Ó, Pane, pritiahni nás k sebe, daj nám milosť žiť podľa tvojho príkladu a našich pravidiel, ktoré nás vedú k hľadaniu Božieho kráľovstva a jeho spravodlivosti a k tomu, aby sme sa mu oddali po celý zvyšok nášho života; daj, aby tvoj Otec v nás kraľoval a ty sám v nás vládni svojou vierou, nádejou a láskou, pokorou, poslušnosťou a zjednotením s tvojou božskou Velebnosťou. Ak budeme takto robiť, máme nádej, že jedného dňa budeme my vládnuť v tvojej sláve, ktorú si nám zaslúžil svojou predrahou krvou. Toto, bratia moji, musíme od neho prosiť v modlitbe; a počas celého dňa, už od zobudenia si hovoriť: "Čo mám urobiť, aby Boh mohol neobmedzene vládnuť v mojom srdci? Čo mám tiež urobiť pre to, aby na celom svete poznali Ježiša Krista a jeho lásku? Môj dobrý Ježišu, nauč ma to robiť a daj, aby som to robil!" .
Vincent je vášnivý človek a tento Boží dar mu dodáva skutočný výzor. On sám sa priznáva, že má zlý charakter: "Nechávam sa uniesť, mením mienky, ponosujem sa a odsudzujem" . Hoci bol gaskonec celou dušou, mal charakter! Má čnosti velikánov: odvahu, smelosť, vytrvalosť, istú trúfalosť, avšak predovšetkým zanietenosť, ktorá sa v jeho časoch nazývala horlivosť. Neznáša polovičatosť a chce byť vždy na svojom mieste, na všetko pripravený, rád prechádza do prvých línii, povzbudzuje, pobáda, tiahne do boja proti "necitlivosti" a neznáša "vyhľadávačov tieňa": "Vari byť misionárom znamená mať všetky istoty?" . Veľa sa rozprávalo o jeho vyčkávaní, o jeho pomalom rytme. Vincent uvažuje, získava čas, avšak nikdy neváha nad cieľom, ktorý pochopil a ujasnil si. Celý sa naň upriami podľa tohto dvojitého princípu: "Treba si všimnúť dve veci, teda nielen robiť dobro, ale toto dobro aj robiť dobre" . Je aktívny a vytrvalý. Odtiaľ pochádza jeho túžba rozhýbať a podnecovať aj iných a jeho nepoddajnosť v činnosti. Je to istá horúčkovitosť a posadnutosť, ktoré sú typické pre vášnivých ľudí. Jeden z jeho životopiscov ho nazval "muž činnosti". Treba ho pozorovať na jeho misionárskych cestách, keď chodil z dediny do dediny, z kostola do kostola, z domu do domu. Materinský dom svätého Lazára kázal okolo 700 misií a Vincent sa pred rokom 1632 zúčastnil na väčšine z nich. Vo svojich 72 rokoch ešte odchádza kázať do Sevran. Kto by ho chcel vidieť sedieť v jeho Parížskej kancelárii za múrmi, ten by sa veľmi mýlil! Prechádza ulicami hlavného mesta od brány svätého Denisa až po Kráľovský palác s rozhodnosťou, ktorá vyvolávala všeobecný súcit: zostupuje zo svojho voza, ktorý pokrstil menom "moja hanba", aby pomohol chudobnému a ponúkol mu v ňom miesto. Bez váhania sa posadil za kráľovský stôl v Rade svedomia, na mieste, kde sa rozhodovalo o cirkevných záležitostiach, aby takto vykonával svoj verejný apoštolát a stal sa tak istým spôsobom ministrom náboženských vecí... Oslovuje dámy z vysokej spoločnosti a buržoázie a prosí ich, aby neopúšťali nájdené deti; vyučuje členov utorkových konferencií, kolísky biskupských povolaní; pozýva svojich obľúbených spolubratov Mathurina Regnard a Jána Parre na nebezpečnú misiu pri úbohých utečencoch zo spustošených provincií v Larraine, v Champagne, v Picardii a v Ile-de-France. Vincent vo svojich aktivitách a vynaliezavosti prekonal všetkých podnikateľov a vynálezcov. Ján Anouilh sa nepomýlil, keď pripravovali dialógy pre film Monsieur Vincent a na konci jedného nostalgického rozhovoru medzi týmto velikánom milosrdnej lásky a francúzskou kráľovnou pri kozube, kde oheň zhasínal tak ako ich život, uviedol takúto geniálnu pasáž:
- Spal som! Spal som hrozným spánkom, pani...!
Á pani, nič som neurobil!
- Čo teda treba, pane, v živote urobiť, aby sme niečo urobili?
- Viac, pani! Sme hrozne nevšímaví!
Tu sme v srdci slova "magis" (viac) Ignáca z Loyoly, ktorého Vincent poznal: "To, čo musíme hľadať, je plniť viac vôľu Božiu, teda milovať viac" . Vincent v jednej modlitbe prosí takto: "Ó, Spasiteľu, nedovoľ, aby sme zneužili tvoje povolanie" .
