Existuje stále aktuálne nebezpečenstvo, že myšlienky, spôsoby a dokonca aj architektonické štýly jedného sveta sa materiálne prenesú do iného sveta. Naši veľkí misionári ako sv. Justín de Jakobis od začiatku vedeli, že toto nestačí. Evanjelium musí zapustiť korene a rozkvitať uprostred najhlbších hodnôt každej kultúry a zároveň musí transformovať v dotyčnej kultúre to, čo nie je od Boha a uráža ľudskú osobu.
Karl Rahner upozorňuje, že urobiť teológiu viac svetovou, je úlohou najbližšej doby, pretože doteraz sme sa iba nešťastne pokúšali "kanonizovať" to, čo v skutočnosti bola iba manifestácia modelov a myšlienok západnej kultúry. Mnohé mladé a rozkvitajúce provincie, a zvlášť tí v nich, ktorí majú na starosti formáciu, majú veľké ťažkosti ako vyučovať filozofiu a teológiu, ktoré sú často formulované v európskom kontexte, zatiaľ čo cítia potrebu nájsť nové kategórie inšpirované africkou, ázijskou alebo juhoamerickou kultúrou. Podobne hľadajú primerané formy na pochopiteľné vyjadrenie záväzku chudoby, čistoty a poslušnosti a záväzku na celý život sa zasvätiť službe chudobným uprostred kultúr, ktoré sú podstatne odlišné nielen od kultúry sv. Vincenta, ale aj od kultúry väčšiny autorov filozofických, teologických a duchovných spisov, s ktorými sa dnes stretávame.
V tej istej línii môžeme poukázať aj na skutočnosť, ako sa mení postavenie ženy v spoločnosti v súvislosti so zemepisnou šírkou alebo kontinentom. Hovoriť s nejakou ženou na verejnej ulici môže byť prirodzená vec v Bratislave avšak rovnako "škandalózna" v niektorej islamskej krajine. Misionári musia poznať a rešpektovať aj tieto rozdiely.