Pavla, teda aspoň jeho zaujímavé zážitky z džungle. Keď mi to hovoril, bol som prekvapený. Kedže pátra Pavla som už raz stretol, vedel som, že je to veľmi charizmatický a príjemný človek. Dalo by sa povedať, že som bol nesmierne poctený, že som ho tam stretol a mohol sa s ním rozprávať.
Na ďalší deň sme mali výlet na jedno z najznámejších pútnických miest Slovenka- Levoča. Cestu strávenú v modlitbe a duchovného prežívania s Bohom človek každý deň nezažíva, a preto to bol neobyčajný, i keď strmý výstup ku bazilike. Keď sme vyšli až hore, milé sestričky nás pohostili, za čo sme im zakoledovali, teda aspoň tí, ktorí majú nejaký hudobný sluch. Mne osobne výstup nevadil, pretože nohy si ešte pamätajú nejakú tú námahu z futbalu.
V kláštore bolo veľmi pekne. Oltár bol ozdobený sochou Panny Márie a za ním veľa ďakovných tabuliek od ľudí, ktorým Panna Mária vyprosila zázrak. V ten deň sme ešte hrali nejaké hry a vzájomne sa viac spoznávali. Vážne to bol skvelý kolektív, ktorý sa nevidí každý deň. Ešte v ten večer som bol svedkom aktívneho vymýšľania programu pre deti na ďalší deň. Padli rôzne zaujímavé nápady v znamení troch kráľov a ešte plno iných hier, ktoré vyzerali byť skvelé a vôbec som o nich doteraz nepočul. Klobúk dolu za rýchlosť.

Na druhý deň sme sa hneď po ranných chválach pustili do pripravovania programu. Mali sme necelé dve hodiny na prípravu, zatiaľ čo mali prísť bijacovské deti. Ja som mal aktivitu schovávanie vecí, pri ktorej musela skupinka detí rozdeliť svoje sily a hľadať schované predmety vo vyhradenom areály. Celkom sa im darilo aj vďaka vzájomnej spolupráci. Ešte v ten deň sme išli do bijacovského kostola, kde sa konala sv. omša na záver kalendárneho roka. Taktiež sme sa rozdelili na skupinky a chodili koledovať po dedine.

Po celý čas sme mali dvoch cudzojazyčných hostí. Páter vedel len po španielsky, aj keď základy angličtiny zvládal celkom dobre. Bienvenu vedel celkom dobre, trochu sme spolu kecali...
Silvester sme prežili doslova v Božom objatí, ak sa to dá tak povedať. Bolo to prvýkrát, čo som myslel na Boha presne na prelome nového a starého roku. A neoľutoval som. Celkovo hodnotím túto akciu veľmi pozitívne, pretože pozitívne naladení a neskutočne skvelí ľudia vytvorili neuveriteľnú atmosféru, ktorej stredom bol Boh, jedinečný a najvyšší. Ten, ktorý by mal byť centrom všetkého a všetkých...


Martin Zajíc