Posviacka farského kostola

Drahí naši misijní priatelia,
Po dlhšej dobe sa vám opäť ozývame s novinkami z našej farnosti svätých Petra a Pavla. V posledných týždňoch a mesiacoch sme žili dokončovaním farského kostola u nás v dedine. Je to obrovské dielo a na miestne pomery dosť náročné.



Starý farský kostol sme boli nútení zbúrať pred troma rokmi pretože už bol v dezolátnom stave. Bol totiž postavený z veľkej časti z dreva a hlavné nosníky už boli prehnité. Stavba sa teda začala po Veľkej noci v roku 2019. Najprv bolo treba vyčistiť pozemok, na ktorom stál starý kostol. Napriek tomu, že bol zväčša z dreva, základy mal veľmi dobré, pevné a hlboké. Niektoré sme aj nechali na svojom mieste a sú ukryté pod podlahou nového kostola. Stavba prvé mesiace napredovala dobre, až kým pandémia nezastavila všetky práce na dlhé mesiace. Pred Vianocami 2020 sa podarilo urobiť strechu aj napriek tomu, že sa práve prehnali cez Honduras dva silné hurikány štvrtej kategórie Eta a Iota, ktoré napáchali v Karibiku obrovské škody. V roku 2021 sa pokračovalo s maľovkami, dorábkou schodov a chodníka. Založili sa okná, ktoré mali aj novátorské detaily na uľahčenie otvárania (viacero ľudí si už obkukalo náš patent, aby si aj oni v dome urobili rovnaký štýl otvárania týchto sklenno-žalúziových okien). Dvere nám vyrobil miestny majster z dreva kaoa, ktoré je veľmi trvácne a kvalitné a je z miestnych lesov. Veľkým dobrodružstvom bola výroba podhľadu v kostole z kaziet. Keďže sme chceli zachovať nejaké to kultúrne prepojenie so starým kostolom, strop sme spolu s veľkým množstvom mladých z dediny maľovali v štýle malieb použitých v predchádzajúcom chráme. Skoro týždeň prichádzala mládež maľovať behom svojich prázdnin podhľad v kostole a hneď po jeho nainštalovaní bola vidieť v tvárach radosť a hrdosť na dobre vykonané dielo. Aj napriek tomu, že ešte stále v dedine niet elektriky, urobila sa v kostole elektroinštalácia. Predsa len niekedy treba v kostole svietiť alebo napájať ozvučenie, tak sa to zatiaľ provizórne bude riešiť podľa potreby agregátom. Veľký problém nám urobilo počasie a pandémia. Kvôli nedobrému počasiu, množstvu dažďa, následných horúčav a možno aj nie profesionálnej odbornosti niektorých robotníkov, sa nám rozpráskala betónová podlaha, a preto sa musela urobiť nová. Dlažba by sa nám totiž vypráskala tiež. A práve s dlažbou sme nakoniec mali najväčšie problémy. Kvôli pandémii a následnej kríze kontajnerovej lodnej dopravy nebolo možné doviesť dlažbu z krajín, kde ju vyrábajú. Nakoniec sa nám podarilo zohnať dlažbu z Guatemaly (keďže Honduras dlažbu nevyrába) a tá je najbližšie. Pohroma však zažehnaná nebola, pretože najprv sa pokazila výrobná linka vo fabrike a následne sa pokazil kamión, ktorý nám mal dlažbu priviesť. Podarilo sa nám zohnať iný kamión od našich farníkov, no čuduj sa svete, aj ten sa pokazil na pol ceste už s naloženou dlažbou. Keď dlažba konečne dorazila, pri jej vykladaní sa strhla taká silná búrka, že rozmočilo takmer všetky krabice. Keď už všetko vyzeralo pozitívne, zostal pozitívny na covid aj remeselník, ktorý mal lepiť podlahu. Keďže v tom období tu mal covid takmer každý, hneď na druhý deň prišiel sám od seba pracovať. Nebolo to však všetko, pretože zase prišli také silné lejaky, že sa na svojej motorke nevedel nejaký čas k nám dostať. Ešte desať dní pred posviackou sme si neboli istí, či to všetko stihneme práve kvôli komplikáciám s dlažbou. Od nej totiž záviselo upratovanie, čistenie, dorábky, vnútorná maľovka a iné. Obrovskou výzvou bola tiež oprava nadrozmerného korpusu z kríža v areáli nášho centra. Tento korpus je z dreva a je vysoký štyri metre. Keďže však je v blízkosti mora a vystavený vplyvom počasia, aj napriek epoxidovej ochrane sa v posledných mesiacoch veľmi zhoršoval jeho stav. Bolo nevyhnutné ho zložiť z kríža a opraviť. Božia Prozreteľnosť zariadila, že stena presbytéria v novom kostole je presne prispôsobená veľkosti kríža. A teda po jeho rekonštrukcii a po urobení formy z epoxidu sme dali korpus na stenu presbytéria v novom chráme. Samotné ruky a nohy korpusu neboli veľmi ťažké, pretože už boli slnkom vysušené, ale telo váži okolo 300 kilogramov a museli sme ho niesť asi ôsmi chlapi. Vďaka Bohu sa dielo podarilo. Na náš kríž, v Centre Božieho milosrdenstva dáme korpus z formy, ktorú sme zobrali z originálu. Teraz by mal snáď vydržať oveľa dlhšie.

