Je sobota 20.4.2013 a ja môžem spokojne povedať, že po dnešnom dni môj život už nikdy nebude taký ako predtým. To, k čomu som sa rozhodol pred šiestimi rokmi, dnes dosiahne svoje oficiálne potvrdenie a určí smer môjho ďalšieho života. Prečo? V tento deň som pri sv. omši, ktorá sa konala v kaplnke Misijnej spoločnosti, zložil doživotné sľuby. Štyri sľuby - chudoby, čistoty, poslušnosti, vytrvalosti v povolaní a službe chudobným - by mali byť smerníkom na ceste do nebeského kráľovstva. Prvé čítanie bolo o povolaní proroka Samuela, ktorý až tri razy bežal za Helim s otázkou: „Volal si ma?“. Aj ja som počúval volanie Pána, ale mnohokrát som bežal iným smerom. No úžasné na Pánu Bohu je to, že on sa neunaví a volá nás dovtedy, kým nepochopíme, že on je tým zdrojom, ku ktorému máme prísť. Od 17 rokov som členom ZMM a počas posledných dní pred sľubmi som pociťoval, že zasvätenie, ktoré som pred toľkými rokmi dal Panne Márii, nebolo iba frázou, ale že ona si ma vedie na ceste za Ježišom. Pociťoval som jej ochranu nielen v posledných dňoch pred sľubmi, ale keď som skladal doživotné sľuby, zvony práve na veži kostola odbíjali na „Anjel Pána.“
Po zložení sľubu otec provinciál požehnal misijný kríž a odovzdal mi ho ako znak môjho zasvätenia. Manželia nosia ako symbol svojho manželského sľubu prsteň. Zasvätená osoba nosí kríž, ktorý je taktiež veľkým symbolom lásky a to lásky Kristovej k ľudstvu. V závere sv. omše som sa aj ja prihovoril a poďakoval sa rodičom, otcovi provinciálovi a formátorom. No touto cestou by som chcel poďakovať všetkým, ktorí ma sprevádzajú svojimi modlitbami na mojej ceste zasväteného života. Ďakujem všetkým.
Tento deň nebol veľkým iba pre mňa. Bohoslovec Ján Janček prijal ministérium akolytátu. Akolyta je ustanovený pre službu Božiemu ľudu. Jeho úlohou je roznášať sv. prijímanie a purifikovať – očistiť liturgické nádoby po sv. omši.

Janko Jakubovič, CM