Piata fáza: Súhlas

Pokiaľ má chorý dosť času a neumiera náhle, pokiaľ sa mu dostáva pomoc k prekonaniu prvej fázy, dospeje k štádiu, v ktorom už neprijíma svoj osud so skľúčenosťou, alebo hnevom. Už sa vyrozprával o svojich pocitoch závisti voči žijúcim a zdravým, zo zloby ku všetkým, ktorí ešte nemajú smrť na dosah ruky. Žialiť stratou toľkých milých ľudí, ktorých mal okolo seba, a teraz sám pozerá do budúcnosti v ústrety svojmu koncu, ktorý sa už blíži.
Je unavený, väčšinou veľmi slabý a potrebuje často a v krátkych intervaloch podriemkavať, alebo spať. Je to ale už iný spánok, ako v dobe depresií, kedy mu umožnil otupovať nápory bolesti, už sa nedá uhnúť, a nie je žiaden čas na zotavenie.

Táto fáza znamená do istej miery rezignáciu v zmysle "načo vlastne", alebo "už nemôžem viac bojovať." Takéto prejavy, ktoré tak často počúvame, síce tiež poukazujú na to, že boj sa blíži k svojmu koncu, ale ešte nevidieť, že chorý prijíma svoj osud odovzdane. Iné prejavy, ktoré sú tiež často badateľné, poukazujú tiež na to, že boj sa končí, ale to ešte neznamená že chorý ho prijíma.
Fáza súhlasu sa nesmie chápať, ako šťastný stav. Je ale oslobodená od krutých pocitov. Máme pocit, že bolesť odišla, že boj už ustal a že teraz prichádza ten čas "posledného odpočinku pred dlhou cestou..."

V tejto situácii práve rodina chorého potrebuje viac starostlivosti, podpory a porozumenia, než samotný pacient. On už dosiahol istej miery pokoja a okruh jeho záujmov sa zužuje, chce, aby bol ponechaný v kľude a aby bol čo najmenej rušený správami a problémami vonkajšieho sveta. Tí, ktorí ho prídu navštíviť už niekedy nie sú vítaní a chorého nachádzajú v mĺkvej nálade. Televízor je vypnutý. Naša komunikácia sa obmedzuje viac menej na gestá a to len pohybom ruky, ktorý naznačuje, aby návšteva ešte zostala. Takéto okamihy mlčania môžu byť zmysluplným druhom komunikácie. Napríklad spoločné počúvame ako spieva vtáčik na blízkom strome. Naša prítomnosť chorému naznačuje, že sme pri ňom až do konca. Je v stave, kedy vie, že nemusí nič hovoriť, že všetky dôležité záležitosti boli už povedané a vyriešené a že je iba otázka času, kedy sa jeho oči zatvoria navždy.

V stave svojho subjektívneho pokoja prichádza na to, že nieje ponechaný sám na seba a aj keď už viac nemôže nič povedať, jeho pohľad, jeho opätovné klesanie na vankúš hovoria často viac než všetky "hlasné" slová.

Pre takého vizity je večerná hodina celkom pozitívna, prestala nemocničná rutina a pre pacienta i lekára sa deň pomaly končí. Lekár sa už nemusí obávať, že pacient bude o niečo prosiť. Večerná návšteva môže zotrvať iba krátko, pretože útecha pre chorého spočíva predovšetkým v pocite, že nieje zabudnutý a ponechaný sám na seba. Je si vedomí toho, že lekár, ktorý ho navštívi pre neho nemôže veľa urobiť. Návštevník sám pochopí, že umieranie nie je také strašné, ako si väčšina ľudí myslí, keď sa vyhýbajú pohľadu zomierajúceho. Sú v menšine tí, ktorí bojujú až do konca a nedosiahnu fázu súhlasu. Ale jedného dňa raz isto povedia" "jednoducho, už ďalej nevládzem." V tom momente končí boj, čím viac sa namáhali uniknúť smrti, tým viac si sťažili konečné prijatie pokoja a dôstojnosti.

Spoznali sme dvojakú cestu, ako sa dopracovať do tohto štádia. Sú pacienti, ktorí sa k tomu dopracujú s väčšou, alebo menšou pomocou okolia - stačí mlčanlivé porozumenie bez intervencií: toto býva u chorých, ktorí sú už starší, vedia, že ich život sa už končí, odpracovali si svoje, vychovali svoje deti, splnili všetko čo bolo potrebné, spoznali zmysel svojho života a spokojne sa môžu pozrieť na svoj ubehnutý život.

Je však iba málo takých, ktorí môžu tejto spokojnej fázy dosiahnuť tak na telesnej, ako aj duchovnej úrovni, sú to tí, ktorí majú čas pripraviť sa na smrť. Títo ľudia sú viac odkázaní na pomoc od svojho okolia - práve v čase, keď prechádzali jednotlivými fázami zomierania. Videli sme už zomierať mnoho pacientov v štádiu súhlasu, bez strachu a zúfalstva v stave, ktorý pripomínal detstvo. Jeden z nich povedal: "Teraz prežívame životné obdobie, kedy od nás už nikto nič nechce a na druhej strane, dostáva sa nám všetkého, čo potrebujeme."