Posledný januárový týždeň býva u vincentínov dôvodom na radosť. Na sviatok Obrátenia sv. apoštola Pavla 25. januára si každoročne pripomíname prvú misijnú kázeň sv. Vincenta de Paul. Tento deň sa postupom času začal považovať za výročný deň založenia našej Malej spoločnosti. V tomto roku sme zároveň spolu oslávili 25. výročie založenia samostatnej Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti.
Moja radosť bola umocnená nielen spomenutými výročiami, prežívanými práve v Roku zasväteného života, ale najmä tým, že som 27. januára 2015 zložil po sedemročnej príprave večné sľuby. Sv. Vincent povedal, že Boh nechce naše vedomosti, ani našu prácu, ak mu nepatrí celé naše srdce. Zložiť večné sľuby teda u nás znamená sľúbiť Pánu Bohu žiť v čistote, chudobe a poslušnosti a tak sa po celý život verne venovať v Misijnej spoločnosti ohlasovaniu evanjelia chudobným.

Možno sa začudovať a pozastaviť nad tým, aký zmysel má dnes vôbec zaviazať sa natrvalo určitým štýlom života, najmä keď často vidíme slabosť či krehkosť v živote a v danom slove - zasvätených osôb i manželov.
Zaviazať sa natrvalo sľubmi vnímam tak, že svoj život s dôverou odovzdávam do Otcových rúk, aby ho použil pre čokoľvek bude chcieť...
Zaviazať sa natrvalo znamená veriť Božej vôli, aj keď táto žiada veľa alebo vedie na kríž...
Zaviazať sa natrvalo znamená pre mňa uveriť slovám sv. Vincenta: „Nemôžeme si lepšie zabezpečiť večné šťastie, ako keď žijeme a zomierame v službe chudobným, v náručí Božej Prozreteľnosti a v ustavičnom zriekaní sa seba samých, aby sme nasledovali Ježiša Krista.“

Nebude to vždy jednoduché, viem... Iste aj preto dostáva každý vincentín po zložení večných sľubov požehnaný misijný kríž. Je na ňom Ježiš – sila v našich slabostiach, radosť proti nášmu smútku a pevnosť proti našej váhavosti.

Ján Janček, CM