Všimnite si na čo sa podujali naši misionári v Berbersku aj tí, ktorí sú na Madagaskare, čo dokázali, čo vykonali, čo vytrpeli! Jediný človek sa ujme celej galéry, na ktorej je niekedy dvesto galejníkov. Znamená to poučovanie, vysluhovanie generálnej spovede pre zdravých aj chorých, a to všetko dňom i nocou počas pätnástich dní. A počas celého tohto času sa o nich stará, nakupuje mäso a varí jedlo. Je to dar pre nich a robí to jediný človek! Občas zájde na farmy, kde umiestnili otrokov, vyhľadá ich pánov a poprosí ich, aby mu dovolili poučovať ich otrokov. Využíva ich voľné chvíle a učí ich poznávať Boha, pripravuje ich na prijatie sviatostí a nakoniec ich ošetrí a skromne obdaruje... Títo misionári kážu, spovedajú a katechizujú neprestajne od štvrtej hodiny ráno až do desiatej a potom od druhej poobede až do noci. Zvyšok času venujú modlitbe a návšteve chorých. Hľa, toto sú praví robotníci, praví misionári!... Ak nič nemôžeme urobiť sami od seba, všetko môžeme s Bohom. Áno, Misijná spoločnosť môže všetko, pretože v sebe nosíme semeno všemohúcnosti Ježiša Krista .
Ak existuje nejaká skutočnosť, ktorá celkom ovláda svätého Vincenta, je to táto: Boh k nám hovorí a hovorí k nám cez svoje Slovo a cez udalosti. Pre tých, ktorí chcú prijať jeho posolstvo stále vyjavuje niečo povzbudzujúce a symbolické. Aj my dnes pri jeho nasledovaní sme pozvaní, aby sme žili ako neustáli pozorovatelia "znamení časov". Pomocníkmi pri orientácii sú nám usmernenia Písma a koncilu.
Svätý Vincent svoju duchovnú dráhu a svoju hlboké myšlienky postavil na udalostiach. Tieto ohraničili jeho život, ako aj život jeho Spoločnosti a spôsobili, že nadšenie niektorých misionárov prešlo na celé spoločenstvo, ako sme to práve videli.
U Vincenta nachádzame túto črtu už pri jeho príchode do Paríža v roku 1608. Keď bol neprávom obvinený z krádeže, prežil skúsenosť nespravodlivosti: udalosť ho hlboko poznačila. Keď sa v roku 1611 stal farárom v Clichy, táto udalosť v ňom zobudila pastoračnú horlivosť. Keď okolo roku 1613 zažil temnú noc svojho života, táto udalosť ho celkom pretvorila. Keď ho v roku 1617 zavolali k posteli zomierajúceho, aby mu vyslúžil posledné sviatosti, udalosť ho podstatne predurčila v jeho pastoračných voľbách; to isté stalo v Chatillon.
Pozorujme ho ešte ako zhromažďuje fondy od Gondiovcov, aby mohol postaviť na nohy svoju novú Spoločnosť: táto udalosť ho posilnila v jeho predsavzatí; náhodou sa rozpráva v koči s biskupom z Beauvais, Msgr. Pottier, a to je jeho prvá odpoveď kandidátom kňazstva: táto udalosť ho odviedla z už vychodených chodníčkov. Stretol mladú aristokratičku, Lujzu de Marillac, ktorá ledva vyšla zo svojich pochybností, a ktorá hľadala rovnováhu: táto udalosť sa stala rozhodujúcou pre budúcnosť Dcér kresťanskej lásky. Keď sa jedného dňa pred Vincenta dostavila Margita Naseau "vedená silnou inšpiráciou z nebies" , aby slúžila chudobným, udalosť sa stala osvetľujúcou a otvorila cestu prvým dcéram Kresťanskej lásky: "Je to Boh, ktorý to všetko urobil", opakoval Vincent. To isté platí o počiatku diela služby opusteným deťom: "Ó, aké musíte byť vďačné Bohu, že vám dal takúto inšpiráciu a prostriedky, aby ste mohli odpovedať na tak veľkú potrebu" . Takto by sme mohli vysvetliť aj ostatné diela svätého Vincenta: žobrákov, väzňov, galejníkov, otrokov, utečencov, chorých, psychicky postihnutých, sirôt, vyhnancov... Tento človek je strážnou službou a všetkých prekvapuje svojou bdelosťou.
