Ľudská prirodzenosť po páde do hriechu

Keďže veľkosť hriechu sa meria veľkosťou viny, tak Adamov hriech môžeme pokladať za ťažký hriech. Prvý človek dostal od Boha príkaz na vyskúšanie poslušnosti. Boží príkaz bol prestúpený skrze zvádzanie diabla a tým pádom prví rodičia boli vylúčení z pôvodného stavu nevinnosti.

Teda vďaka mimoriadnemu, prírodu prevyšujúcemu obdarovaniu, boli nesmrteľní, avšak hriechom tento dar stratili a preto ho nemohli ďalej dávať svojím potomkom.

Rana na padnutej ľudskej prirodzenosti, nemala povahu základného porušenia, ale straty poriadku, a tá bola dôsledkom straty nadprirodzených a mimoprirodzených darov, ktoré boli Adamovým výsostným vlastníctvom, dovtedy kým nezhrešil.

Súlad, v ktorom žili vďaka prvotnej spravodlivosti, je zničený; vláda duchovných schopností duše nad telom podlomená (porov. Gn 3,7); spoločenstvo muža a ženy podlieha napätiam (porov. Gn 3,11-13); ich vzťahy budú poznačené žiadostivosťou a panovačnosťou (porov. Gn 3,16). Súlad v stvorení je porušený; viditeľné stvorenie sa človekovi odcudzilo a stalo sa mu nepriateľským. (porov. Gn 3,17.19) Vinou človeka je stvorenie podrobené "márnosti" a "otroctvu skazy" (Rim 8,20-21); a napokon príde aj následok, ktorý bol výslovne predpovedaný pre prípad neposlušnosti (porov. Gn 2,17) človek sa vráti do prachu z ktorého bol vzatý. (porov. Gn 3,19) Do dejín ľudstva vstupuje smrť. (porov. Rim 5,12)