Nový biskup pre misijnú diecézu v Hondurase

Bratia a sestry, prinášame Vám zopár noviniek zo života našej farnosti svätých Petra a Pavla v Sangrelayi, na Hondurase.
Vo Farnosti svätých Petra a Pavla pôsobíme my, slovenskí vincentíni, už druhé desaťročie. V diecéze Trujillo tvoríme v podstate tretiu vincentínsku farnosť spolu so španielskými spolubratmi. Keďže diecéza má iba jedenásť farností, je to významný podiel. Z jednej pozície však v poslednom čase vincentín odišiel. Po dlhých rokoch služby v našej diecéze ukončil svoju službu diecézneho biskupa náš spolubrat zo Španielska, otec biskup Luis Solé Fa, CM, ktorý nám pred rokmi aj farnosť predstavil a potom aj odovzdal do správy. Po týchto osemnástich rokoch biskupskej služby zostal slúžiť na Hondurase v komunite našich spolubratov v meste San Pedro Sula ako kaplán.

V jeho službe ho nahradil rodák z Hondurasu, Jenry Ruiz. Veľmi milý, otvorený a priateľský človek. A aby spoznal aj našu farnosť, prišiel k nám na šesťdňovú neformálnu návštevu, počas ktorej sme navštívili všetky naše komunity (viac ako 20 dedín) a ľudia ho veľmi srdečne privítali a prijali. Balóny, svetlice, pohostenie, spevy a tance boli skoro v každej dedinke. Ľudia sa veľmi potešili aj jeho bezprostrednému kontaktu s nimi a jeho úprimnému záujmu o nich. Každý deň sme vyrážali z domu skoro ráno a vracali sme sa neskoro v noci, no stálo to za to. Počas tejto prvej pastoračnej návštevy otec biskup vyslúžil pre mladých z niekoľkých komunít aj sviatosť birmovania. Milé bolo keď sme s týmto apoštolským rybárom ľudí išli v sobotu podvečer na farskej kánojke loviť ryby do Karibských vôd. Bezúspešne. Darmo, predsa len už máme viac požehnania na lov do Božích sietí. Ale ako teambuilding s novým pastierom duší to bolo skvelé.
Pri záverečnej nedeľnej svätej omši vo farskom kostole okrem gratulácie spolubratovi k narodeninám predniesol otec biskup aj modlitbu za neho a „pokropenie“ svätenou vodou. Celé vedierko na spolubratovu hlavu. Požehnania habadej. Farníci po spontánnych ováciách pritakali, že túto návštevu musíme opätovať. A keďže otec biskup slávil o pár týždňov svoje narodeniny, našli sme vhodnú príležitosť na farskú púť do katedrály svätého Jána Krstiteľa a zároveň pogratulovať nášmu pastierovi a preukázať mu tak našu blízkosť, podporu a modlitbu.

Vybrali sme sa teda o 4 ráno s dvomi autobusmi zhruba 150 ľudí spolu na dlhú cestu do Trujilla, kde sa nachádza biskupský úrad. Svätá omša bola na pláne o desiatej, čo sa zhruba stihlo aj napriek našim prašným a nespevneným cestám s množstvom jám. Aj tak tých 120 kilometrov trvalo zhruba 5 hodín. Po príjazde ku katedrále nás už pri vstupe čakal otec biskup a usmernil nás na malé občerstvenie, ktoré pripravili šikovné panie z miestnych komunít. Placka s fazuľou a vajcom (baleada), kávička a koláčik. Až taká lahoda. Potom sme sa presunuli pred hlavný vchod, kde sme z časti zablokovali dopravu, ale na Hondurase to nevadí. Otec biskup prijal prvý dar k narodeninám – ornát s typickým garifunským (afro) motívom, čomu sa náramne potešil. Na oplátku sme si s ním obnovili krstné sľuby a poriadne nás požehnal svätenou vodou. Dobrých 10 litrov jej minul na nás. Ale bolo to treba. Na to sme slávnostne vstúpili do katedrály a slávili svätú omšu, pri ktorej sa monseňor Jenry poďakoval za dar života a poukázal na krásu zasväteného života. Povzbudil aj naše rodiny, aby nemali obavy ani strach darovať svetu dieťa, ktoré by si mohol Boh povolať do svojej služby.

Po zakončení svätej omše sme sa presunuli na krásne pobrežie tejto lokality, kde pred piatimi storočiami pristál aj Krištof Kolombus. Tam nás už čakal chutný obed v jednom zariadení miestnych veriacich. Slnko pálilo a voda lákala, takže viacerí farníci využili túto príležitosť na osvieženie sa vo vode. Iní diskutovali s otcom biskupom o živote, o pastorácii a o povolaniach a najmladší šantili. V poobedných hodinách sme sa vybrali na spiatočnú cestu, ktorú sme zavŕšili príchodom do farnosti v neskorých večerných hodinách.
Unavení, ale spokojní a šťastní, že to všetko dobre dopadlo a vrátili sme sa povzbudení aj my, aj otec biskup. Ešte nám aj na druhý deň písal cez whatsapp, ako ho to veľmi potešilo a povzbudilo. Táto bezprostrednosť a blízkosť je tu v podstate samozrejmosťou a otvára srdcia ľudí.