Ľudská prirodzenosť v stave pred
dedičným hriechom

"Prvý človek bol stvorený ako dobrý. Bol ustanovený aj v priateľstve so svojim Stvoriteľom a v súlade so sebou samým a so stvorením, ktoré ho obklopovalo."

"Boh na základe svojej nekonečnej dobroty určil človeka pre nadprirodzený cieľ, k účasti na dobrách Boha, ktorých poznanie úplne prevyšuje schopnosti ľudského rozumu." "Zásluhou zvláštnej prozreteľnosti, ktorá bola daná slávou nevinnosti sa naši prarodičia mohli vyhnúť strastiam, chorobám a duchovným i telesným skúškam."

Prví rodičia pred upadnutím do hriechu, boli obdarení posväcujúcou milosťou.

"Nadprirodzené vybavenie prvých ľudí obsahovalo aj isté mimoprirodzené dary."

Dar neporušenosti t. j. sloboda od žiadostivosti, ktorá spočíva v dokonalej vláde slobodnej vôle nad zmyslami i duchovnými túžbami. Okrem toho dar vliatych vedomostí a aj telesnej nesmrteľnosti. Veď " závisťou diabla prišla na svet smrť."(Múd 2,24) Ďalší dar bola sloboda od utrpenia, teda ako môcť netrpieť. Tento dar úzko súvisí s telesnou nesmrteľnosťou. Sväté Písmo vidí utrpenie a bolesti, ako priami následok za hriech. (porov. Gn 3,16nn) Teda v hriechu je prítomný už aj trest, ktorý zasahuje celého človeka.