BENEDIKT XVI. Anjel Pána

Apoštolský palác v Castelgandolfo
Nedeľa 26 septembra 2010

Drahí bratia a sestry:
V evanjeliu tejto nedele (Lk 16, 19-31) Ježiš rozpráva podobenstvo o bohatom mužovi a chudobnom Lazárovi. Prvý si žije v prepychu a v egoizme, a keď zomrie, skončí v pekle. Naproti tomu chudobný, ktorý sa živí zbytkami z boháčovho stola, je v momente smrti vzatý anjelmi do večného Božieho príbytku so svätými. „Blahoslavení chudobní – povedal náš Pán svojim učeníkom – lebo vaše je nebeské kráľovstvo“ (Lk 6,20). Avšak hlavná myšlienka tohto podobenstva sa rozvíja ďalej: pripomína nám, že pokiaľ žijeme na tomto svete, sme povinní počúvať Pánove slová, ktorý k nám hovorí prostredníctvom Svätého Písma, a žiť podľa jeho vôle; ak nie, tak po smrti bude príliš neskoro na polepšenie sa. Toto podobenstvo nám chce povedať dve veci: prvou je, že Boh miluje chudobných a pozdvihuje ich z ich poníženosti; druhou, že náš posmrtný údel je naviazaný na naše životné postoje; preto máme kráčať po ceste, ktorú nám Boh ukázal, aby sme dosiahli život, a touto cestou je láska, ktorú nemáme chápať ako cit, ale ako službu ostatným, a to všetko v Kristovej láske.

Zajtra, vďaka šťastnej zhode náhod, budeme sláviť liturgickú spomienku na sv. Vincenta de Paul, patróna katolíckych charitatívnych diel, keď si pripomíname 350. výročie jeho úmrtia. Vo Francúzsku v roku 1600 poznal z vlastnej skúsenosti veľké rozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími. Ako kňaz mal možnosť sa pohybovať nielen v aristokratických kruhoch ale aj na vidieku a na predmestiach Paríža. Poháňaný Kristovou láskou Vincent vedel, ako organizovaným spôsobom pomáhať a slúžiť ľuďom na pokraji spoločnosti, a tým dal vznik takzvaným „Charitées“, „Spolkom kresťanskej lásky“, čo boli skupiny žien, ktoré venovali svoj čas i materiálne dobrá práve tým najchudobnejším. Z týchto dobrovoľníčok sa niektoré rozhodli zasvätiť sa Bohu a službe chudobným na celý život, a tak sv. Vincent spolu so sv. Lujzou založili „Dcéry kresťanskej lásky“. Boli prvou ženskou kongregáciou, ktorá žila svoje zasvätenie „vo svete“, medzi ľuďmi, s nemocnými a núdznymi.

Drahí priatelia, len Láska s veľkým „L“ je schopná dať pravé šťastie. Dosvedčuje to ďalší svedok, jeden mladý človek, ktorý bol včera vyhlásený za blahoslaveného tu v Ríme. Hovorím o Chiare Badano, mladom talianskom dievčati, ktoré sa narodilo v roku 1971 a zomrelo po ťažkej chorobe v nedožitých 19 rokoch. Bola však pre všetkých ako svetelný lúč, ako to aj naznačuje jej priezvisko: „Chiara Luce“. V jej farnosti v diecéze Acqui Terme, i v spoločenstve Fokoláre, do ktorého patrila, dnes slávia slávnosť – slávnosť pre všetkých mladých, ktorí v nej môžu nájsť vzor kresťanskej koherencie.

Jej posledné slová, v plnej odovzdanosti do Božej vôle, boli: „Mami, zbohom. Buď šťastná, lebo ja som šťastná“. Oslavujme Boha, pretože jeho láska je silnejšia ako zlo a ako smrť; vzdajme vďaky Blahoslavenej Panne Márii, aby viedla mladých, zvlášť vo chvíľach ťažkostí a utrpenia, aby sa zamilovali do Krista a tak objavili krásu života.

Zdroj: http://www.vatican.va/holy_father/benedict_xvi/angelus/2010/documents/hf_ben-xvi_ang_20100926_sp.html
Preložil: Emil Hoffmann CM