Nie je to však len jednoduchý pragmatik a praktik, vďaka svojmu gaskonskému a dedinskému pôvodu. Intenzívne žije podľa vnútorného plánu a jeho duchovná skúsenosť ho vedie k tomu, aby sa díval na udalosti ako na posolstvo a predovšetkým ako na aktívnu prítomnosť Ježiša Krista. Osobne dekóduje každú udalosť. Pre dve najväčšie nich, teda založenie Misijnej spoločnosti a Dcér kresťanskej lásky, tvrdí: "Bol to Boh a nie ja..." a vidíme ho, ako je očarený Božími zázrakmi: "Bratia moji, kto by si bol pomyslel, že Boh má plán urobiť cez Misijnú spoločnosť toľko dobra ako vidíme, že sa z Božej milosti deje?... Kto mohol vedieť, že si ňou chcel poslúžiť, aby išiel hľadať až na farmy a do Berberska úbohých kresťanských otrokov, aby ich zachránil ak nie z pekla tak aspoň z očistca? A kto by vedel, že si ňou ešte chcel poslúžiť na toľkých iných miestach, ako vidíme, že to robí?" . Boh je tu v činnosti, a to úplne stačí!
Z toho vyplývajú dva dôsledky: udalosť je zároveň miesto, kde sa prejavuje Boh aj miesto, kde koná človek. Boh je tam stále, aby pohýnal a povzbudzoval človeka na to, čím je poverený: "Vincent čítal, napísal Jean Morin, tak dobre udalosti ako samotné evanjelium a tak ako evanjelium aj udalosti osvecovali a živili jeho vieru" . Luis Deplanque poznamenáva: "Boh je v neustálom pohybe. Je prítomný v tisícich okolnostiach, ktoré vplývajú na Vincenta. Je prítomný aj vo fluide jeho života a jeho činnosť prispôsobuje svojím zákonom" .
Všetkému, čo sa stane Vincent pripisuje väčšiu alebo menšiu dôležitosť. Niekto by mohol byť slepý, no on všade vidí Božiu ruku a vyvodzuje z toho dôsledky. Tak sa to stalo pri strate hospodárstva v Orsigny, ktoré predstavovalo kapitál veľkej dôležitosti pre chudobných. Po smrti darcu dedičia iniciovali proces a dosiahli zrušenie darovania. Hneď za horúca Vincent pred svojimi takto reaguje: "Ty sám, ó, Pane, si vyslovil tento rozsudok; bude, ak sa ti to páči, neodvolateľný. A aby sme neodďaľovali jeho vykonanie, už teraz prinášame ten majetok v obeť tvojej Božskej velebnosti" . A ďalej: "Kiežby sa zapáčilo Bohu, aby táto časná strata bola vynahradená zvýšením našej dôvery v Božiu prozreteľnosť, odovzdanosťou do jeho vedenia, väčším odpútaním sa od pozemských vecí a zrieknutím sa seba samých" .
Takéto utiekanie sa k Božej prozreteľnosti je u svätého Vincenta samozrejmé. Vie, že je dobré, ak sa žije podľa rytmu Prozreteľnosti, ak sa kráča podľa "jej krokov", hoci sa zdá, že ideme pomaly, pretože takto sa "nepotkneme"; vie, že je dobré žiť v pripravenosti a dôvere. Všetko ostatné je len povrchné bublanie.
Ak existuje nejaká skutočnosť, ktorá celkom ovláda svätého Vincenta, je to táto: Boh k nám hovorí a hovorí k nám cez svoje Slovo a cez udalosti. Pre tých, ktorí chcú prijať jeho posolstvo stále vyjavuje niečo povzbudzujúce a symbolické. Aj my dnes pri jeho nasledovaní sme pozvaní, aby sme žili ako neustáli pozorovatelia "znamení časov". Pomocníkmi pri orientácii sú nám usmernenia Písma a koncilu.
Svätý Vincent svoju duchovnú dráhu a svoju hlboké myšlienky postavil na udalostiach. Tieto ohraničili jeho život, ako aj život jeho Spoločnosti a spôsobili, že nadšenie niektorých misionárov prešlo na celé spoločenstvo, ako sme to práve videli.
U Vincenta nachádzame túto črtu už pri jeho príchode do Paríža v roku 1608. Keď bol neprávom obvinený z krádeže, prežil skúsenosť nespravodlivosti: udalosť ho hlboko poznačila. Keď sa v roku 1611 stal farárom v Clichy, táto udalosť v ňom zobudila pastoračnú horlivosť. Keď okolo roku 1613 zažil temnú noc svojho života, táto udalosť ho celkom pretvorila. Keď ho v roku 1617 zavolali k posteli zomierajúceho, aby mu vyslúžil posledné sviatosti, udalosť ho podstatne predurčila v jeho pastoračných voľbách; to isté stalo v Chatillon.
