"Hľa, bratia moji, tri evanjeliové zásady, ktoré najviac zodpovedajú nášmu stavu: prvá je jednoduchosť, ktorá sa týka Boha; druhá poníženosť, ktorá sa týka našej podriadenosti; je to len pre túto čnosť, že sme celopalnou obetou pre Boha, ktorému dĺžime všetku úctu, a v ktorého prítomnosti sa musíme znížiť a konať tak, aby sa nás celkom zmocnil; tretia čnosť je láskavosť, aby sme vedeli zniesť nášho blížneho aj s jeho nedostatkami. Prvá sa týka Boha, druhá nás samých a tretia nášho blížneho.
Avšak prostriedkom k tomu, aby sme nadobudli tieto čnosti je umŕtvovanie, ktoré nás zbavuje všetkého, čo nám bráni ich získať... Piatou čnosťou je horlivosť, ktorá spočíva v čistej túžbe, aby sme sa stali milými Bohu a užitočnými blížnemu. Je to horlivosť, aby sa Božie kráľovstvo šírilo, horlivosť, aby sme blížnemu zabezpečili spásu" .
Vincent ukazuje prstom na týchto päť čností, ktoré rád nazýva "základné": jednoduchosť, poníženosť, láskavosť, umŕtvovanie a horlivosť. Sú to čnosti, ktoré sú misionárom vlastné a keď im o nich Vincent rozprával, predstavil ich ako "schopnosťami duše celej Spoločnosti" a so svojím neporovnateľným humorom ich prirovnal k "piatim kamienkom v Dávidovej kapse"! Ak je nimi misionár vyzbrojený, môže bojovať proti "múdrosti tela, proti túžbe, aby nás ľudia obdivovali, proti nárokom, aby sa každý stále podriaďoval nášmu úsudku a vôli, proti tomu, aby sme vo všetkom hľadali ukojenie vlastnej prirodzenosti a proti nezáujmu o Božiu česť a spásu blížneho" .
Rovnako aj Dcéry kresťanskej lásky majú "tri vzácne perly": jednoduchosť, poníženosť a milosrdnú lásku.
Pojednávanie o čnostiach, ktoré sú vlastné pre jednotlivé duchovné stavy má svoju inšpiráciu u tomistov. Navyše Vincent čítal knihu Praktika kresťanskej dokonalosti od jezuitu Alfonza Rodrigueza, ktorá sa veľmi zasadzuje za obnovu zasväteného života. Autor v knihe znovu nastoľuje traktát o čnostiach.
Vincent sa však nezastavuje pri nejakej statickej a odtelesnenej čnosti, ako je to typické pre starých filozofov. On otvára evanjelium a kontempluje buď Boha, ktorý je inšpirátorom čnostného človeka, alebo poníženého, láskavého, jednoduchého, milosrdného, umŕtveného a horlivého Krista. Toto je prvok, ktorý ho hýbe, a ktorý sa nás dnes týka. Pohľad na Boha, pohľad na Krista, to je cesta tých, ktorí sú povolaní k tomu, aby žili svoj život ako úplný dar.
Boh je pôvodcom každého daru. To on orientuje k dobru a inšpiruje človeka k správaniu, ktoré je dôstojné Boha.
Príklad, ktorý je treba nasledovať je Kristus. Vincent poznamenáva, že Ježiš žil podľa Božieho srdca, a to čnostným spôsobom: "Takto sa javil pred očami neba i zeme a všetci tí, ktorí mali možnosť rozprávať sa s ním počas jeho smrteľného života, mohli stále vidieť, že zachováva evanjeliové rady. Toto bolo jeho zámerom, jeho slávou a jeho cťou..." . Celý náš zámer je v tom, aby sme nasledovali Ježiša Krista, aby "sme sa úplne pripodobnili jemu".
Jednoduchosť? Pozrime sa na Boha: "Boh je jednoduché bytie, ktoré sa nepodobná na nijaké iné bytie, je to suverénna a nekonečná podstata, ktorá nepripúšťa nijaké zlučovanie; je to čisté bytie, ktoré nikdy nepodlieha zmenám. Táto Stvoriteľova čnosť je v niektorých stvoreniach prítomná prostredníctvom komunikácie..." . A dodáva: "Ísť priamo k Bohu" .
Poníženosť? Ide tu o kristologickú víziu. Tento pohľad odhaľuje Krista ako maličkého, poníženého, odmietaného, ktorý sa nebojí ponúknuť ako príklad a Vincent je tým očarený: "Jedine Náš Pán môže povedať: Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom . Ó, aké sú to slová! Učte sa odo mňa, nie od niekoho iného, nie od nejakého človeka, ale od Boha! Učte sa odo mňa..." . Poníženosť, ktorá sa tak podobá na Ježišovu, nás stavia do pozície pravdy voči nášmu bytiu. Bez vzťahu ku Tomu, ktorý je všetkým sa nemôžeme pravdivo definovať: "Poníženosťou sa znížime a vládu odovzdáme Bohu, najvyššiemu Bytiu" .
