1. Eucharistia je centrom "náboženstva" a "zbožnosti"

Pre Vincenta je Eucharistia Pánov odkaz jeho Cirkvi. Je vrcholným znamením jeho lásky, prameňom, ktorý napája a udržiava žriedla života Cirkvi. Je aj centrom "náboženstva" a základom "zbožnosti", spájajúc nás v Kristovi s Bohom Otcom.

Náboženstvo a zbožnosť má vo Vincentových listoch zvláštnu náplň. S pozoruhodnou precíznosťou konštatuje v jednom zo svojich listov, že Ježišova psychológia je rozvinutá v dvoch, všetko zahrňujúcich dimenziách, "jeho synovský vzťah k Otcovi a jeho láska k blížnemu". Bérulle, Olier a ostatní členovia francúzskej školy hovoria o "religion" ako o základnej odpovedi človeka Bohu, o postoji adorácie a zasvätenia sa Bohu. Podobným

spôsobom sv. Vincent vo svojich kázňach o sv. prijímaní hovorí o Eucharistii ako o skutočnom základe a strede "náboženstva".

V príhovore Dcéram kresťanskej lásky tiež nazval Eucharistiu "stredobodom zbožnosti". Tu je viditeľný vplyv sv. Franiška Salezského. František zdôrazňuje úlohu srdca a popisuje ho ako oddanú, horlivú a aktívnu lásku. Je tu rozdiel v chápaní "nábožnosti" u Bérulla, ktorý je striedmejší a sv. Františka, ktorý je citovejší. Sv. Vincent zlúčil oba tieto názory do jedného a tak treba rozumieť aj jeho slovníku, ked' hovorí o Eucharistii.