Pozorujme ho ešte ako zhromažďuje fondy od Gondiovcov, aby mohol postaviť na nohy svoju novú Spoločnosť: táto udalosť ho posilnila v jeho predsavzatí; náhodou sa rozpráva v koči s biskupom z Beauvais, Msgr. Pottier, a to je jeho prvá odpoveď kandidátom kňazstva: táto udalosť ho odviedla z už vychodených chodníčkov. Stretol mladú aristokratičku, Lujzu de Marillac, ktorá ledva vyšla zo svojich pochybností, a ktorá hľadala rovnováhu: táto udalosť sa stala rozhodujúcou pre budúcnosť Dcér kresťanskej lásky. Keď sa jedného dňa pred Vincenta dostavila Margita Naseau "vedená silnou inšpiráciou z nebies" , aby slúžila chudobným, udalosť sa stala osvetľujúcou a otvorila cestu prvým dcéram Kresťanskej lásky: "Je to Boh, ktorý to všetko urobil", opakoval Vincent. To isté platí o počiatku diela služby opusteným deťom: "Ó, aké musíte byť vďačné Bohu, že vám dal takúto inšpiráciu a prostriedky, aby ste mohli odpovedať na tak veľkú potrebu" . Takto by sme mohli vysvetliť aj ostatné diela svätého Vincenta: žobrákov, väzňov, galejníkov, otrokov, utečencov, chorých, psychicky postihnutých, sirôt, vyhnancov... Tento človek je strážnou službou a všetkých prekvapuje svojou bdelosťou.
Nie je to však len jednoduchý pragmatik a praktik, vďaka svojmu gaskonskému a dedinskému pôvodu. Intenzívne žije podľa vnútorného plánu a jeho duchovná skúsenosť ho vedie k tomu, aby sa díval na udalosti ako na posolstvo a predovšetkým ako na aktívnu prítomnosť Ježiša Krista. Osobne dekóduje každú udalosť. Pre dve najväčšie nich, teda založenie Misijnej spoločnosti a Dcér kresťanskej lásky, tvrdí: "Bol to Boh a nie ja..." a vidíme ho, ako je očarený Božími zázrakmi: "Bratia moji, kto by si bol pomyslel, že Boh má plán urobiť cez Misijnú spoločnosť toľko dobra ako vidíme, že sa z Božej milosti deje?... Kto mohol vedieť, že si ňou chcel poslúžiť, aby išiel hľadať až na farmy a do Berberska úbohých kresťanských otrokov, aby ich zachránil ak nie z pekla tak aspoň z očistca? A kto by vedel, že si ňou ešte chcel poslúžiť na toľkých iných miestach, ako vidíme, že to robí?" . Boh je tu v činnosti, a to úplne stačí!
Z toho vyplývajú dva dôsledky: udalosť je zároveň miesto, kde sa prejavuje Boh aj miesto, kde koná človek. Boh je tam stále, aby pohýnal a povzbudzoval človeka na to, čím je poverený: "Vincent čítal, napísal Jean Morin, tak dobre udalosti ako samotné evanjelium a tak ako evanjelium aj udalosti osvecovali a živili jeho vieru" . Luis Deplanque poznamenáva: "Boh je v neustálom pohybe. Je prítomný v tisícich okolnostiach, ktoré vplývajú na Vincenta. Je prítomný aj vo fluide jeho života a jeho činnosť prispôsobuje svojím zákonom" .
Všetkému, čo sa stane Vincent pripisuje väčšiu alebo menšiu dôležitosť. Niekto by mohol byť slepý, no on všade vidí Božiu ruku a vyvodzuje z toho dôsledky. Tak sa to stalo pri strate hospodárstva v Orsigny, ktoré predstavovalo kapitál veľkej dôležitosti pre chudobných. Po smrti darcu dedičia iniciovali proces a dosiahli zrušenie darovania. Hneď za horúca Vincent pred svojimi takto reaguje: "Ty sám, ó, Pane, si vyslovil tento rozsudok; bude, ak sa ti to páči, neodvolateľný. A aby sme neodďaľovali jeho vykonanie, už teraz prinášame ten majetok v obeť tvojej Božskej velebnosti" . A ďalej: "Kiežby sa zapáčilo Bohu, aby táto časná strata bola vynahradená zvýšením našej dôvery v Božiu prozreteľnosť, odovzdanosťou do jeho vedenia, väčším odpútaním sa od pozemských vecí a zrieknutím sa seba samých" .
Takéto utiekanie sa k Božej prozreteľnosti je u svätého Vincenta samozrejmé. Vie, že je dobré, ak sa žije podľa rytmu Prozreteľnosti, ak sa kráča podľa "jej krokov", hoci sa zdá, že ideme pomaly, pretože takto sa "nepotkneme"; vie, že je dobré žiť v pripravenosti a dôvere. Všetko ostatné je len povrchné bublanie.