Prečo si zvoliť láskavosť? Pretože Ježiš Kristus ju žil! "Všetci si svedomito osvojujme aj túto Kristovu náuku: Učte sa odo mňa, lebo som tichý... Vedzme, že - ako to on sám zdôrazňuje - tichosťou sa podmaňuje zem. Pôsobením tejto čnosti sa srdcia ľudí zbližujú a obracajú k Pánovi..." .
A prečo žiť umŕtvovanie? Ježiš niesol svoj kríž. Inej cesty niet ani pre nás: "Nožom umŕtvovania musíme neustále odrezávať zlé výhonky skazenej prirodzenosti, ktorá nikdy neprestane produkovať prúty svojej skazenosti, aby zabránila Ježišovi, ktorý sa prirovnal k viniču a nás k jeho ratolestiam, aby nás priviedol k tomu, aby sme prinášali hojné ovocie jeho svätých čností" .
A akú radosť budeme mať z toho, ak budeme plní horlivosti?
Ako by povedal Vincent, je to "Božie potešenie", ktoré sa nám zjavuje v Ježišovi Kristovi: "Treba, aby sme boli celí Boží a celí pre službu ľuďom, treba sa nám pre to Bohu obetovať, stráviť sa pre to, dať pre to náš život" . Ten, kto koná apoštolskú prácu, je spolupracovníkom Ježiša Krista, aby spolupôsobil na vykúpení skazeného stvorenstva a nemá nijaký iný cieľ, ako to, aby sa všetko zjednotilo v Kristovi.
A nakoniec, ako teba žiť milosrdnú lásku? Nedá sa to inak, ako pozerať sa na Božieho Syna "v srdci milosrdnej lásky" a pri takomto príklade sebaobetovania a lásky k stvoreniam konštatovať: "Milosrdná láska nemôže zostať nečinná, ale nás vedie k snahe o spásu a potešenie ostatných" .
Toto sú majákové čnosti misionárov. Prečo však práve tieto a nie iné? Pretože tieto majú isté "profesionálne" zafarbenie. Najviac sa hodia pre misionárov a sestry. A Vincent má pravdu, keď s úsmevom ukončuje rozpravu o nich: "Uzavrime sa do týchto piatich čností ako slimák do ulity... s tým môžeme ísť kdekoľvek, všetko úspešne ukončíme; bez toho však budeme iba misionármi na obrázku" .
Avšak prostriedkom k tomu, aby sme nadobudli tieto čnosti je umŕtvovanie, ktoré nás zbavuje všetkého, čo nám bráni ich získať... Piatou čnosťou je horlivosť, ktorá spočíva v čistej túžbe, aby sme sa stali milými Bohu a užitočnými blížnemu. Je to horlivosť, aby sa Božie kráľovstvo šírilo, horlivosť, aby sme blížnemu zabezpečili spásu" .
Vincent ukazuje prstom na týchto päť čností, ktoré rád nazýva "základné": jednoduchosť, poníženosť, láskavosť, umŕtvovanie a horlivosť. Sú to čnosti, ktoré sú misionárom vlastné a keď im o nich Vincent rozprával, predstavil ich ako "schopnosťami duše celej Spoločnosti" a so svojím neporovnateľným humorom ich prirovnal k "piatim kamienkom v Dávidovej kapse"! Ak je nimi misionár vyzbrojený, môže bojovať proti "múdrosti tela, proti túžbe, aby nás ľudia obdivovali, proti nárokom, aby sa každý stále podriaďoval nášmu úsudku a vôli, proti tomu, aby sme vo všetkom hľadali ukojenie vlastnej prirodzenosti a proti nezáujmu o Božiu česť a spásu blížneho" .
Rovnako aj Dcéry kresťanskej lásky majú "tri vzácne perly": jednoduchosť, poníženosť a milosrdnú lásku.
Pojednávanie o čnostiach, ktoré sú vlastné pre jednotlivé duchovné stavy má svoju inšpiráciu u tomistov. Navyše Vincent čítal knihu Praktika kresťanskej dokonalosti od jezuitu Alfonza Rodrigueza, ktorá sa veľmi zasadzuje za obnovu zasväteného života. Autor v knihe znovu nastoľuje traktát o čnostiach.
