Dňa 23.1. 2011 sa pri farskej sv. omši o 11:00 hod. v kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave - Ružinove uskutočnili dve udalosti, z ktorých jedna znamenala dosť podstatnú zmenu v živote mladého spolubrata z Misijnej spolocnosti. Išlo totiž o prijatie ministéria akolytátu Jankom Jakubovičom a skladanie večných, alebo inak nazvaných doživotných, sľubov Branka Štefúna. Bola to veľmi pekná slávnosť, ktorej predsedal ako hlavný celebrant provinciál Misijnej spoločnosti (CM) sv. Vincenta de Paul na Slovensku P. Jozef Noga. Zároveň boli prítomní na sv. omši aj miestny pán farár P. Augustín Slaninka, direktor vyššieho seminára P. Jozef Mrocek, ako aj ďalší spolubratia z Misijnej spoločnosti. Túto výnimočnú udalosť v mojom živote si nenechal zároveň ujsť ani môj principál, farár dubnickej farnosti, don Peter Pagáč, SDB spolu s diakonom Lukášom Stašákom, SDB. Svojou osobnou prítomnosťou nás prišli povzbudiť niektorí naši spolužiaci zo seminára v Bratislave, ako aj moji rodáci, či známi, ktorých som spoznal počas vykonávania pastoračného ročníka v Šaci, alebo počas praxe na Vianoce či Veľkú noc na iných miestach na Slovensku i v Čechách, kde pôsobia naši spolubratia CM. Napriek tomu, že vonku panovalo veľmi chladné a veterné počasie, v našich srdciach vládol pokoj a radosť z toho, čo sa bude o malú chvíľu diať. Aj keď sa to možno nezaobišlo z mojej strany bez drobného zhonu:) tesne pred začiatkom sv. omše, celá sv. omša, ktorú okrem organu doprevádzal aj mládežnícky zbor svojím spevom a hudbou, prebiehala v pokojnom a slávnostnom duchu. To bola tiež známka dobrej prípravy zo strany ceremonára (má pochvalu a vďaku:)). Po homílii, v ktorej otec provinciál nezabudol priblížiť prítomným veriacim zmysel, obsah a posolstvo ministéria akolytátu a samotných večných sľubov zložených v CM, sme postupne pristúpili k ich prijatiu. Najskôr Janko prijal spomínané ministérium akolytátu a potom ja som zložil večné sľuby, čím som sa do konca života zasvätil Bohu pre ohlasovanie evanjelia chudobným práve v Misijnej spoločnosti a tak sa stal jej právoplatným členom. Po zložení sľubov čistoty, chudoby, poslušnosti a vytrvalosti v poslaní, ktoré mi zveril Boh, som bol toto moje rozhodnutie potvrdiť aj podpisom na obetnom stole, kde boli prizvaní aj niektorí ďalší spolubratia, aby ako svedkovia tiež svojím podpisom potvrdili vykonanie tohto aktu. Svoje rétorické schopnosti som si mohol potom odskúšať na záver sv. omše pri poďakovaní sa Bohu, rodičom, bratom, celému formačnému tímu, ako aj prítomným veriacim za ich modlitby a obety. No musím povedať, že dvakrát to veru príjemné nebolo:-) Po skončení sv. omše a gratuláciách od farníkov nasledoval obed pre pozvaných hostí. Bol to vskutku náročný, ale zároveň krásny a požehnaný deň. Ďakujem ešte raz aj touto cestou, i v mene Janka, všetkým, ktorí pamätáte na nás vo svojich modlitbách a obetách. Nech vás všetkých požehnáva náš milujúci Otec.

S pozdravom Branko Štefún, CM