Sú také situácie, v ktorých sa nedá zachovať poriadok dňa. Napríklad niekto príde k vaším dverám počas modlitby a žiada, aby niektorá sestra navštívila nejakého chorého, ktorý je v núdzi. Čo má vtedy urobiť? Urobí dobre ak tam pôjde a opustí svoju modlitbu, alebo lepšie povedané bude v nej týmto spôsobom pokračovať aj naďalej, pretože túto službu od nej žiada sám Boh. Pretože milosrdná láska je nad všetky pravidlá a treba, aby sa všetky riadili podľa nej. Je to veľká pani a treba robiť to, čo prikazuje. V takomto prípade teda opúšťame Boha pre Boha. Boh vás volá k tomu, aby ste sa modlili a zároveň vás volá k tomuto chudobnému chorému. To sa volá opustiť Boha pre Boha .
Táto téza svätého Vincenta nie je náhodilá a izolovaná. V textoch, ktoré máme k dispozícii ju opakuje aspoň dvadsať krát. Isteže, často zdôrazňuje, že treba vždy, keď je to len trochu možné, dobehnúť nejaké stratené duchovné stretnutie alebo svätú omšu, avšak pritom stále trvá na svojej téze: uprednostniť v súrnom prípade službu chudobným je "opustiť Boha pre Boha". Toto famózne heslo čerpá u veľkých učiteľov, ako Tomáš Akvinský, Tereza z Avily (v jej "piatom nádvorí"), Kamil de Lellis (jeho nemocnicu mohol Vincent vidieť počas svojho jednoročného pobytu v Ríme), a tiež Bérulle... Vincent vie, že kráča vo vernosti evanjeliu. Vždy zdôrazňuje to, čo je dôležitejšie.
Najprv si uveďme to, čo s týka svätej omše: "Ak by sa dobrému Bohu zapáčilo poslať vás slúžiť nejakému chudobnému v nedeľu miesto toho, aby ste šli na svätú omšu, vtedy, akokoľvek veľké je to prikázanie, treba ísť slúžiť. To sa volá: 'Opustiť Boha pre Boha'!" a ešte: "Treba sa vždy, keď môžete, zúčastniť na svätej omši každý deň; avšak, ak by si to služba v dome, alebo služba chudobným vyžadovala, netreba si robiť nijaké výčitky ak ju vynecháte" .
V tom, čo sa týka modlitby, Vincent zdôrazňuje: "Slúžiť chorému, znamená modliť sa" ; a inokedy: "Ak v čase modlitby počujete chudobného, ktorý vás volá, umŕtvite sa a opusťte Boha pre Boha, hoci treba robiť všetko pre to, aby ste nevynechávali modlitbu, pretože ona vás drží v zjednotení s Bohom; a dokedy bude toto spojenie trvať, nemusíte sa ničoho obávať" .
A nakoniec Vincent rozprestiera svoje heslo na všetky pravidlá: "Služba chudobným musí mať prednosť pred každou vecou" .
Hľa, trvalé, pružné a vyvážené pravidlo v skratke. Ešte raz si vypočujme jeho potvrdenie: "Úloha milosrdnej lásky je nad všetky pravidlá" , píše 26. júla 1656 sestre Šarlote Royer, predstavenej v Richelieu, ktorá má problémy s komunitou aj s komunikáciou so svojím duchovným vodcom. Keď výjde zo seba samej, prináša osobnú nápravu svojich prechodných ťažkostí. Služba chudobným je protilátka na každú ťažkosť!
V súvislosti s tým Vincent ustaľuje neočakávanú hierarchiu hodnôt. Namiesto toho, aby sa zameral na klasickú štruktúru, ktorá bola všeobecné uznávaná, orientuje sa na inú prioritu: službu chudobným. Nie že by v tomto bol jediný, je však prvý. Toto núti k permanentnej verifikácii a ku komunitnej aj osobnej bdelosti. Isteže, ten kto je celkom zasvätený Bohu musí čerpať svoje vnútorné zdroje v modlitbe, svätej omši a pravidlách, avšak služba chudobným je ústredným cieľom všetkých jeho energií. "Milosrdná láska je kráľovnou všetkých čností a pre ňu treba všetko opustiť" .
Pretože dve lásky tvoria jednu. Svätý Vincent veľmi dobre zvnútornil Matúšov text: "'Milovať budeš svojho Boha z celého svojho srdca, z celej svojej duše a zo všetkej svojej sily', to je najväčšie prikázanie. Druhé je mu podobné: 'Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého'" . Vyjadruje to veľmi milým podobenstvom: "Otec, ktorý má dobre vychovaného dospelého syna, sa rád pozerá na jeho pekný vzhľad z okna, z ktorého vidí na ulicu a zakúša pritom nevysloviteľnú radosť. Tak aj Boh, dcéry moje, vás vidí nie z okna, ale na každom mieste kdekoľvek ste a pozoruje akým spôsobom idete slúžiť jeho chudobným údom a zakúša nevysloviteľnú radosť, ak vidí, že idete slúžiť s dobrou vôľou a jedine pre túžbu, aby ste mu slúžili. Ó, je to jeho veľká záľuba, jeho veľká radosť, jeho veľká slasť. Aké je to šťastie, že môžeme urobiť radosť nášmu Stvoriteľovi!" .