Vincent sa však nezastavuje pri nejakej statickej a odtelesnenej čnosti, ako je to typické pre starých filozofov. On otvára evanjelium a kontempluje buď Boha, ktorý je inšpirátorom čnostného človeka, alebo poníženého, láskavého, jednoduchého, milosrdného, umŕtveného a horlivého Krista. Toto je prvok, ktorý ho hýbe, a ktorý sa nás dnes týka. Pohľad na Boha, pohľad na Krista, to je cesta tých, ktorí sú povolaní k tomu, aby žili svoj život ako úplný dar.
Boh je pôvodcom každého daru. To on orientuje k dobru a inšpiruje človeka k správaniu, ktoré je dôstojné Boha.
Príklad, ktorý je treba nasledovať je Kristus. Vincent poznamenáva, že Ježiš žil podľa Božieho srdca, a to čnostným spôsobom: "Takto sa javil pred očami neba i zeme a všetci tí, ktorí mali možnosť rozprávať sa s ním počas jeho smrteľného života, mohli stále vidieť, že zachováva evanjeliové rady. Toto bolo jeho zámerom, jeho slávou a jeho cťou..." . Celý náš zámer je v tom, aby sme nasledovali Ježiša Krista, aby "sme sa úplne pripodobnili jemu".
Jednoduchosť? Pozrime sa na Boha: "Boh je jednoduché bytie, ktoré sa nepodobná na nijaké iné bytie, je to suverénna a nekonečná podstata, ktorá nepripúšťa nijaké zlučovanie; je to čisté bytie, ktoré nikdy nepodlieha zmenám. Táto Stvoriteľova čnosť je v niektorých stvoreniach prítomná prostredníctvom komunikácie..." . A dodáva: "Ísť priamo k Bohu" .
Poníženosť? Ide tu o kristologickú víziu. Tento pohľad odhaľuje Krista ako maličkého, poníženého, odmietaného, ktorý sa nebojí ponúknuť ako príklad a Vincent je tým očarený: "Jedine Náš Pán môže povedať: Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom . Ó, aké sú to slová! Učte sa odo mňa, nie od niekoho iného, nie od nejakého človeka, ale od Boha! Učte sa odo mňa..." . Poníženosť, ktorá sa tak podobá na Ježišovu, nás stavia do pozície pravdy voči nášmu bytiu. Bez vzťahu ku Tomu, ktorý je všetkým sa nemôžeme pravdivo definovať: "Poníženosťou sa znížime a vládu odovzdáme Bohu, najvyššiemu Bytiu" .
Prečo si zvoliť láskavosť? Pretože Ježiš Kristus ju žil! "Všetci si svedomito osvojujme aj túto Kristovu náuku: Učte sa odo mňa, lebo som tichý... Vedzme, že - ako to on sám zdôrazňuje - tichosťou sa podmaňuje zem. Pôsobením tejto čnosti sa srdcia ľudí zbližujú a obracajú k Pánovi..." .
A prečo žiť umŕtvovanie? Ježiš niesol svoj kríž. Inej cesty niet ani pre nás: "Nožom umŕtvovania musíme neustále odrezávať zlé výhonky skazenej prirodzenosti, ktorá nikdy neprestane produkovať prúty svojej skazenosti, aby zabránila Ježišovi, ktorý sa prirovnal k viniču a nás k jeho ratolestiam, aby nás priviedol k tomu, aby sme prinášali hojné ovocie jeho svätých čností" .
A akú radosť budeme mať z toho, ak budeme plní horlivosti?
Ako by povedal Vincent, je to "Božie potešenie", ktoré sa nám zjavuje v Ježišovi Kristovi: "Treba, aby sme boli celí Boží a celí pre službu ľuďom, treba sa nám pre to Bohu obetovať, stráviť sa pre to, dať pre to náš život" . Ten, kto koná apoštolskú prácu, je spolupracovníkom Ježiša Krista, aby spolupôsobil na vykúpení skazeného stvorenstva a nemá nijaký iný cieľ, ako to, aby sa všetko zjednotilo v Kristovi.
A nakoniec, ako teba žiť milosrdnú lásku? Nedá sa to inak, ako pozerať sa na Božieho Syna "v srdci milosrdnej lásky" a pri takomto príklade sebaobetovania a lásky k stvoreniam konštatovať: "Milosrdná láska nemôže zostať nečinná, ale nás vedie k snahe o spásu a potešenie ostatných" .
Toto sú majákové čnosti misionárov. Prečo však práve tieto a nie iné? Pretože tieto majú isté "profesionálne" zafarbenie. Najviac sa hodia pre misionárov a sestry. A Vincent má pravdu, keď s úsmevom ukončuje rozpravu o nich: "Uzavrime sa do týchto piatich čností ako slimák do ulity... s tým môžeme ísť kdekoľvek, všetko úspešne ukončíme; bez toho však budeme iba misionármi na obrázku" .