Sv. Vincent svojich napomína, že skutočnú slobodu nájdu iba vtedy, keď sa ich zmocní Kristus. Hovorí Antonovi Durandovi, čerstvo menovanému superiorovi v Agde: "Pane, musíte sa vyzliecť zo seba samého, aby ste si mohli obliecť Ježiša Krista" (SV XI 343).
Našu misiu budeme môcť realizovať iba vtedy ak budeme nasledovať Krista ohlasujúceho evanjelium chudobným a oblečieme si jeho ducha a ak, ako to tvrdia naše Konštitúcie, budeme svätí (K 1). Dnes, tak ako aj vždy Cirkev potrebuje svätcov, potrebuje misionárov, ktorí budú jednoduchí, pokorní, láskaví, pripravení obetovať sa a plní efektívnej lásky, kazateľov, ktorí prinášajú Božiu prítomnosť. Veľký misionár, nie je človek pekných slov, ale človek, ktorého život sa stáva presvedčivým. Teda misionár dnešných čias musí byť svätý. Ak nebude Božím mužom, nebude presvedčivý ani účinný a nebude môcť mať istotu, že vytrvá
Naša Spoločnosť sa nemusí obávať úbytku členov (sme viac-menej stabilní), ani zániku niektorých diel, avšak musíme sa obávať úbytku horlivosti našich sŕdc. V srdci pravého misionára musí horieť zanietená túžba a vášeň nasledovať Krista ohlasujúceho evanjelium chudobným. Svätý misionár spôsobí, že láska Kristova bude prítomná a ostatní ju v ňom objavia. Nebude to môcť ukryť ani keby chcel.
Byť misionárom, to je naše povolanie. Bratia, zhlboka dýchajme tohto misionárskeho ducha, ktorého sv. Vincent rozsial v Spoločnosti. Nechajme si ním naplniť myseľ aj srdce a potom poďme plniť výzvu: "Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium všetkému stvoreniu" (Mk 16, 15).
Modlime sa, rozjímajúc nad týmito čnosťami, slovami samotného Vincenta:
Ó, Pane, aká milá ti bude Misijná spoločnosť, ak bude mať ducha jednoduchosti, poníženosti, láskavosti, umŕtvovania a horlivosti! Pane, či nesúdiš blažených práve podľa tohto ducha? Ach, jednoduchosť, ktorá hľadí iba na Boha, ktorá si nevšíma nič, okrem Boha. Pravidlo hovorí, že treba aby naše činy presiakli týmito čnosťami.... Nech sa každý z nás usiluje uzavrieť do týchto piatich čností ako slimák vo svojej ulite a nech naše činy voňajú týmito čnosťami. Taký bude pravým misionárom. Inakšie ním nebude. Bude iba úbožiak, ktorý je len prach a hniloba. Ó, Spasiteľu, Pane môj, ty si nám z neba priniesol túto náuku a odporúčal si ju ľuďom a učil apoštolov. Ty si im medzi svojimi radami povedal, že táto náuka je ako budova kresťanstva, a že všetko, čo nie je ona, je postavené na piesku /Mt 7, 26/. Naplň nás týmto duchom! Pane, Bože môj, ty si dal tejto Malej spoločnosti, ako znak, tohto ducha, tak potrebného k tomu, aby zodpovedala svojmu povolaniu. Ty si jej jediný zakladateľ a opovažujem sa povedať, Pane, že iba ne tebe záleží, aby sme ho mali. Veď my horíme túžbou mať ho. Uprav nám srdcia, aby sme ho prijali. Ty, Pane, si vzbudil túto Spoločnosť, ty si ju začal... Sú to tvoje zásady, ktoré si osvojujeme a diabol nás navádza, aby sme ich opustili. Spasiteľu môj, je to v tvojom záujme, aby sme zvíťazili, lebo bojujeme proti tvojim nepriateľom... Daj, aby táto malá a slabá Misijná Spoločnosť, aj ako celok, aj ako jednotlivci, osvojila si tieto tvoje zásady. Nech je nimi naplnená a rastie v jednoduchosti, poníženosti, umŕtvovaní a horlivosti za spásu blížnych. Nech je vždy milšia očiam tvojej Božskej velebnosti. To je milosť, ktorú si od teba, Pane, ponížene prosíme.