V blížnych slúžime Bohu, lepšie povedané Ježišovi Kristovi. "A toto je tak pravda ako to, že sme tu" , hovorí náš svätec, akoby týmto prirovnaním chcel potvrdiť absolútnu skutočnosť toho, o čom sme hovorili. Vzťah ku Kristovi je automaticky daný vzťahom k chudobným, či o tom vieme alebo nie. "Celý náš život je v činnosti" opakuje svätý Vincent, avšak v činnosti, ktorá sa obracia cez chudobných na Ježiša Krista. Ježiš je Bohom chudobných. Ako hovorí Alan Durand, predseda dominikánskej komisie Spravodlivosť a pokoj: "prítomnosť Ježiša Krista dodáva nášmu postoju voči chudobným radikálnu a rozhodnú silu; naša činnosť alebo jej zanedbávanie sú schopné pritiahnuť na nás život alebo smrť" . Pre tento dôvod je kontinuita medzi Bohom, ktorého nachádzame v modlitbe a chudobnými, ktorých stretávame v živote. Je to stále Boh Ježiša Krista, ktorý ukazuje svoju náklonnosť k chudobným, pretože to zodpovedá zmyslu pre spravodlivosť, ktorá v ňom prebýva. Chce spásu maličkých o to viac, že sú považovaní za nepotrebných, pretože jeho spása je určená pre všetkých. Hoci chce mať všetkých spasených, jeho láska sa zvlášť prejavuje voči tým, ktorí sú v nespravodlivých podmienkach.
Drahý priateľ, ktorý čítaš tieto riadky, vo svetle učenia svätého Vincenta zhodnoť svoj život vo veku, v ktorom si: čo si doteraz urobil? Jediné skutočné kritérium, ktoré urobí tvoju dušu hodnotnou je v tejto dojímavej evanjeliovej zásade "mne ste to urobili". Môžeš a musíš dať tvoj čas tvojmu Bohu v modlitbe, avšak musíš venovať rovnaký čas, ak nie viac tomu, aby si zabezpečoval jeho spravodlivosť. A nebuď z tých, ktorí nechcú počuť hovoriť Cirkev, ktorú miluješ, o "prvoradom alebo prednostnom záujme o chudobných". Počuj volanie tvojho priateľa Vincenta: "Chudobní! Hľa, váš prvoradý záujem, pre ktorý musíte opustiť všetko!" .
Táto téza svätého Vincenta nie je náhodilá a izolovaná. V textoch, ktoré máme k dispozícii ju opakuje aspoň dvadsať krát. Isteže, často zdôrazňuje, že treba vždy, keď je to len trochu možné, dobehnúť nejaké stratené duchovné stretnutie alebo svätú omšu, avšak pritom stále trvá na svojej téze: uprednostniť v súrnom prípade službu chudobným je "opustiť Boha pre Boha". Toto famózne heslo čerpá u veľkých učiteľov, ako Tomáš Akvinský, Tereza z Avily (v jej "piatom nádvorí"), Kamil de Lellis (jeho nemocnicu mohol Vincent vidieť počas svojho jednoročného pobytu v Ríme), a tiež Bérulle... Vincent vie, že kráča vo vernosti evanjeliu. Vždy zdôrazňuje to, čo je dôležitejšie.
Najprv si uveďme to, čo s týka svätej omše: "Ak by sa dobrému Bohu zapáčilo poslať vás slúžiť nejakému chudobnému v nedeľu miesto toho, aby ste šli na svätú omšu, vtedy, akokoľvek veľké je to prikázanie, treba ísť slúžiť. To sa volá: 'Opustiť Boha pre Boha'!" a ešte: "Treba sa vždy, keď môžete, zúčastniť na svätej omši každý deň; avšak, ak by si to služba v dome, alebo služba chudobným vyžadovala, netreba si robiť nijaké výčitky ak ju vynecháte" .
V tom, čo sa týka modlitby, Vincent zdôrazňuje: "Slúžiť chorému, znamená modliť sa" ; a inokedy: "Ak v čase modlitby počujete chudobného, ktorý vás volá, umŕtvite sa a opusťte Boha pre Boha, hoci treba robiť všetko pre to, aby ste nevynechávali modlitbu, pretože ona vás drží v zjednotení s Bohom; a dokedy bude toto spojenie trvať, nemusíte sa ničoho obávať" .
