Bratia, pre tento posvätný čas je veľmi vhodné zamyslieť sa nad úryvkom z Matúšovho evanjelia:45 Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 46 Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: "Eli, Eli, lema sabakthani?", čo znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" 47 Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: "Volá Eliáša." 48 Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. 49 Ale ostatní hovorili: "Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť." 50 Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. ( Mat. 27 )
Kedykoľvek čítame príbeh o ukrižovaní Ježiša Krista, vždy sa nám vidí, že sa celá udalosť odohrala veľmi rýchlo, ale v skutočnosti sa hodiny vliekli pomaly. Svätý Marek udáva veľmi presné časové údaje. Ježiš bol ukrižovaný o tretej hodine, čo je podľa nášho času deväť hodín ráno. Zomrel o deviatej hodine, podľa nášho času o tretej hodine popoludní. Znamená to, že Ježiš visel na kríži plných šesť hodín. Smrť bola k nemu milosrdná, lebo kriminálnici, ktorí bývali odsúdení na smrť ukrižovaním, zomierali na kríži niekedy až po niekoľkých dňoch..
V 46 verši čítame vetu, ktorá musí každému pripadať nezrozumiteľná, ako výkrik šokovaného a zdecimovaného človeka: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" Nezostáva nám nič, iba sa pred týmto Kristovým výkrikom skloniť v hlbokej úcte a zároveň sa snažiť porozumieť. Bolo vykonaných veľa pokusov preniknúť do tajomstva tejto vety, pokúsme sa o to aj my.
Je pozoruhodné, že 22. žalm začína presne týmito istými slovami a je v ňom vyrozprávaný celý priebeh ukrižovania. Keď pokračujeme v čítaní, prídeme k slovám : 7 No ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. 8 Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. 9 „Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, nech ho zachráni, ako ho má rád.“ A keď čítame ďalej v tomto žalme, prídeme k slovám : Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; 19 delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós. Tento žalm je takto popretkávaný tým, čo sa pri ukrižovaní skutočne dialo. Môžeme sa oprávnene domnievať, že Pán Ježiš si na kríži opakoval tento žalm, žalm, ktorý začína veľmi skľúčene ale končí v triumfálnych výšavách ! 28 Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov. 29 Veď Pánovo je kráľovstvo, on panuje nad národmi. Naozaj nás môže ovládnuť domnienka, že Pán Ježiš si opakoval tento žalm ako obraz jeho vlastnej situácie, lenže, môže niekto, kto je pribitý na kríži a v hrozných mukách uvrhnutý do zdrvujúcej tragédie recitovať poéziu, hoci by to mala byť aj poézia žalmu? 
Uvažujme však ďalej. Teraz na Ježiša, ktorý visí na kríži dopadajú hriechy celého sveta. Sv. Pavol v Druhom liste Korinťanom to dosvedčuje : Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom.... Ježiš vzal na seba hriechy sveta a stal sa hriešnikom ! Hriech prináša trest a tým trestom nie je nič viac a nič menej ako to, že hriešnik je od Boha odohnaný. Nik nemôže poprieť, že to nie je pravda, ale ak je to pravda, stojíme pred tajomstvom, nad ktorým môžeme iba v úžase otvárať oči. Ježiš musel zakúsiť na sebe najhlbší prepad, aký vôbec môže postihnúť človeka. Ako život okolo nás plynie a prináša neraz ťažké a tragické chvíle, nazakusujeme podobne niekedy aj my, že nás Boh zavrhol ? Že z tejto nepochopiteľne tragickej situácie niet východiska ? Že sme načisto opustení Bohom ? Ježiš musel prežívať ešte omnoho strašnejšiu agóniu, musel v nej dôjsť až na samé hranice utrpenia. Ďalej sa už ísť nedalo. Uvažujme znovu o tom, ako Ježiš zvolal : "Eli, Eli, lema sabakthani? Okolostojaci dobre nerozumeli. Židom sa zdalo, že vzýva proroka Elijáša. Pohanským vojakom sa mohlo zdať, že volá mocného pohanského boha slnka – Helia a preto všetci čakali, či a kto ho príde vyslobodiť. Bezosporu táto veta bola pre okolostojacich nie dobre zrozumiteľná a preto tajomná. Ale je tu ešte jedna veľmi, veľmi zvláštna vec. Bolo by bývalo hrozné, keby bol Ježiš zomrel s touto vetou "Eli, Eli, lema sabakthani? na perách. Ale on tak nezomrel. 
Evanjelisti Matúš, Marek i Lukáš hovoria, že Ježiš znova zvolal veľkým hlasom a vydýchol dušu. Ten veľký hlas zanechal príliš silný dojem v mysliach, takže nik vlastne nevedel, čo Ježiš tým silným hlasom povedal, nik, okrem svätého Jána. Ján nám hovorí, že Ježiš silným hlasom zakričal : „ Dokonané je ! „ Ján napísal svoje evanjelium po grécky a to grécke slovo, ktoré my prekladáme ako - dokonané je – je v gréčtine víťazným výkrikom, radostným výkrikom človeka, ktorý úspešne splnil svoju úlohu, výkrikom muža, ktorý vyhral zápas, radostným výkrikom športového víťaza, čo sa zmocnil víťazného venca. Všimnime si, ako reagujú športovci na televíznej obrazovke, keď zaznamenajú úspech. Tak nejako radostne vykríkol Pán Ježiš, keď tu na zemi úspešne splnil svoju úlohu. Keď dokončil všetko ako mal, keď zvíťazil, odišiel z tohto sveta s radostným zvolaním „ Dokonané je !“Bratia, táto krátka úvaha nás poúča, že hocičo ťažké musíme v živote prežiť, nikdy nesmieme zapochybovať o Božej vernosti. Aj Pán Ježiš musel zostúpiť až na dno priepasti utrpenia telesného a hlavne duševného, aby sa odtiaľ, z tej temnoty dostal do svetla a nebeskej slávy. Uvažovali sme nad jedinou vetou : „ Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil ?“ A opustil ? Vidíme, že to všetko je tajomstvo. Podobným tajomstvom býva popretkávaný viacmenej každý ľudský život a je vzácnou službou, keď môžete ľuďom v ich utrpení prinášať kresťanskú nádej. Nech Vám pre toto dielo milosrdenstva svätý Vincent vyprosuje hojnosť všetkého potrebného, či zdravia, či pokoja, či dary Ducha Svätého. Zachovajte si radosť a optimizmus a pevné presvedčenie, že Pán Boh Vás veľmi potrebuje vo svojej vinici.
P. Bohumír Ďungel, CM
Provinciálny direktor DKL
foto: Wim van der Kellen, st.Vinzenz - Graz