Je vari pod tlakom? Skôr je plný horúčkovitej zanietenosti. On by povedal "horlivosti". Je to oheň plný lásky, ktorý sa prejavuje v premyslených akciách a živí sa na slnku meditácie. Stavia nás do sveta avšak s očami upretými na príchod Božieho kráľovstva. Tieto presvedčenia zhŕňa v jasných a povzbudzujúcich formuláciách: "Je treba, aby sme celí patrili Bohu a službe blížnym..." a "Usilujme sa o to, aby sme sa milovali duchom plným zanietenia" . Používa nový slovník a rád používa slovo "oheň" a ďalšie, ktoré sú od neho odvodené: plameň, zahorieť, horieť, rozžeraviť, skonzumovať...". Jeho srdce má široký záber a praje si, aby aj srdcia jeho misionárov boli "široké a veľké". V roku 1657 pripomína: "Treba... byť pripravení a disponovaní ísť a prichádzať tak, ako sa to páči Bohu, do Indie alebo aj inde, treba sa celkom ochotne odovzdať do služby blížnemu, aby sme rozšírili vládu Ježiša Krista v dušiach" .
Téma mučeníctva je veľmi populárna medzi skutočnými mystikmi. Vincent hovorí o "duchu mučeníctva" ako o niečom, čo je pre neho a jeho synov nevyhnutné: "Kiež by sa zapáčilo Bohu, páni a bratia moji, aby tí všetci, ktorí prichádzajú do Spoločnosti, prichádzali do nej s myšlienkami na mučeníctvo" . Vincent je myšlienkou úplného darovania sa zaujatý tak veľmi, že vytvoril nový výraz, typický pre neho: "mučeník milosrdnej lásky"; pozoruje Dcéry milosrdnej lásky, ako zomierajú v práci, čo im tradícia ešte aj dnes pripisuje, a bez váhania ich kanonizuje: "Pozerajme sa na ne ako na mučeníčky Ježiša Krista, pretože slúžia blížnemu pre jeho lásku" .
Misionári a sestry nasledujú Ježiša Krista, "ktorý svoje sily aj svoj život úplne strávil v službe blížnemu" . Vincent chce konať tiež tak ako dobrý pastier, ktorý "riskuje svoj život" . Keď posiela na Madagaskar dvanásť spolubratov, ktorí zomierajú na lodi alebo krátko po príchode na ostrov a mnohí v jeho okolí by sa radi stiahli z tejto situácie, on sa modlí povzneseným spôsobom, ktorý nemôže nechať nikoho ľahostajným: "Keby sme neboli prikvačení k nejakému nešťastnému černicovému kríku, aj my by sme všetci povedali: 'Môj Bože, pošli mňa; ja sa ti chcem darovať, aby som mohol ísť na každé miesto na svete, kde predstavení usúdia za správne, aby som išiel ohlasovať Ježiša Krista'" . Spolu s Vincentom teda povedzme aj my: "Môj Bože, mňa pošli!".
Vincent je vášnivý človek a tento Boží dar mu dodáva skutočný výzor. On sám sa priznáva, že má zlý charakter: "Nechávam sa uniesť, mením mienky, ponosujem sa a odsudzujem" . Hoci bol gaskonec celou dušou, mal charakter! Má čnosti velikánov: odvahu, smelosť, vytrvalosť, istú trúfalosť, avšak predovšetkým zanietenosť, ktorá sa v jeho časoch nazývala horlivosť. Neznáša polovičatosť a chce byť vždy na svojom mieste, na všetko pripravený, rád prechádza do prvých línii, povzbudzuje, pobáda, tiahne do boja proti "necitlivosti" a neznáša "vyhľadávačov tieňa": "Vari byť misionárom znamená mať všetky istoty?" . Veľa sa rozprávalo o jeho vyčkávaní, o jeho pomalom rytme. Vincent uvažuje, získava čas, avšak nikdy neváha nad cieľom, ktorý pochopil a ujasnil si. Celý sa naň upriami podľa tohto dvojitého princípu: "Treba si všimnúť dve veci, teda nielen robiť dobro, ale toto dobro aj robiť dobre" . Je aktívny a vytrvalý. Odtiaľ pochádza jeho túžba rozhýbať a podnecovať aj iných a jeho nepoddajnosť v činnosti. Je to istá horúčkovitosť a posadnutosť, ktoré sú typické pre vášnivých ľudí. Jeden z jeho životopiscov ho nazval "muž činnosti". Treba ho pozorovať na jeho misionárskych cestách, keď chodil z dediny do dediny, z kostola do kostola, z domu do domu. Materinský dom svätého Lazára kázal okolo 700 misií a Vincent sa pred rokom 1632 zúčastnil na väčšine z nich. Vo svojich 72 rokoch ešte odchádza kázať do Sevran. Kto by ho chcel vidieť sedieť v jeho Parížskej kancelárii za múrmi, ten by sa veľmi mýlil! Prechádza ulicami hlavného mesta od