História farnosti Sangrelaya

Slovo prekladateľa:
Počas môjho 30 dňového pobytu jazykovej prípravy na misiu v Hondurase v našom medzinárodnom seminári v Španielsku v meste Teruel, (neďaleko Národného Parku del Alto Tajo), som mal tú česť hlbšie sa spoznať z autorom tohoto prípravného dokumentu pre našu misiu v Hondurase, v tom čase direktorom onoho seminára. Je to veľmi dobre vypracovaný dokument na zoznámenie sa s teritóriom tejto misijnej oblasti Hondurasu, ako i s povahou miestneho ľudu, jeho potrebami duchovnými, hmotnými i kultúrnymi. Na záver môjho pobytu v seminári som dostal tento dokument od pátra Juana osobne do rúk v tlačenej podobe i s nemalým počtom liturgických a katechetických kníh pre našu misiu, nakoľko on sám bol i jej iniciátorom a sprostredkovateľom. Dokument sa mi natoľko zapáčil, že už vtedy som si robil plány na jeho preklad a tak som ho poprosil i o jeho elektronické prevedenie s prosbou o povolenie na preklad do slovenčiny. Po roku poznávania povahy tejto misie si ho o to viac cením a bolo mi ľúto ho neuverejniť. Je určený pre spolubratov, ktorí chcú vedieť niečo bližšie o zrode, histórii a povahe tejto našej zámorskej misie, pre našich seminaristov, laických vincentínskych misionárov, pre laických misijných dobrovoľníkov, ako i pre všetkých návštevníkov našej vincentískej internetovej stránky www.vincentini.sk. Rád Vám ho ponúkam už vo prepracovanom slovenskom preklade za výdatnej pomoci pátra Pavla Nogu CM, ktorý tu strávil s nami pár mesiacov ozaj činorodej misionárskej, apoštolskej služby. Nech mu je Pán trvalou odmenou! Tento dokument bol vypracovaný na žiadosť miestneho biskupa diecézy v Trujillo Mons. Luis Solé Fa CM. Na jeho vypracovanie sa podujal páter Juan Corpus Delgado v čase, keď viedol Španielsku provinciu Zaragoza ako jej vizitátor. Ako mi on sám povedal, na túto prácu sa podujal preto, lebo oblasť i práca mu boli osobne známe z minulosti, kedy pracoval ako misionár v Peru a v Hondurase zvykol osobne zastupovať. Dokument je vypracovaný ešte pred spoločným vstupom autora dokumentu, miestneho biskupa a zástupcov Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul do tohto územia, takže treba ho brať s časovou rezervou, no z úcty k autorovi a jeho príkladnej práci ho chcem predložiť čitateľovi v jeho pôvodnej forme.
Podrobnejší opis súčasného života farnosti, by sme tiež radi uverejnili na
http://www.vincentini.sk/nase-aktivity/zahranicna-misia-honduras
no ak Boh dá, všetko príde časom...
autor prekladu...

SANGRELAYA - nová misijná komunita

Monsignor Luis Solé Fa CM, biskup diecézy Trujillo, navrhol utvoriť novú komunitu misionárov zo sídlom v Sangrelaya, pre pastoráciu dvoch farností: sv. Petra a Pavla v Sangrelaya a farnosti „Panny Márie Karmelskej“ v Sico.
V priebehu 13. až 19. februára 2007 sme v sprievode biskupa, vtedajšieho farára pátra Filipa Lopeza, sme navštívili oblasť, pátri Stanislav Zontak a Jozef Noga (zo slovenskej provincie), a Corpus Delgado CM z provincie Zaragoza. Z informáciami a návrhmi od miestnych predstaviteľov cirkevných komunít a ich radami, prešli sme oblasťou farnosti Sangrelaya. Dňa 15. februára sme sa zúčastnili stretnutia s farskou radou v Sangrelaya, a 17. februára z farskou radou v Sico, kde sme sa mohli priblížiť k realite v oblasti, aby sme objavili výzvy ktoré sa predkladajú pre novú misionársku komunitu.

