Dôležitosť sviatosti krstu

... Ak chceme nasledovať jeho dokonalosť, treba si obliecť ducha Ježiša Krista... Treba sa naplniť a nechať sa hýbať týmto duchom Ježiša Krista. Aby sme tomu dobre rozumeli, treba vedieť, že jeho duch sa nachádza vo všetkých kresťanoch, ktorí žijú podľa kresťanských zásad; ich skutky a ich diela sú posypané duchom Božím...

Keď sa povie, že Duch Nášho Pána je v tej alebo tej osobe, v tom, alebo tom skutku, ako tomu treba rozumieť? Chce sa tým povedať, že sám Duch Svätý na nich spočíva? Áno, Duch Svätý osobne sa vylieva na spravodlivých a prebýva v nich. Keď sa hovorí, že Duch Svätý v niekom pôsobí, to značí, že tento Duch, spočívajúci na ňom, mu dá tie isté náklonnosti a schopnosti, ktoré mal Ježiš Kristus na zemi, a že mu dá silu pôsobiť takým istým spôsobom, nehovorím s tou istou dokonalosťou, ale podľa veľkosti darov tohto Ducha Božieho .

Keď Vincent uvažuje nad svojím krstom, odhaľuje, že Duch Svätý mu daroval ducha samotného Ježiša, jeho mentalitu... Je očarený Tým, ktorý mu umožňuje žiť ducha jeho Spasiteľa: "Aký je duch Nášho Pána? Je to duch dokonalej milosrdnej lásky, naplnený úžasnou úctou voči jeho božstvu a nekonečnou túžbou po tom, aby sme ho dôstojne uctievali; je to poznanie veľkosti jeho Otca, by sme ju obdivovali a bez prestania vyvyšovali..."

So zápalom sa modlí, obracajúc sa na Najsvätejšiu Trojicu, ktorá v ňom prebýva od krstu: "Ó môj Spasiteľu, Ježišu Kriste, ty si sa posvätil, aby si posvätil aj ľudí, ty si utekal pred pozemskými kráľovstvami, ich bohatstvami a slávou a v srdci si nemal iné ako kráľovstvo tvojho Otca v dušiach: 'Nehľadám svoju slávu, atď., ale oslavujem môjho Otca' (Jn 8, 54). Ak si ty žil akoby iný, hoci vo vzťahu k Otcovi si Boh, čo všetko musíme urobiť my, aby sme ťa nasledovali; teba, ktorý si nás vyzdvihol z prachu a povolal si nás, aby sme plnili tvoje rady a usilovali sa o dokonalosť. Ó, Pane, pritiahni si nás k sebe, daj nám milosť, aby sme mohli nasledovať tvoj príklad... ktorý nás vedie k hľadaniu Božieho kráľovstva a jeho spravodlivosti a k tomu, aby sme sa zverili do jeho rúk na celý zvyšok nášho života. Daj, aby v nás vládol tvoj Otec a aj ty sám v nás vládni tak, že spôsobíš, aby v nás vládla viera, nádej, láska, poníženosť, poslušnosť a zjednotenie s tvojou Božskou velebnosťou" .

Kvôli Bohu je jeho najväčšou starosťou jeho dokonalosť a dokonalosť jeho synov: "Poznáme zázračný dekrét Božieho Syna: 'Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Nebeský Otec' (Mt 5,48). Toto tiahne veľmi vysoko, kto to však môže dosiahnuť? Byť dokonalý ako je dokonalý večný Otec! Napriek tomu však máme mieru... Ó, Spasiteľu! Ó, bratia moji! Akí sme šťastní, že sme na ceste dokonalosti! Spasiteľu, daj nám milosť, aby sme po nej kráčali priamo, aby sme po nej kráčali bez prestania".