A nakoniec Vincent rozprestiera svoje heslo na všetky pravidlá: "Služba chudobným musí mať prednosť pred každou vecou" .
Hľa, trvalé, pružné a vyvážené pravidlo v skratke. Ešte raz si vypočujme jeho potvrdenie: "Úloha milosrdnej lásky je nad všetky pravidlá" , píše 26. júla 1656 sestre Šarlote Royer, predstavenej v Richelieu, ktorá má problémy s komunitou aj s komunikáciou so svojím duchovným vodcom. Keď výjde zo seba samej, prináša osobnú nápravu svojich prechodných ťažkostí. Služba chudobným je protilátka na každú ťažkosť!
V súvislosti s tým Vincent ustaľuje neočakávanú hierarchiu hodnôt. Namiesto toho, aby sa zameral na klasickú štruktúru, ktorá bola všeobecné uznávaná, orientuje sa na inú prioritu: službu chudobným. Nie že by v tomto bol jediný, je však prvý. Toto núti k permanentnej verifikácii a ku komunitnej aj osobnej bdelosti. Isteže, ten kto je celkom zasvätený Bohu musí čerpať svoje vnútorné zdroje v modlitbe, svätej omši a pravidlách, avšak služba chudobným je ústredným cieľom všetkých jeho energií. "Milosrdná láska je kráľovnou všetkých čností a pre ňu treba všetko opustiť" .
Pretože dve lásky tvoria jednu. Svätý Vincent veľmi dobre zvnútornil Matúšov text: "'Milovať budeš svojho Boha z celého svojho srdca, z celej svojej duše a zo všetkej svojej sily', to je najväčšie prikázanie. Druhé je mu podobné: 'Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého'" . Vyjadruje to veľmi milým podobenstvom: "Otec, ktorý má dobre vychovaného dospelého syna, sa rád pozerá na jeho pekný vzhľad z okna, z ktorého vidí na ulicu a zakúša pritom nevysloviteľnú radosť. Tak aj Boh, dcéry moje, vás vidí nie z okna, ale na každom mieste kdekoľvek ste a pozoruje akým spôsobom idete slúžiť jeho chudobným údom a zakúša nevysloviteľnú radosť, ak vidí, že idete slúžiť s dobrou vôľou a jedine pre túžbu, aby ste mu slúžili. Ó, je to jeho veľká záľuba, jeho veľká radosť, jeho veľká slasť. Aké je to šťastie, že môžeme urobiť radosť nášmu Stvoriteľovi!" .
V blížnych slúžime Bohu, lepšie povedané Ježišovi Kristovi. "A toto je tak pravda ako to, že sme tu" , hovorí náš svätec, akoby týmto prirovnaním chcel potvrdiť absolútnu skutočnosť toho, o čom sme hovorili. Vzťah ku Kristovi je automaticky daný vzťahom k chudobným, či o tom vieme alebo nie. "Celý náš život je v činnosti" opakuje svätý Vincent, avšak v činnosti, ktorá sa obracia cez chudobných na Ježiša Krista. Ježiš je Bohom chudobných. Ako hovorí Alan Durand, predseda dominikánskej komisie Spravodlivosť a pokoj: "prítomnosť Ježiša Krista dodáva nášmu postoju voči chudobným radikálnu a rozhodnú silu; naša činnosť alebo jej zanedbávanie sú schopné pritiahnuť na nás život alebo smrť" . Pre tento dôvod je kontinuita medzi Bohom, ktorého nachádzame v modlitbe a chudobnými, ktorých stretávame v živote. Je to stále Boh Ježiša Krista, ktorý ukazuje svoju náklonnosť k chudobným, pretože to zodpovedá zmyslu pre spravodlivosť, ktorá v ňom prebýva. Chce spásu maličkých o to viac, že sú považovaní za nepotrebných, pretože jeho spása je určená pre všetkých. Hoci chce mať všetkých spasených, jeho láska sa zvlášť prejavuje voči tým, ktorí sú v nespravodlivých podmienkach.
Drahý priateľ, ktorý čítaš tieto riadky, vo svetle učenia svätého Vincenta zhodnoť svoj život vo veku, v ktorom si: čo si doteraz urobil? Jediné skutočné kritérium, ktoré urobí tvoju dušu hodnotnou je v tejto dojímavej evanjeliovej zásade "mne ste to urobili". Môžeš a musíš dať tvoj čas tvojmu Bohu v modlitbe, avšak musíš venovať rovnaký čas, ak nie viac tomu, aby si zabezpečoval jeho spravodlivosť. A nebuď z tých, ktorí nechcú počuť hovoriť Cirkev, ktorú miluješ, o "prvoradom alebo prednostnom záujme o chudobných". Počuj volanie tvojho priateľa Vincenta: "Chudobní! Hľa, váš prvoradý záujem, pre ktorý musíte opustiť všetko!" .