I. DIECÉZA TRUJILLO (HONDURAS)

Diecéza Trujillo bola založená 6. októbra 1987. (Trujillo bolo tiež biskupským sídlom v období kolonizácie). Jej územie zahŕňa regióny Colón a Gracias a Dios, ktoré dovtedy patrili pod diecézu San Pedro Sula.)

Diecéza Trujillo je organizovaná v 10 farnostiach, z ktorých však iba 8 má svojho kňaza. Kňazi ktorí pracujúci v diecéze sú: 6 jezuitov, 6 vincentínov, 2 františkáni a diecézni 4 kňazi. V diecéze sú prítomné i Dcéry kresťanskej lásky, (v komunitách v Trujillo, Sabá, Puerto Lempira, Wampusirpi a Sangrelaya), sestry Milosrdnej lásky z Malorky v (Barra Patuca), a františkánky v (Trujillo). Diecéza disponuje jednou Pastorálno-sociálnou kanceláriou v Tocoa a s jej pobočkou v Ciriboy. Trujillo má i katolícke rádio, ktoré pokrýva určité oblasti diecézy.

Vincentíni z barcelonskej provincia, prišli na Honduras v roku 1910, a hneď v roku (1911) im bola zverená farnosť Trujillo a krátko na to aj farnosť San Pedro Sula (1912).

Pápežskou Bulou “Quae rei Sacrae” zo dňa 2. februára 1916, Svätá Stolica rozdelila vtedy dosiaľ jedinú diecézu Hondurasu na tri: Arcidiecéza Tegucigalpa; diecéza Santa Rosa de Copán; a Apoštolský vicariát San Pedro Sula, zverený vincentínom z barcelonskej provincie.

Apoštolský vikariát zahrňoval vtedy celé severné pobrežie Hondurasu: Cortés, Atlántida, Colón, Islas de la Bahía a Gracias a Dios. Avšak odmietnutie tejto Buly diecéznym klérom i orgánmi verejnej moci spôsobilo že vláda vyhostila vincentínov, ktorých považovali za pôvodcov tohto cirkevného rozdelenia. Vincentíni z barcelonskej provincie sa vrátili na severné pobrežie Hondurasu v roku 1920. V roku 1921 nanovo sa vrátili do

Trujilla a začali misijnú prácu v oblastiach: Trujillo, Puerto Castilla, Sonaguera, Sabá, Tocoa, Santa Rosa de Aguán a Limón.
V roku 1924 pápež Pius XI. menoval pátra Juana Sastre CM, administrátorom Apoštolského vikariátu a jeho biskupom. Po ňom nasledoval P. Antonio Capdevilla CM v rokoch (1950-1962).

V roku 1963 bol Apoštolský vikariát povýšený na diecézu a bol menovaný biskup P. José García Villas CM (1963-1965), po ňom P. Jaime Brufau CM v rokoch (1966-1993). Počas pontifikátu Monsignora Brufau prišli pracovať do tejto diecézy rôzne Kongregácie a sa zriadila diecéza Trujillo, rozdeľujúc jeho územie na oblasti Colón a Gracias a Dios.

Prvý domáci františkánsky biskup v Trujillo Mons. Virgilio López Irías OFM (menovaný 3. júla 1987 – zomrel 22. júna 2004 v dôsledku dopravnej autonehody). Mons. Luis Solé Fa CM bol po ňom vysvätený za biskupa v Trujillo 29. júna 2005.
V súčasnosti diecéza pracuje na vypracovaní svojho diecézneho pastoračného plánu. Počas roku 2007 spoločenstvá a farnosti budú uvažovať nad súčasnou situáciou a budú navrhovať pastoračné priority. V roku 2008 sa očakáva slávenie diecézneho koncilu, na ktorom sa môže definovať a konkretizovať jej plán.

