V podstate sv. Vincent nalieha na tých, čo vysluhujú Eucharistiu, aby mali Kristovo zmýšľanie a tvrdí, že sa musíme pripodobniť tak ako je to len možné Ježišovi, ktorý sám seba priniesol ako obetu Bohu.
Podtrhujem tento bod úryvkom z konferecie Dcéram kresťanskej lásky z 22. októbra 1646, ktorý je modlitbou sv. Vincenta:
Pán môj a Boh môj, Spasitel' môj, Ježiš Kristus, najláskavejší z pomedzi všetkých l'udí, ktorý si sa neporovnatel'ne viac cvičil v láske a zhovievavosti, ako všetci l'udia spolu, ktorý, napriek tomu, že si pretrpel tol'kú hanbu a potupu, predsa si sa neponosoval, počuj naše ponížené prosby, ktoré ti predkladáme, aby si zapálil v Spoločnosti ducha tej lásky, ktorou si ty plápolal, aby si vštepil do nej ducha tichosti a zhovievavosti, ktorú si prejavil aj voči svojim nepriatel'om, napokon, aby sme cvičením sa v týchto čnostiach zodpovedali tvojim odvekým úmyslom, aby sa splnila na nás poklonyhodná Rožia vôl'a, aby tvojim nasledovaním bol oslávený Boh, aby našim príkladom boli povzbudené duše k tvojej službe a vzájomnou znášanlivosťou aby ti bola príjemná naša Spoločnosť.
Eucharistia musí byť vysluhovaná, zdorazňuje sv. Vincent, v tom istom duchu, v akom Ježiš Kristus obetoval sám seba Otcovi. V konferencii kňazom a bratom Misijnej spoločnosti sv. Vincent pripomína, že pri slúženÍ svätej omše musíme mať, nakoľko je to možné, tie isté dispozície, aké mal Ježiš, keď sa obetoval. Znova sa tu vracia k téme oddanosti a pripomína, že nestačí len celebrovať Eucharistiu, ale sa musí celebrovať s čo najvačšou oddanosťou.