Čo znamená byť misionárom dnes

Uvažujme spoločne nad našim menom. Sme členmi Misijnej spoločnosti. Sv. Vincent nám pripomína, že ľudia nás spontánne od začiatku nazýva misionármi. Naše povolanie nie je v tom, aby sme zostali trvalo na jednom mieste a zapustili pevné korene. Ježiš k nám dnes hovorí tak ako k apoštolom na konci Markovho evanjelia: "Choďte do celého sveta a ohlasujete evanjelium každému stvoreniu" (Mk 16, 15).

Misia nie je iba obyčajnou činnosťou Cirkvi, ona je jej prirodzenosťou. Počas svojej histórie Cirkev používala rôzne obrazy pomocou ktorých označovala a definovala svoju misiu. Ak zvolíme výraz "Božie kráľovstvo" ako základnú skutočnosť Nového zákona na označenie Božieho príchodu na svet skrze osobu Ježiša Krista, vtedy slovo "misia" opisuje úlohu Cirkvi pri rozširovaní Božieho kráľovstva.


Výraz "misia" mal v histórii rozličné významy:

Misia ako dobývanie vidí svet rozdelený na dobrý a zlý, na skutočný a falošný. Obsahuje v sebe prvok násilného získavania. V lepších prípadoch išlo o dobývanie čisto duchovné, avšak veľakrát bolo pomiešané s ekonomickými, politickými a kultúrnymi záujmami.

Misia ako vyučovanie zvýrazňuje vieru ako pravdu, ktorú treba odovzdať ďalej. Dôraz sa kladie na znalosť a používanie kazateľskej techniky, na vyučovanie, na knihy a na masmédiá, pomocou ktorých sa ohlasuje zjavená pravda.

Misia ako výzva k obráteniu zdôrazňuje potrebu obrátenia vlastného srdca. Každý človek je povolaný k znovuzrodeniu v odpovedi na osobnú a morálnu výzvu. Obrátenie sa vidí ako hlboká osobná skúsenosť.

Misia ako oslobodenie sa zameriava na transformáciu pozemského života na život večný, ktorá začína tu a teraz, hoci nie dokonale. Ohlasuje duchovné dobro, rozvoj a spravodlivosť ako súčasť realizácie Božieho kráľovstva.

Misia ako svedectvo chápe kresťanský život predovšetkým ako aktívnu prítomnosť uprostred nepriateľského sveta, hoci mnohokrát tichú a nenápadnú. Cirkev žije v diaspóre ako kvas, ktorý postupne preniká spoločnosť svojou službou a priateľstvom.

Misia ako inkulturácia upozorňuje na potrebu kresťanstva vteliť sa do jednotlivých kultúr. Evanjelium sa konfrontuje s miestnymi kultúrami, očisťuje ich a zároveň prijíma ich bohatstvo a zachováva jednotu hodnôt v mnohosti výrazových prostriedkov.

Misia ako dialóg uznáva iné náboženstvá ako pozitívne prvky v Božom pláne spásy a objavuje v nich skryté alebo prípravné účinkovanie Ducha. Cirkev sa v tomto kontexte chápe ako naplnenie, vyjadrenie alebo sviatostná plnosť.

Misia ako putovanie si zaumieňuje kráčať s Bohom aj ostatnými pri uskutočňovaní Božích plánov vo svete, v ktorom sa Božia činnosť spája s nedokonalosťou a hriechom človeka. Cirkev sa vidí ako služobníčka sveta, povolaná k tomu, aby tiahla ľudí k budovaniu Božieho kráľovstva, ktoré je prítomné ale aj eschatologické.

Misia ako proroctvo radikalizuje ohlasovanie evanjelia v konfrontácii s obmedzeniami ľudskej kultúry a s útlakom a násilím. Chce byť znamením, ktorému budú odporovať. Usiluje sa transformovať kultúru, byť kritická voči pohodlnému náboženstvu a provokovať sociálne, politické a ekonomické štruktúry, ktoré produkujú útlak.


Každý z týchto obrazov nám niečo povie o misii. Každý z nich obsahuje pozitívne aj negatívne aspekty a každý je limitovaný svojou dobou avšak obsahuje aj trvalé pravdy, preto sa z každého z nich môžeme niečo naučiť. V skutočnosti nám každý ponúka množstvo materiálu na úvahu.

Čo teda znamená byť misionárom dnes? Je to pre nás dôležitá otázka, pretože sa dotýka našej identity. O našom povolaní niet pochybností: sme členmi Misijnej spoločnosti, musíme teda byť misionármi.

P.Stanislav Zonták, CM