List pre vincentskú rodinu na Slovensku

Milá vincentská rodina na Slovensku, drahí naši misijní dobrodinci a rodáci
Po dlhšej prestávke sa Vám znova prihovárame z našej Sanglelayskej misie na brehu Karibiku v Hondurase s novými udalosťami, ktoré sa udiali v našej farnosti od tohoročnej Veľkej noci, kedy sme Vás naposledy oslovili.
Deň dvanásty apríl je v Hondurase, ale i v okolitých krajinách ako Nicaragua, Guatemala a Belice, dňom národnej spomienkovej slávnosti ich príchodu do týchto krajov. Viď.:
http://caxigalinas.blogspot.com/2011/05/los-garifunas-y-su-cultura-una-pequena.html

V našej farnosti sa pri tejto príležitosti konala slávnostná bohoslužba v Iriona Viecho. Na slávnosti sa zúčastnil aj minister školstva a minister pre etnické skupiny, kde bol slávnostne podpísaný dokument o rozvoji vzdelania tejto etnickej skupiny v Hondurase.

V polovici mája sa uskutočnilo v našom Centre Božieho Milosrdenstva, prvé formačné stretnutie manželských párov. Stretnutia sa zúčastnilo približne 80 manželských párov z farností Tocoa, Trujillio a z Bonita Oriental. Boli to tri skupiny, každá s iným poslaním. Jedna zabezpečovala stravovanie, iná prácu animátorov stretnutia, a posledná najpočetnejšia bola modlitebná skupina. Hlavný motív stretnutia bol, rozbehnúť pastoráciu rodín v našej farnosti.
Následná obrazová dokumentácia nech Vás lepšie uvedie do atmosféry tohoto formačného stretnutia.

Ako začiatok príprav na slávenie odpustu v našej farnosti bola slúžená sv. omša pri putovných obrazoch apoštolov Petra a Pavla na základnej škole sv. apoštola Petra v Sangrelaya.

Nemožno nespomenúť slávenie prvej sv. omše v našom Centre Božieho Milosrdenstva s príležitosti týždňovej prípravy na slávenie odpustu sv. apoštolov Petra a Pavla. Dva obrazy patrónov farnosti putovali po filiálkach a iné dva po domoch v Sangrelaya v ktorých sa potom slávila aj sv. omša. No a vo štvrtok sa slávila sv. omša aj v našom Misijnom Centre.

Samotné slávenie odpustu sv. Petra a Pavla sa začalo v piatok večer. Miestny obyvatelia začali so svojskými tradičnými kultúrnymi oslavami už vo štvrtok, rôznymi spevmi a tancami v rytme neodmysliteľných bubnov ktoré končili korunovaním princezny – miestnej kráľovnej krásy. Na spestrenie slávenia sme si zadovážili i čerstvo zabitú jalovicu, ktorú sme vo štvrtok vykostili, v piatok za pomoci sestier vincentiek, miestnych kucháriek a jedného odborníka na domáce špeciality sa mäso narezalo, naklepalo a dalo do pácu. Sv. omša z vigílie slávnosti začínala síce nesmelo a len s malým počtom veriacich, no počas sv. omše sa kostol napĺňal a konečne aj naplnil tými najrôznofarebnejšími kostýmami, lebo tento čas je pre našich garifúnskych veriacich aj istým prezentovaním toho najlepšieho, čo kto má vo svojich domovoch. Sv. omša v samotný deň slávnosti bola akoby výlučne už len pre deti a mládež, keďže sv. apoštol Peter je i patrónom miestnej školy. Po sv. omši až do neskorého poobedia sa potom ulicami Sangrelaya prezentovali garifúnčania svojimi neodmysliteľnými kultúrnymi tradíciami. Napríklad jeden s tancov znázorňoval zápas kresťanstva s moslimským svetom. Za odmenu z iniciatívy pána farára pátra Stanislava CM, boli všetci poctení už spomínanou čerstvou teľacinkou na prírodnom rošte. Jedným z bodov programov bola i súťaž o prestížnu cenu, ktorú vidíte na fotografii.

Na druhý deň sa konal celo-farský mládežnícky festival kresťanskej piesne z príležitosti „Roku viery“. Zúčastnilo sa ho 10 mládežníckych skupín z celej farnosti. Do celodiecéznej súťaže postúpila víťazná skupina z dediny Cocalito.