brány svätého Denisa až po Kráľovský palác s rozhodnosťou, ktorá vyvolávala všeobecný súcit: zostupuje zo svojho voza, ktorý pokrstil menom "moja hanba", aby pomohol chudobnému a ponúkol mu v ňom miesto. Bez váhania sa posadil za kráľovský stôl v Rade svedomia, na mieste, kde sa rozhodovalo o cirkevných záležitostiach, aby takto vykonával svoj verejný apoštolát a stal sa tak istým spôsobom ministrom náboženských vecí... Oslovuje dámy z vysokej spoločnosti a buržoázie a prosí ich, aby neopúšťali nájdené deti; vyučuje členov utorkových konferencií, kolísky biskupských povolaní; pozýva svojich obľúbených spolubratov Mathurina Regnard a Jána Parre na nebezpečnú misiu pri úbohých utečencoch zo spustošených provincií v Larraine, v Champagne, v Picardii a v Ile-de-France. Vincent vo svojich aktivitách a vynaliezavosti prekonal všetkých podnikateľov a vynálezcov. Ján Anouilh sa nepomýlil, keď pripravovali dialógy pre film Monsieur Vincent a na konci jedného nostalgického rozhovoru medzi týmto velikánom milosrdnej lásky a francúzskou kráľovnou pri kozube, kde oheň zhasínal tak ako ich život, uviedol takúto geniálnu pasáž:
- Spal som! Spal som hrozným spánkom, pani...!
Á pani, nič som neurobil!
- Čo teda treba, pane, v živote urobiť, aby sme niečo urobili?
- Viac, pani! Sme hrozne nevšímaví!
Tu sme v srdci slova "magis" (viac) Ignáca z Loyoly, ktorého Vincent poznal: "To, čo musíme hľadať, je plniť viac vôľu Božiu, teda milovať viac" . Vincent v jednej modlitbe prosí takto: "Ó, Spasiteľu, nedovoľ, aby sme zneužili tvoje povolanie" .
Je vari pod tlakom? Skôr je plný horúčkovitej zanietenosti. On by povedal "horlivosti". Je to oheň plný lásky, ktorý sa prejavuje v premyslených akciách a živí sa na slnku meditácie. Stavia nás do sveta avšak s očami upretými na príchod Božieho kráľovstva. Tieto presvedčenia zhŕňa v jasných a povzbudzujúcich formuláciách: "Je treba, aby sme celí patrili Bohu a službe blížnym..." a "Usilujme sa o to, aby sme sa milovali duchom plným zanietenia" . Používa nový slovník a rád používa slovo "oheň" a ďalšie, ktoré sú od neho odvodené: plameň, zahorieť, horieť, rozžeraviť, skonzumovať...". Jeho srdce má široký záber a praje si, aby aj srdcia jeho misionárov boli "široké a veľké". V roku 1657 pripomína: "Treba... byť pripravení a disponovaní ísť a prichádzať tak, ako sa to páči Bohu, do Indie alebo aj inde, treba sa celkom ochotne odovzdať do služby blížnemu, aby sme rozšírili vládu Ježiša Krista v dušiach" .
Téma mučeníctva je veľmi populárna medzi skutočnými mystikmi. Vincent hovorí o "duchu mučeníctva" ako o niečom, čo je pre neho a jeho synov nevyhnutné: "Kiež by sa zapáčilo Bohu, páni a bratia moji, aby tí všetci, ktorí prichádzajú do Spoločnosti, prichádzali do nej s myšlienkami na mučeníctvo" . Vincent je myšlienkou úplného darovania sa zaujatý tak veľmi, že vytvoril nový výraz, typický pre neho: "mučeník milosrdnej lásky"; pozoruje Dcéry milosrdnej lásky, ako zomierajú v práci, čo im tradícia ešte aj dnes pripisuje, a bez váhania ich kanonizuje: "Pozerajme sa na ne ako na mučeníčky Ježiša Krista, pretože slúžia blížnemu pre jeho lásku" .
Misionári a sestry nasledujú Ježiša Krista, "ktorý svoje sily aj svoj život úplne strávil v službe blížnemu" . Vincent chce konať tiež tak ako dobrý pastier, ktorý "riskuje svoj život" . Keď posiela na Madagaskar dvanásť spolubratov, ktorí zomierajú na lodi alebo krátko po príchode na ostrov a mnohí v jeho okolí by sa radi stiahli z tejto situácie, on sa modlí povzneseným spôsobom, ktorý nemôže nechať nikoho ľahostajným: "Keby sme neboli prikvačení k nejakému nešťastnému černicovému kríku, aj my by sme všetci povedali: 'Môj Bože, pošli mňa; ja sa ti chcem darovať, aby som mohol ísť na každé miesto na svete, kde predstavení usúdia za správne, aby som išiel ohlasovať Ježiša Krista'" . Spolu s Vincentom teda povedzme aj my: "Môj Bože, mňa pošli!".