Nemocničná skúsenosť

Ku každému ľudskému životu patrí teda skúsenosť choroby. Každý človek môže byť niekedy chorý, i keď naše skúsenosti s chorobou môžu byť rozdielne. Skúsme kráčať po stopách človeka, ktorý nastúpil do nemocnice. Jeho cesta je spojená so stratami. Najprv stráca značnú časť svojho sociálneho zázemia, svojho rodinného pohodlia. V prvých dňoch svojho pobytu v nemocnici je šokovaný. Iba veľmi ťažko komunikuje so svojím okolím. I s jeho telom sa toho veľa odohráva. Očakáva nové a nové vyšetrenia a stále nové často nepríjemné liečebné zákroky, na ktorých sa zúčastňuje mnoho nových ľudí.

Pacient nestráca len svoje sociálne zázemie, jeho pobyt v nemocnici spôsobuje, že stráca i sebahodnotenie. Už sa o ňom nehovorí, ako o človekovi s konkrétnym životným príbehom, ale ako o "prípade" s chorým orgánom. Táto skúsenosť v ňom vyvoláva neistou a ešte zväčšuje jeho strach. Uvedomuje si, že nieje ohrozené len jeho zdravie, ale tiež celá jeho bytosť. K tomu pristupuje ešte tretia strata a to strata bezpečia. Namiesto nej prichádzajú pocity osamotenosti a odcudzenia. Valia sa na neho diagnostické a terapeutické postupy. Musí sa vyrovnať s tým, že v nemocnici bude brať sotva niekto do úvahy jeho jedinečnú osobnosť a jeho vlastné "ja", jeho vedomosti a plány, jeho záľuby a zvyky, jeho režim dňa a jeho obyčaje. Každého bude viac menej zaujímať iba jeho chorobopis, v ktorom nájdu rôzne údaje a krivky, ale ani jednu kolónku pre jeho otázky a neistoty.

Keď človek pozná svoju chorobu, a vie že je liečiteľná, má nádej, že zákroky, ktoré musí podstúpiť mu pomôžu prekonať ťažkosti, ktoré ho trápia. Teda vyvstáva základná otázka, či jeho choroba spôsobuje radikálnu zmenu v jeho živote. Určitá skupina chorých zakúša dočasnú stratu vitality a pohyblivosti, dočasné obmedzenie vo výkonnosti a životných možnostiach.

I vtedy, keď si človek čo i len vytkne členok, môže sa mu zdať, že sa "vytkol" zo svojej celistvosti, že je celý týmto všetkým zasiahnutý. Každá situácia preto vyžaduje odlišnú pomoc.

Veľmi traumatizujúce je zistenie, že choroba, ktorou je pacient zasiahnutý je neliečiteľná a priamo smeruje k smrti. Čím viac je dôvodov v ktorých už medicína nemôže zasiahnuť, tým viac by malo pribúdať ľudskej blízkosti a ústretovosti.