V skratke z udalostí roka 2020 z Centra Božieho Milosrdenstva v Sangrelaya z pobrežia Karibiku...
V Sangrelaya, HN, dňa 2. januára 2021
Milí naši spolubratia, bratia a sestry v rodine sv. Vincenta, dobrodinci i priaznivci našej misie v Hondurase. Dovoľte aby sme Vás oboznámili aspoň stručne s významnými udalosťami o živote našej misie počas minulého roka...
Celo planetárna explózia koronavírusu COVIDU 19 zasiahla obyvateľstvo aj tu u nás na Hondurase a preto aj naše tri misijné dobrovoľníčky z MISEVI, Ingrid, Anastázia a Janka museli predčasne opustiť tunajšiu misiu a vrátiť sa na Slovensko. Pandémia postupne stlmila náboženský život vo všetkých tunajších farnostiach, ktorých výnimkou sme neboli ani my, hoci sme zastrčený ďaleko od civilizovaného sveta, navyše oddelený chýbajúcou infraštruktúrou inžinierskych sietí. Koronavírus však predĺžil pobyt v Hondurase nášmu bratovi Jánovi Zemanovičovi o 4 mesiace, a to presne podľa predpovede jeho rodnej sestry, na ktorú on nedá dopustiť, lebo z pôvodných dva a pol mesiaca do spoločného odchodu z pátrom Jozefom Nogom na provinciálne zhromaždenie to boli ďalšie 4 mesiace a tak naplnil svoj pôvodný časový plán misie na 5 rokov. Páter Jozef, superior nášho domu a farár tejto farnosti časom usúdil, že bude vhodné na čas zastaviť stavbu kostola, rozpustiť robotníkov, zavrieť Misijné Centrum, zveriť ho strážnikom a sestrám vincentkám z komunity vo farnosti a spoločne odísť s bratom Jánom na Provinciálne Zhromaždenie na Slovensko. Dokonca i náš verný štvornohý strážca Kapy to vzdal, dokončil svoju osem ročnú službu v našom Centre a rozlúčil sa čestne so životom, poznačený už starobou a slepotou. Svoju dvojmesačnú úlohu si do príchodu pátra Jozefa zo Slovenska všetci splnili vzorne. Obmedzenia sa tu čiastočne uvoľnili, takže bolo možné rozbehnúť pastoráciu aspoň v malých skupinkách.
Dňa 21. októbra 2020, sa podarilo bratovi Ľubomírovi, skutočne za päť minút dvanásť, uniknúť zo Slovenska pred molochom koronavírusu, ktorý znemožnil turistický ruch a zavrel nadlho hranice Slovenska. Šťastne potom docestoval cez Viedeň a Madrid do San Pedro Sula. Sem prišiel pre neho spolubrat Jozef so sestrou Jesús Lara, vincentkou zo Salvadoru zo Sangrelayskej komunity. Po návšteve Vincentínskeho Centra v San Pedro Sula a kostola sv. Vincenta de Paul na ulici „11 Avenida S“, pri Monumente de la Madre, ktorý sa nachádza v strede jediného kruhového objazdu na dopravnom okruhu mesta sme pozdravili miestneho superiora P. Vicenteho CM, španiela, dobráka od kostí, navštívili laické pracovníčky vo farskej kancelárii, ktoré sa starajú o našu poštu a obchodík s náboženskými potrebami, kde si berieme víno, hostie a iné náboženské potreby pre pastoráciu. Potom sme sa s naším štvorkolesovým prepravcom prepravili k miestnemu opravárovi, aby nám utiahol uvoľnený volant, nakoľko po tunajších cestách, skutočne nemá šancu na dlhé prežitie v spoľahlivom stave. Tu sme si poriadili i prvé spoločné fotografie, (viď. príloha).
Po drobných nákupoch sme sa s entuziazmom vydali na jedenásťhodinovú únavnú cestu domov... Konečne sa naše auto zastavilo vo štvrtok 22. októbra o 23:00 hodine, po riadnej vytrásačke pred bránou Misijného Centra, kde nám už strážnik René, pohotovo otváral vstupnú bránu. Nasledovalo zvítanie sa z vyzdobeným domom, iniciatívou sestry Jesús, (viď. priložené fotografie...) a v nastávajúcich dňoch i s tropickým prostredím misie a jeho obyvateľmi po päťročnej prestávke. Spoločne zo sestrami sme na ďalšiu nedeľu oslávili moju 60-tku i Jožkovu 50-tku, ktorú Vám priblížia naše fotografie.