II. FARNOSŤ SV. APOŠTOLOV PETRA A PAVLA (SANGRELAYA)

1. Ustanovenie farnosti a pastoračná starostlivosť

Farnosť sv. apoštolov Petra a Pavla bola založená misionármi Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul v roku 1954.
Misionári sv. Vincenta z provincie Barcelona už v roku 1921 od príchodu do Limónu, začínali postupne navštevovať dediny na území Mosquitie (region Gracias a Dios, pozn. prekl.). P. Francisco Barriach sa usídlil v roku 1935 v Barra del Patuca a odtiaľto spolu s bratom Jorge Pont, navštevoval dediny Plaplaya, Brus Laguna, Sangrelaya a Iriona.

Ten istý páter Barriach si zriadil svoju stálu rezidenciu v Sangrelaya v roku 1945 a stal jej prvým oficiálnym farárom v roku 1954 kedy bola farnosť aj oficiálne ustanovená.

V roku 1954 sa P. Sebastián Rivera usídlil v Plaplaya, a zriadil si tam v rokoch (1955-1965) malú polo-farnosť, ktorá odčlenená od Sangrelaya. Choroba pátra Barriacha a zrušenie polofarnosti v Plaplaya v roku 1967 spôsobili že P. Jaime Munar zostal prakticky jediným misionárom v celej oblasti, zo sídlom v Sangrelaya, až kým v roku 1981 nevrátil do Španielska.

Farnosť Sangrelaya bola následne spravovaná istým jezuitským kňazom a o niečo neskoršie diecéznym.

Dcéry kresťanskej lásky z provincie Barcelona, prišli do Sangrelaya 15. februára 1969.

2. Územný plán farnosti

Farnosť „San Pedro y San Pablo“ zahŕňa komunity v obciach Iriona (Departamento de Colón – okrsková správa časti regiónu Colón) y Juan Francisco Bulnes (Departamento Gracias a Dios) situované na 84,50°E k rovnobežke a 85,20ºW k poludníku. Celé teritórium farnosti predstavuje zhruba 15.000 obyvateľov.

Farnosť má svoje ústredie v obci Sangrelaya, na severovýchodnom pobreží Karibského mora. Z juhu je v susedstve s farnosťou Panny Márie Karmelskej v Sico, východne pozdĺž pobrežia Karibského mora s farnosťou Svätého Kríža v Barra Patuca, a zo západu pozdĺž pobrežia Karibiku s farnosťou Svätých mučeníkov v Bonito Oriental.

Tento správny obvod Iriona je v historických análoch regiónu Colón zaznamenaný od roku 1892, kedy bola osadlosť iba dedinou Trujilla, známa ako Iriona Viejo. Svoj pôvodný názov v origináli znamená: iris = espina (tŕň, bodliak); ona = una (jedna, jeden); čo možno chápať v preklade ako “jeden bodliak”. Pozn. prekladateľa (v skutočnosti je to kríková rastlina porastená pichliačmi rastúca pozdĺž celého tunajšieho pobrežia s domácim názvom „uva del mar“, = „morské hrozno“.) Tento správny obvod má svoje ústredie v Iriona Puerto, a nachádza sa na 15°,57N rovnobežky a 85,11W poludníka.



Podľa sčítania ľudu z Národného štatistického inštitútu z roku 2001 IRION, obec predstavovala populáciu 16.644 obyvateľov, z toho 8.356 mladších ako 15 rokov, s mierou analfabetizmu 21,7%.

Okresné mesto Iriona má v súčasnosti okolo 20.000 obyvateľov, čo sa odhaduje zo súpisu verejného zdravia.
Nasledovné komunity tvoria farnosť sv. apoštolov Petra a Pavla zo súpisu okresného úradu Iriona:
Znamienko + znamená že komunita je v správe, alebo navštevovaná Farnosťou