Svätec si spomína, že v krste bol poznačený znakom kríža a brával ho na seba s veľkou zbožnosťou: "Ak by ste sa ma pýtali, poúča prvé Dcéry milosrdnej lásky, na čom je založená táto praktika brať na seba často znak kríža, povedal by som vám, milé sestry, že je zhodná s praktikou prvých kresťanov... Oni si slúžili znakom kríža, aby obetovali Bohu všetky ich činnosti, zhodne s radou svätého Pavla, ktorý hovorí: 'Či jete alebo pijete, robte to v mene Nášho Pána'" . Inštinktívne sa priblížil k ľudovej kresťanskej múdrosti, ktorá pripisuje gestám posvätnú hodnotu. Prežehnávajúc sa žije Bohu a posilňuje svoju vieru aj celé svoje bytie.

Chudobných v nemocnici Najsvätejšieho mena Ježišovho naučil túto dobrú praktiku kresťanského života, ako by im dal do ruky buzolu: "Pán Vincent sa začal týchto dobrých ľudí jedného po druhom vypytovať na znamenie kríža a ukazoval im ho treba robiť, tak, že ho on sám niekoľko krát za sebou urobil, aby ich učil tak príkladom ako aj slovom" .

Krst v sebe nesie dvojité hnutie ochudobnenia a obohatenia. Treba zomrieť a žiť v Kristovi: "Treba... sa vám vyprázdniť z vás samých, aby ste si mohli obliecť Ježiša Krista" .

V tomto sa skrýva celý symbolizmus krstu a jeho duchovné dôsledky sú princípmi života: smrť hriechu a sloboda nového života.

Táto sloboda vedie k znovuzrodeniu a znovuzrodenie je Božím darom. Krst je Božia výzva, povolanie a z neho sa rodia všetky ostatné výzvy. Svätec to veľmi konkrétne vysvetľuje prvým Dcéram kresťanskej lásky:

"Povolanie je Božia výzva, aby sme niečo robili. Povolanie apoštolov bola Božia výzva, aby zasadili vieru na celom svete; povolanie rehoľníkov je Božia výzva k praktizovaniu náboženských pravidiel; povolanie manželov je Božia výzva slúžiť mu v starostlivosti o rodinu a výchove detí; a povolanie Dcéry kresťanskej lásky je Božia výzva, voľba, ktorou si ju jeho dobrota vybrala spomedzi toľkých ostatných, ktoré sa mu ponúkali, aby mu slúžila vo všetkých podujatiach, ktoré sú typické pre tento štýl života a do ktorých sa im dovolí zapojiť. A to takým spôsobom, dcéry moje, že na vás, ktoré ste pri deťoch, na vás, ktoré ste pri galejníkoch, v dome, v nemocniciach, na dedinách, vo farnostiach Boh zhliadol medzi tisícami miliónov a povedal, vyberajúc vás jednu z jednej strany a druhú z druhej: 'Chcem, aby sa táto duša zasvätila slúžiac mi v tejto činnosti'" .

Kto povie výzva, povie zasvätenie sa pre činnosť, pre ktorú nás Boh určil. Vincent často usmerňuje sestry v tomto zmysle a spolu s nimi nás pozýva, aby sme náš život žili v stave obety: "Blažení sú tí, ktorí sa dajú Bohu bez toho, aby si niečo rezervovali pre seba, aby mohli robiť diela, ktoré konal Ježiš Kristus a praktizovať čnosti, ktoré on praktizoval..." .

Keď pútnik v dedine Saint-Vincent-de-Paul v Landách vstúpi do farského kostola, očarený objaví krstný prameň, kde bol svätec milosrdnej lásky pokrstený a spolu s ním môže zvolať:

"Ó, aká je to radosť vždy sa páčiť Bohu, robiť všetko, čo robíme z lásky k Bohu a preto, aby sme mu boli milí! Oddajme sa teda Bohu..., aby sme odteraz mohli všetky naše diela robiť z lásky k nemu a preto, aby sme sa mu páčili; a skrze tento prostriedok sa stane to, že každá činnosť, akokoľvek malá, bude mať veľkú zásluhu pre jeho božskou Majestátnosťou" .