Slávnosť posviacky kostola sa niesla v rodinnom duchu, kedy prišli veriaci takmer zo všetkých obcí a dedín našej farnosti. Niektorí cestovali viacero hodín a dokonca poprichádzali ľudia aj z iných farností. Nad slávnosťou sa vznášala hrozba obrovskej búrky, ale Pán nad nami držal ochrannú ruku. Nespadla ani kvapka, no zatiahnutá obloha vytvorila príjemný chládok. Náš diecézny otec biskup Luis Solé Fa, vincentín zo Španielska, ktorý na Hondurase pôsobí už vyše 40 rokov, spolu s posviackou chrámu vyslúžil aj sviatosť birmovania našim mladým vo veľmi príjemnej a rodinnej atmosfére. Celé toto dielo sa začalo budovať ešte keď bol farárom otec Jozef Noga, CM a aj napriek pandemickým zdržaniam sa po troch rokoch (akoby 3 dňoch v hrobe) podarilo „vzkriesiť“ nový farský kostol. Dúfame, že spolu s kostolom sa podarí aj znovu rozbehnúť pastoráciu aspoň v tej miere ako to bolo pred pandémiou, pretože asi ako na celom svete, aj v Hondurase sociálny dištanc narobil veľkú galibu aj v duchovnom živote. Ťažko je z príjemnejšieho prejsť do konštruktívnej odpovede na naliehavé témy života, no treba znovu objaviť to, že najväčšia moc je rozkázať samému sebe konať dobro a uskutočniť ho. Tak ako Pán Ježiš z nepohodlia kríža odpúšťa a umiera za spásu nás všetkých, sme aj my pozvaní budovať tento chrám, ktorým je Jeho Cirkev. Veď z Jeho prebodnutého boku sa zrodila.

Po posviacke chrámu sme dostali veľmi príjemný darček v podobe návštevy našich rodinných príslušníkov a spolubrata, s ktorými sme tu strávili pekné týždne a oni spoznali našu farnosť, pastoráciu a radosti a starosti, v ktorých žijeme a slúžime.

Ďakujeme všetkým Vám, ktorí ste sa akýmkoľvek spôsobom pričinili k realizácii stavby nášho nového farského chrámu. Vďaka za každú modlitbu, obetu a taktiež za každé euro alebo materiálnu pomoc. Bez pomoci dobrých ľudí by sa toto dielo nedalo zrealizovať. Chceme aj naďalej odovzdávať do Vašich modlitieb našu farnosť svätých Petra a Pavla, aby sme takto duchovne spojení mohli dostávať hojnosť požehnania od Pána. Ďakujeme a Pán nech je s Vami.

Misionári z Hondurasu – Ľubomír, Ján, Jozef