Komunity

Kultúra

Obyvateľstvo

Domy

Planes de Limón

+

Miešanci

273

53

Lavaderito

+

Miešanci

28

5

Arenal

+

5

Quesera Vieja

+

Miešanci

120

20

El Guanito

Miešanci

74

12

Zapotales

Miešanci

10

2

Masicalosa

Miešanci

30

9

Quebrada Seca

Miešanci

12

5

Barra de Río Miel

Miešanci

4

2

Samaria

+

Miešanci

35

7

Quebrada Ojo Blanco

Miešanci

3

3

Río Miel

+

Miešanci

314

51

El Venado

Miešanci

27

6

Los Fales

Miešanci

141

24

Punta Piedra

+

Garifúnci

1.080

267

Cusuna

+

Garifúnci

1.311

291

Ciriboya

+

Garifúnci

600

141

Iriona Viejo

+

Garifúnci

234

56

San José de la Punta

+

Garifúnci

704

160

Iriona Puerto

+

Garifúnci

192

29

La Curva

Miešanci

47

8

La Sabana

Miešanci

47

7

Kilómetro 22

+

Miešanci

76

10

El Way

+

Miešanci

155

27

Sangrealya

+

Garifúnci

688

151

Cocalito

+

Garifúnci

439

90

Claura #1

292

49

Claura #2

43

5

Chicacoa

Miešanci

26

5

La Trinidad

+

Miešanci

63

9

San Isidro Tocamacho

+

Garifúnci

264

63

San Pedro Tocamacho

+

Garifúnci

840

196

El Tranvio

+

Garifúnci

109

22

Louba

Garifúnci

20

5

Hacienda Tocamacho

3

2

Los Calderos

Garifúnci

8

2


Okresný úrad v Juan Francisco Bulnes v regione Gracias a Dios, bol založený 20. augusta 1996, pôvodom od mena Sr Juan Francico Bulnes, ktorý bol vojakom Františka Morasana v jeho hrdinským bojoch a ktorý zomrel v tomto kraji.

Správny obvod Juan Francisco Bulnes má približne 6000 obyvateľov.

Farnosť sv. Petra a Pavla sa skladá tiež aj z komunít ktoré sú pod okresnou správou Juan Francisco Bulnes:

Znamienko + že komunita je v správe, alebo je navštevovaná Farnosťou

Komunity

Kultúra

Obyvateľstvo

Domy

Batalla

+

Garifúnci

377

81

Coyoles

+

Garifúnci

92

19

Pueblo Nuevo

+

Garifúnci

133

28

Taibon

21

5

Banaka

181

32

Sagsing- Tigni

17

4

Waritigni

45

9

Brisas Camaronil

61

9

Ilbila

5

1

Guapote Abajo

82

19

Guapote Arriba

88

17

Palacios

+

Miešanci

217

47

Palacios Arriba

+

Miešanci

321

66

Buena Vista

+

Garifúnci

266

54

La Fe

+

Garifúnci

12

3

Laguna Bacalar

82

14

La Sabana

27

4

Plaplaya

+

Garifúnci

467

101

El Bun

14

4

Limonales

257

51

La Kriba

30

5

Playa de Kungkung

25

4

Playa de Yamos o la Perra

52

12

Playa la Victoria

84

16

Trujillo

105

18

La Sabana

18

3

Los Pinos

45

9

Victoria Abajo

18

4

Las Palmas

14

3

Brisas de Buenos Aires

46

8

Ibans

+

Mískiti

904

177

Betania

363

56

Coyoles

260

54

Piñales

140

27

Belén

Mískiti

Coahuila

Mískiti

Farnosť predstavuje mnoho etnické zloženie, pretože na jeho území je osídlené spoločenstvami Garifúncov (70%), Miskitov (20%) a Miešancov (10%) obyvateľov.

V ekonomickom rebríčku sa farnosť nachádza vo veľmi chudobnej oblasti s obťažným prístupom a veľmi malou produkciou.

V rebríčku náboženskej populácie je 60% katolíckeho vierovyznania a 35% rôznych evanjelických siekt.

