+! O.A.M.D.G. Sangrelaya, 4.8. 2012

Drahí misijní priatelia, bratia a sestry.
Svätý Vincent hovorieval: „Milujme bratia, Boha, milujme Boha, ale nech je to v námahe našich rúk a v pote našich tvárí“. V duchu tejto Vincentovej výzvy sa nesie aj ďalšia správa, ktorú vám, drahí misijní priatelia, posielame z misijnej stanice v Sangrelayi na Hondurase.
Naša misia nezapadla prachom a nezarástla burinou. Žijeme, dýchame a bojujeme ďalej, aj keď sme sa trošku odmlčali.

Čas uteká rýchlo. To, na čo sme čakali niekoľko rokov, sa stalo skutočnosťou. Presťahovali sme sa do nového centra Božieho milosrdenstva. Aj keď ešte všetko nie je dokončené, predsa len každý spolubrat má svoju izbičku a sociálne zariadenie. Už sa nemusím obávať, ako som sa obával na starej fare, že po ceste k uľahčeniu skoro ráno ma prekvapí malé lesné zviera alebo veľký čierny pavúk nad hlavou v sediacej polohe. Máme zázemie, máme miesto, kde sa dá ako tak oddýchnuť, lebo je tu aj tak veľmi horúco a vlhko, a načerpať nových síl do ďalších bojov v džungli. Máme vymaľované izby a chodbu, dokonca máme zapojených všetkých 62 žiaroviek. Spolubratia zo Slovenska, ktorí prišli vypomáhať do našej misijnej stanice doviezli okrem slovenského proviantu aj žiarovky a svetlá. Máme zatiaľ jeden maly solárny panel, dve batérie a od sestier požičaný malý generátor sme mohli nahradiť vlastným, ktorý má dostatočný výkon na to, aby pokryl spotrebu elektriny v celom dome, nie však osvetlenie, ktoré je napojené na batérie, ktoré sa nabíjajú zo solárnych panelov. Ten máme iba jeden, a preto ďalšie panely a batérie sa budú musieť nainštalovať v druhej etape, keď sa nám podarí zohnať ďalšie financie vďaka našim darcom.
Máme dokončené multifunkčné ihrisko, kde už máme prvých návštevníkov, deti a mládež z našej farnosti.
Máme tiež opravený čln a kúpený motor. Už len nasadnúť a ísť evanjelizovať. Ale to už samozrejme robíme navštevujúc dedinky našej farnosti. Organizujeme Spolky svätého Vincenta a AIC skupiny v nádeji, že postupne sa nám podarí niečo zrealizovať aj v materiálnej sfére, v podobe systemových zmien.

Zúčastnili sme sa tohtoročnej spomienkovej slávnosti príchodu prvých garifunčanov na Hondurasskú zem z ostrova svätého Vincenta a odslúžili sme svätú omšu s účasťou poltísícky veriacich na jednej z našich filiálok.
Pekne sme oslávili aj odpustovú slávnosť sv. Petra a Pavla v našej farnosti, ktorá na vigíliu začala procesiou s obrazmi svätých po suchu i po vode z vedľajšej dedinky na loďkách so spevom, tancami a bubnovaním.
V deň slávnosti sme mali po slávnostnej svätej omši agapé a pohostili sme okolo 350 farníkov, dobre grilovaným a namarinovaným hovädzím mäsom, s pečenými banánmi a ďalšou zeleninou. Bol to tiež čas využitý na neformálne rozhovory a ďalšie spoznávanie našich farníkov.
S doktorom Krčmérym sme rozbehli zdravotnícky projekt pre obyvateľov žijúcich na území našej farnosti. Zakúpili lieky a miestny starosta nám poskytol domček, ktorý bude slúžiť ako malé zdravotnícke stredisko v jednej z našich filiálok.
S organizáciou Habitat, ktorá pomáha budovať jednoduché domčeky, sme podnikli prvé kroky pre realizáciu spoločného projektu výstavby desiatich rodinných domčekov pre najchudobnejších z našej misie.
Vďaka Bohu za všetko.
S pozdravom za celú komunitu

o. Jaroslav

P.S.:Túto krátku správu z misie by som chcel zakončiť myšlienkou od sv. Vincenta:
Keď sme znepokojení nedostatkom peňazí alebo ich stratou počas života, môžeme nájsť pokoj v slovách, ktoré povedal sv. Vincent 11 mesiacov pred smrťou: „Keby sme mali možnosť vidieť alebo počuť pri nejakej príležitosti osoby, ktoré slúžia Bohu a dôverujú v jeho nekonečnú dobrotu, a nemajú pritom to najzákladnejšie, čo potrebujú k životu, potom by sme mohli mať dôvod, aby sme sa znepokojovali pre naše vlastné potreby. Jediná vec, čo máme robiť, je odovzdať seba samých do Božej prozreteľnosti a byť verní svojim povinnostiam a byť si istí, že skôr alebo neskôr nám Boh dá, čo on uzná, že je potrebné, aby sme vyplnili jeho plán. Čo môžeme mať lepšie na práci ako toto?“ (Sv. Vincent).