V duchu viery...

Chata Habovka 26. - 28. 6. 2009

Tak na tento víkend sme sa všetci zúčastnení tešili a už na úvod môžem povedať že bolo super, ale vráťme sa opäť na začiatok.
Všetko to začalo piatkovým cestovaním, ktoré bolo dosť poznačené neustálym počítaním osôb, či sme všetci, a taktiež meškaním už prvého vlaku z Banskej Bystrice do Vrútok :-). Neustále pokrikovanie po sebe bolo spôsobené tým, že som sa snažil udržať všetkých spolu a hlavne nažive na tejto našej dlhej výprave. Bol som rad, že vždy všetci zdvíhali telefóny, keď sme boli roztrúsení po celom vlaku z Vrútok do Kraľovian. Z Kraľovian sme sa pomalou cestou, samozrejme ďalším vlakom, dostali do Podbiela a odtiaľto na autobus do Habovky. Po krátkej ceste autobusom sme si mohli konečne všetci zakričať: Hurááá, Habovka. Došli sme všetci živí a zdraví . Potom sme všetci plne naložení pokračovali na chatu, kde sme chvíľku čakali, kým nám donesú kľúče. Na naše prekvapenie sa osoba nesúca kľúče priviezla na štvorkolesovom tátošovi, ktorého kočišom bol otec Stanislav.

A tak sme sa všetci dostali do chaty a ubytovali sa. „Bláznivý“ víkend sa môže začať. Ešte predtým sme mali menší problém s tým, ako pozapínať elektriku v chate. Keďže my, chalani sme nadaní elektrikári, podarilo sa nám to :-) a bolo svetlo :-). Do večernej svätej omše mali všetci individuálny program tzn. že chalani vo svojej izbe hrali na gitarách a spievali si, no a čo robili dievčatá to neviem, ale tiež sa zabávali, keďže ich bolo viac. Animátori rozoberali najbližší program s otcom Stanislavom. Keď nastal čas svätej omše, na ktorej sme spievali sprevádzaní chalanmi z podlavickej kapely Crossroads 22, počúvali sme obrady a Božie slovo v češtine, čo bolo celkom zábavné. Po sv. omši sme dohodli čo bude nasledovať ďalší deň ráno a aký bude program a zase išli všetci svojou cestou. U dievčat pozerali film a dole v spoločenskej miestnosti sme rozprávali a hrali kartové hry. Žiadny hazard, len zábava :-).
Tak prejdem na druhý deň ráno ..... sobota: mierne mrholenie a pred nami ťažké rozhodnutie či ísť alebo neísť na Roháče. Po raňajkách napokon padlo rozhodnutie, že na Roháče pôjdeme. Museli sme sa nachystať na tuto namáhavú túru. Nastal problém, ako dostať 20 ľudí čo najrýchlejšie na Roháče. Hmmm... len dúfam, že toto nebude čítať nejaký policajt...:-) Pravdou je, že sme sa na Roháče dopravili tak, že nás tam povozil otec Stanislav. Namiesto 5 osôb v aute ich bolo 8 ale, inak sme to zvládli :-).

Výstup k vodopádom. Všetci značne roztrúsení po ceste ale nakoniec sme tam dorazili, aj keď by som povedal, že sme boli znechutení počasím. O to viac však očarení krásami našej prírody. Pri vodopádoch sme sa rozdelili na dve skupinky. Jedna sa vracala späť a druhá pokračovala na plesá. To boli tí, čo sa im nezdalo, že sú úplné premočení a je im zima a bolia ich nohy. Takže nastala jedna cesta nahor a jedna naspäť počas výdatného dažďa. Je treba uznať, že to bola zábava až nato, že skupina, čo pokračovala ďalej mala so sebou ruksak s jedlom, na ktorý musela druhá skupina dosť dlho čakať. Preto sme snáď vykúpili všetky hotdogy v bufete na parkovisku :-). Po čase dorazila druhá skupina, preto sme sa mohli vydať späť na chatu a zase naším, nie celkom správnym spôsobom prepravovania osôb.
Po príchode všetkých na chatu už trošku vykuklo slniečko, preto sa niektorí vybrali hrať volejbal a niektorí si sušili premočené veci kde sa len dalo :-). Po niekoľkých hodinkách zábavy prišla na rad svätá omša. Po omši bola menšia hudobno-kultúrna vložka, pri ktorej sa všetci zabávali :-)... nastal čas večere ...... teda, mala byť opekačka, ale keďže sa vonku rozpršalo, museli sme improvizovať... tak som jednoducho dal špekačky do trúby. ..... a všetkým chutilo nikto, sa nesťažoval. Potom nastal chaos po chate, kričalo sa a neviem čo všetko sa ešte dialo...
Napokon prišiel čas na malú duchovnú debatu, ktorá mala 4 časti oživené hudbou gitár a bonga ...... Pre tých, ktorí ju aspoň trošku počúvali, určite niečo v nich zanechala :-). Po malej debate sa zase každý odvalil na svoje miesto a robil čo uznal za vhodné. Nesmiem zabudnúť na to, že mnohí využili možnosť isť na svätú spoveď k otcovi Stanislavovi, ktorý nás celý víkend duchovne sprevádzal.

Aj jaj! .... a je tu nedeľa, deň, keď sa musíme vrátiť domov :-). Po raňajkách sa všetci pustili do upratovania chaty, balili sme a varili obed... Nezabudli sme na svätú omšu, ktorú sme tentokrát slávili pred chatou. Vonku krásne svietilo slniečko! Po sv. omši sme sa premiestnili do spoločenskej miestnosti, kde sme si upresnili čas a spôsob odchodu z chaty. Keďže otec Stanislav je super človek, bol ochotný naložiť všetky batohy do svojho auta a odviezol nám ich na faru v Podlaviciach. Po tomto všetkom sme sa konečne mohli naobedovať:-)... Potom už stačilo len poumývať riad a podlahu a mohli sme sa vydať a dlhú cestu domov.
Cestu domov nejdem opisovať. Snáď stačí len dodať, že tak, ako to začína, tak to aj končí. Domov sme cestovali autobusmi a nie vlakom.
Ďakujeme Bohu a všetkým, ktorí nám umožnili tento duchovno-športový pobyt. Veríme, že tieto dni budú pre nás posilou.

podlavická mládež