3. Pastoračná organizácia

Pastorácia farnosti sv. apoštolov Petra a Pavla spočíva v:

  • Miestne cirkevné rady alebo spoločenstvá;
  • Rada sektoru (farnosť je rozdelená do 4 sektorov)
  • Farská pastoračná rada
  • Komisie farnosti a sektorov


Kvôli pastoračnej starostlivosti je farnosť rozdelená do štyroch sektorov:

I. SEKTOR BATALLA:
lbans, Plaplaya, Palacios Centro (Buena Vista, La Fe), Palacios Arriba, Pueblo Nuevo, Batalla, San Pedro Tocamacho, San Isidro Tocamacho, La Trinidad (Claura Arriba y Claura Abajo).

II. SEKTOR CIRIBOYA:
Punta Piedra, Cusuna, Ciriboya, Iriona Viejo, San José de la Punta, Kilómetro 2, El Way.

III. SEKTOR PLANES:
Quesera Vieja, Lavaderito, Arenal, Planes de Iriona, Río Miel

IV. SEKTOR SANGRELAYA:
Sangrelaya y Cocalito

Pastoračná farská rada sa konala 15. februára 2007, kde sa predstavila skutočná situácia farnosti prostredníctvom rôznych komisií, postupovalo sa podľa metodológie FODA: Fortalezas (silné stránky); Oportunidades (možnosti); Debilidades (slabé stránky); Amenazas (ohrozenia).

Základné cirkevné komunity – Comunidades eclesiales de base – Aktuálne existuje 52 komunít. Je žiaduce, aby ich kňaz mohol z času na čas navštíviť...

Katechézy – vykonávajú sa v jednotlivých komunitách, pre deti do 14 rokov.

Pastorácia mládeže – momentálne existuje 12 skupín, sú málo stabilné.

Pastorácia rodín – sa začína.

Bohoslužba slova – delegáti božieho slova predsedajú každú nedeľu v cirkevných komunitách.

Garifúnska pastorácia – snaží sa zdôrazňovať identitu a hodnoty garifúnskej kultúry s Evanjeliom.

Mimoriadny rozdávatelia svätého prijímania – vykonávajú to tri ženy, ktoré rozdávajú sv. prijímanie v komunitách, kde sa nachádza svätostánok: Sangrelaya, PlaPlaya, Batalla.

Sociálna pastorácia – v súčasnej dobe sa vykonáva revízia na diecéznej úrovni takým spôsobom, aby každá farnosť, ktorá realizuje sociálnu pastoráciu nebola tak závislá na pomoci z vonku, ako je to v súčasnosti, ale aby to bolo na zodpovednosť každej komunity. Bude sa vykonávať v týchto sférach: spravodlivosť; vzdelávanie; zdravie a životné prostredie.

4. Komunikácia

Tunajšie zemepisné podmienky a podnebie podmieňujú pastoračnú starostlivosť farnosti tým, že do určitých oblastí nie je prístup v období dažďov, (november, december, január).

Navrhovaný plán cesty do Sangrelaye:

Prvá etapa: Autom zo San Pedro Sula do La Ceiby sa ide asfaltovou cestou asi päť hodín (San Pedro Sula, El Progreso, Tela, La Ceiba).

V La Ceibe majú sestry vincentky dom, v ktorom je izba pre kňaza, kde môžu prenocovať i traja.

Druhá etapa: Z La Ceiby do Bonito Oriental sú spevnené asfaltové cesty, čo je asi hodinu a pol cesty autom. (v Tocoa-Corocito treba opustiť cestu do Trujilla a odbočiť vpravo do San Esteban a Bonito Oriental).

Od Bonito Oriental sa ide po prašnej ale upravenej ceste do Iriony asi štyri až päť hodín v čase dažďov, (na jar po skončení obdobia dažďov asi 2 hodiny, kedy sú cesty pomerne už dobre upravené). Od Iriony do Sangrelaye sa ide po piesčitej ceste približne pol hodiny. Treba mať náhon na všetky 4 kolesá (4x4).

