Správa z misie na Hondurase 2021

 6 mesiacov. Práve takáto doba uplynula odvtedy, ako sme vás, milí naši misijní priaznivci, naposledy pozvali nahliadnuť do našej misijnej služby vo Farnosti sv. Petra a Pavla v Sangrelayi v Hondurase. A práve v predvečer slávnosti týchto dvoch veľkých svätcov, misionárov a patrónov našej farnosti by sme vám opäť radi sprostredkovali nové chute a vône misií v Karibiku.

Počas tohto obdobia sa toho v našej farnosti i v misijnej komunite mnohé zmenilo. Páter Jozef Noga, CM, dovtedajší prestavený komunity a miestny farár, prijal nové misijné poslanie a v tejto službe ho nahradil P. Jozef Kudla, CM (alebo, ako ho miestni obyvatelia familiárne nazývajú – Padre Josesito). Misijné centrum Božieho milosrdenstva ožilo aj ďalšími novými posilami. Napriek mnohým protipandemickým obmedzeniam na ceste z Viedne cez Madrid do honduraského mesta San Pedro Sula sa do farnosti po prestávke opäť vrátil brat Fr. Ľubomír Žemla, CM a pribudol i nový kaplán, P. Ján Janček, CM.

 Pandémia poznačila a ovplyvnila celý svet a naša farnosť nebola výnimkou. Z Božej milosti a dobroty počet infikovaných v našej odľahlej farnosti nebol síce výrazne badateľný (miestni vravia, že im vraj pomáha kúpanie v mori ????, Gifity – čo je garifunský alkoholický nápoj s exotickými výťažkami, a rôzne domáce recepty), no tŕpli sme, ako zvládneme veľkonočné obdobie. Do Hondurasu totiž za príbuznými prichádzajú „na prázdniny“ mnohí príbuzní, žijúci v zahraničí, najmä v Spojených štátoch, a tí mohli svojich tunajších príbuzných nechtiac a nevedomky okrem dovezených darčekov obdarovať aj niečím infekčným...

Výraznejšie stopy pandémie však ostali v duchovnej oblasti, keďže mnohé aktivity v našej rozľahlej farnosti (dvadsiatka dedín a osád) museli byť pre pandémiu nútene utlmené. Nekonali sa pastoračné návštevy komunít, výrazne boli obmedzené verejné bohoslužby, nekonali sa sektorové stretnutia, formačné kurzy delegátov Božieho slova, stretnutia v rámci pastorácie rodín, stretnutia mládeže a Základných cirkevných spoločenstiev, ako aj mnohé iné aktivity. „Veľký vlak“ síce dokáže vcelku rýchlo zastaviť, no jeho opätovné naštartovanie a rozbehnutie do pohybu vyžaduje veľmi veľa času a ešte viac pastoračného úsilia. Vďaka Bohu, v ostatnom období sa podarilo mnohé z pastoračných aktivít „resuscitovať“ a srdcový tep farnosti sa opäť pomaly vracia do pôvodného rytmu.

 Tento čas však nedotkol nášho Misijného centra Božieho milosrdenstva, ktoré v uplynulých mesiacoch žilo čulým ruchom. Namiesto hlasov farníkov sa dvorom niesli údery kladív, pribíjania klincov, šúchanie lopát miesiacich štrk s cementom. Celú túto symfóniu neúnavne dopĺňal monotónny zvuk generátora na výrobu elektriny, prskanie zváračky a hlas brúsky, ktoré prenikavo „hrali“ svoje pasáže v celom tomto orchestri. Spomalenie pastoračného tempa sme totiž využili na konštrukčné práce, vybudovanie stĺpovej pasáže a prekrytie viacerých častí centra novými strešnými krytinami. Cieľom bolo nielen chrániť dvere, či fasády budov pred zubom času a počasia, ktoré nemilosrdne nahlodávajú už takmer celý dvor, no najmä vytvoriť prekryté priestory a tieň, pre prácu a stretania pastoračných skupiniek v budúcnosti.

Zdá sa, že zo zimného spánku sa zobúdza aj miestna samospráva. Po niektorých úsekoch miestnych hlinených „ciest“ prednedávnom s hrkotom prešli ťažké mechanizmy s radlicami a aspoň trochu upravili povrch. Tak sa dá pri cestovaní autom zaradiť rýchlostnou pákou chvíľami teraz už aj štvorka a sem-tam i päťka. ???? Vydrží to však pravdepodobne znovu iba zopár týždňov, kým výdatné dažde opäť nepremenia cestné uzly na slalomovú dráhu bahnom s jamami plnými vody. To, čo však určite ostane aj po dažďoch sú nové stĺpy elektrického vedenia, ktoré sa začali z ničoho-nič vynárať v blízkosti Sangrelaye. Po prvých podozreniach, či nejde iba o typickú predvolebnú aktivitu s krátkym trvaním, začali stĺpy na počudovanie vyrastať na mnohých miestach priamo v dedine, i pri našom misijnom centre, čo je dobrým znamením, že elektrika sa blíži a slnečné kolektory a naftové generátory na výrobu elektriky si trochu vydýchnu.

Úspešne pokračuje aj dokončovanie stavby miestneho kostola. Napriek holým múrom, bez okien, dverí, elektriky, vybavenia interiéru sa dnes večer v rozostavanom kostole výnimočne a nakrátko, no o to radostnejšie rozozvučali modlitby, sprevádzané mohutnými černošskými spevmi a rytmickými bubnami. Spolu s mnohými farníkmi sme tak mohli osláviť svätou omšou v novostavbe Slávnosť sv. Petra a Pavla, patrónov našej farnosti. Tešíme sa, že ak Pán dá, tak po dokončení chrámu bude takto pripravený dôstojný a pekný priestor na to, aby Božie slovo a Eucharistia zapúšťali korene, kvitli a rástli aj v životoch nás všetkých – pastierov aj ovečiek – tu na brehu Karibiku.

Milí naši misijní priaznivci a dobrodinci, týmito pár riadkami vám chceme opäť sprostredkovať vôňu misií a zároveň vám poďakovať za vašu duchovnú a hmotnú blízkosť a podporu. Myslíme na vás v modlitbách.
Vaši vincentíni z Hondurasu