Okrem pravidelných sobotných stretnutí delegátov jednotlivých cirkevných komunít, manažérov charitativno-sociálnych projektov, katechétov a učiteľov náboženstva v našom Misijnom Centre, druhou takou výraznou akciou bola pracovná návšteva dvoch kameramanov za slovenskú televíziu LUX zo Slovenska. Jedným z nich bol pracovník televízie LUX – Paľo z Bratislavy, a druhý tak už trochu veterán v kinematografickej práci – Ľubo z Oravy. Ich prítomnosť v našom misijnom dome pozmenila tradičný denný život komunity. Veľa sa cestovalo po filiálkach našej farnosti, vysluhovali sa sv. omše i vo vzdialených filiálkach, konali sa rôzne stretnutia, natáčali sa rozhovory, život i práca našich farníkov. Napríklad jeden deň bol určený na natáčanie rybolovu. Zrána nás prekvapil pomerne dlhotrvajúci dážď, no k obedu sa vyčasilo a za odmenu a vytrvalosť sme boli obdarovaní tromi peknými morskými rybami, ktoré ešte v ten istý deň brat Ľubomír pripravil jednu na spoločnú večeru a z ostatných dvoch bolo na druhý deň chutné „haláslé“. Aby sme však veľmi nepredchádzali konečnému ovociu dvanásťdňového pobytu Paľa a Ľuba v našom Misijnom Centre, fotografie preto neuverejňujeme. Veríme však, že čoskoro uvidíte na svojich televíznych obrazovkách ich už ukončené filmárske dielo.
A ako posledná významná udalosť v našom Misijnom Centre je návšteva dvoch dobrovoľníčiek zo Slovenska Kristíny a Anny, na posilnenie vzdelávania anglického jazyka. No tento projekt momentálne prebieha, takže o jeho konečnom efekte Vás budeme informovať až v budúcom liste.
Na ďalších priložených fotografiách môžte sledovať práce, ktoré prebiehajú na dostavbe Formačného Centra Božieho Milosrdenstva a Centrálneho kríža.

Priebeh výstavby kostolov, materskej škôlky a rôznych sociálnych projektov na území celej našej farnosti, môžte uvidieť vo filmovom dokumente televízie LUX. Už teraz Vám želáme jeho príjemné sledovanie...
A predsa ešte jedna veľmi významná udalosť ktorá vojde do pamätných dní pre mnohých Sangrelayčanov. Tak ako sú zemiaky najlepšie za horúca, tak aj túto najčerstvejšiu radostnú ťažko vybojovanú správu nemožno odstaviť na vychladnutie do budúceho listu. Nech je ona svedectvom nezlomnej dôvery v Božie Milosrdenstvo a naplnením zákona lásky k blížnemu.
Delegácia obyvateľov dediny Sangrelaya a Cocalito na čele s otcom Jaroslavom CM sa vybrala do hlavného mesta Hondurasu Tegucigalpa na ďalšie pracovné jednanie s ministrami dopravy, výstavby a etnických skupín, ohľadom projektu výstavby 30 nových domčekov a 44 zlepšení bývania pre 74 najchudobnejších rodín, ako aj otázky dofinancovania výstavby mostu a prístupových ciest. Po vyčerpávajúcom boji, ako hovorí sám otec Jaroslav, konečne v hodine Božieho Milosrdenstva – o troch hodinách popoludní – prišlo pozitívne rozhodnutie o štátnej finančnej podpore týchto projektov. Takže znova platí to Kristove: „pýtajte si a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám!“ Nech je teda dnes oslávený Boh za to, že sa zastáva svojich chudobných a dôverujúcich v Neho.
Touto cestou Vám milí naši dobrodinci úprimne ďakujeme za doterajšiu priazeň, ale Vás zároveň aj prosíme o ďalšiu duchovnú i finančnú pomoc, pretože 13. decembra tohto roku sa uskutoční slávnostná posviacka celého nášho misijného komplexu Centra Božieho Milosrdenstva a dielo ešte nie je dokončené.

Vaši vincentínski misionári a rodáci Ľubomír, Stanislav a Jaroslav