Aby sa prišlo ku komunitám zo Sangrelaye, je dôležité použiť rôzne prostriedky:

Autom sa môžete dostať do komunít: Planes, Río Miel, Punta Piedra, Cusuna, Ciriboya, lriona Viejo, San José de la Punta, Kilometro 22 (en tiempo seco), El Way.

S motorovým člnom sa môžete doplaviť do komunít: Ibans, Plaplaya, Palacios Centro (Buena Vista, La Fe), Palacios Arriba, Pueblo Nuevo, Batalla, San Pedro Tocamacho, San Isidro Tocamacho, La Trinidad, Claura Arriba a Claura Abajo, Sangrelaya a Cocalito. Pozdĺž pláže nie sú cesty, no niekedy vidieť miestnych prepravcov jazdiť na džípoch po pláži.

Pešo, alebo na koni do komunít: Quesera Vieja (pol hodiny od hlavnej cesty), Lavaderito, Arenal (hodinu a pol od hlavnej cesty), Guanacaste (dve hodiny od hlavnej cesty). Niekoľko obcí na pobreží je prístupných pešo, alebo na koni z iných obcí.

V Palacios existuje malé letisko, kde občas odlietajú malé lietadlá objednané na let do Puerto Lempira.

Na teritóriu farnosti neexistuje žiadna elektrifikácia ani telefónny poskytovatelia.


5. Ľudské a materiálne zdroje

Správu farnosti predstavuje misijný tím zložený z jedného diecézneho kňaza a komunity štyroch sestier vincentiek. Má 34 delegátov – vysluhovateľov božieho slova; 50 katechétov; 3 mimoriadnych rozdávateľov sv. prijímania; 12 mládežníckych skupín a 84 animátorov základných cirkevných buniek.


Farská infraštruktúra:

Sú postavené kaplnky s priestormi na celebráciu v nasledovných komunitách: Quesera, Planes de Iriona, Río Miel, Punta Piedra, Cusuna, Ciriboya, Iriona Viejo, San José de la Punta, Kilómetro 22, Sangrelaya, Cocalito, San Isidro Tocamacho, San Pedro Tocamacho, Batalla, Pueblo Nuevo, Palacios, Plaplaya, Ibans.

Fary – (Casas curales): Fara v Sangrelaya je malý, starý dom. Preto sa uvažuje o vybudovaní nového domu, vhodného pre potreby misijnej komunity. Pozemok sa nachádza na druhej strane lagúny. Tam sú tiež staré domy v Batalla a Plaplaya, ktoré tiež potrebujú rekonštrukciu. Ešte v horšom stave sa nachádzajú farské domčeky v San José de la Punta a Punta Piedra.

Formačné strediská. V Sangrelaya je Centrum vzdelávania San Carlos Lwanga, ktoré má dva domčeky na prenocovanie s kapacitou pre 30 ľudí, zasadacie miestnosti, jedáleň s kuchyňou a strážny domček. V Palacios je kompex 6 chatiek na prenocovanie, zasadacia miestnosť, jedáleň a kuchyňa pre školiace stredisko.

V Ciriboya je pobočka úradu pre sociálnu pastoráciu. V dome Sangrelaya je vysielačka, ktorá sa dá opraviť a použiť na katechézy s centrálnym vysielaním do dedín.

Pre pastoračnú prácu, musí mať misijné spoločenstvo minimálne jedno terénne auto 4WD a loď s motorom 40HP. V celej oblasti, vzhľadom na ťažkosti cestovania sa neodporúča, aby misionár cestoval sám. Na cestovanie morovým člnom je navyše potrebné najať si skúseného lodníka, nikdy to nezvládne misionár sám.

ZÁVER

Na záver tohto dopodrobna vypracovaného dokumentu v jeho originále, môžeme iba potvrdiť a poďakovať pátrovi Juanovi, že všetko čo tu napísal malo reálnu podobu a v mnoho sme sa i sami o tom presvedčili, že tomu bolo i je naozaj tak. Nech mu je Pán večnou odmenou za jeho svedomitú prácu tu na Zemi i v nebi.


webmail