V roku 1634 v equádorskom meste Quito sa pred bohostánkom modlila rehoľná sestra Matka Anna od Ježiša. Zrazu zhaslo večné svetlo. Keď sa ho sestra pokúšala opäť zapáliť, kostol sa naplnil nadprirodzeným svetlom a v ňom sa objavila postava Matky Božej. Panna Mária povedala sestre Anne : " Zhasnutie večného svetla, čo svieti Väzňovi lásky, predstavuje mnoho významov." Panna Mária potom detailne vyložila sestre Anne od Ježiša všetky významy tohoto úkazu. Sestrička sa dozvedela, že sa to týka konca devätnásteho a väčšiny dvadsiateho storočia. Cirkev toto zjavenie uznala za pravé. Medzi množstvom znamení uviedla Panna Mária aj činnosť siekt.
Doslova povedala: " Zosilnením kontroly vo všetkých sociálnych vrstvách, budú sekty s veľkou zručnosťou prenikať do sŕdc rodín a budú ničiť dokonca aj deti." [1]
Dnes, na konci dvadsiateho storočia si môžeme vypočuť takéto konštatovanie Alexandra L. Dvorkina, zakladateľa Informačného centra sv. Ireneja o nových náboženských hnutiach, sektách a kultoch v Moskve a spolupracovníka odd. pre náboženské vzťahy Moskovského patriarchátu Ruskej pravoslávnej cirkvi : " Takmer to vyzeralo, že medzi sektami panuje akási džentlmenská dohoda o rozdelení sfér záujmu...Cirkev zjednotenia (munisti) pôsobí predovšetkým na štátnych školách...Scientológia sa zamerala na miestnu správu a ťažký priemysel. Sekta Hare Krišna aktívne buduje svoje impérium v potravinárskom a farmaceutickom priemysle, Svedkovia Jehovovi robia nábory medzi robotníkmi a roľníkmi, Medzinárodné cirkvi Kristove sa sústreďujú na univerzity, sekta Stredisko Matky Božej sa zameriava na armádu atď. [2]
Ten istý autor udáva, že : "...prvé negatívne reakcie prišli od rodičov, ktorí sa čudovali, čo sa to stalo s ich deťmi, odkedy sa pridali k týmto dovtedy neznámym náboženským organizáciám. Všimli si, že ich deti sa zmenili k horšiemu - stali sa, podľa vyjadrenia rodičov, " živými mŕtvolami." [3]
V našej krajine pravdepodobne situácia nie je oveľa priaznivejšia, chýbajú objektívne analýzy. Ak chceme pochopiť, čo sa vlastne deje, musíme sa na úkaz siekt pozrieť zo širšieho hľadiska. Žijeme v postmodernej dobe. Jednoducho povedané, moderná doba sa skončila. Aká bola moderná doba? Z historického hľadiska kladieme nástup modernej doby do čias vzniku renesancie v XIV. storočí. Modernizmus hlásal, že človek nepotrebuje Boha a proti Bohu cieľavedome bojoval. Vyvrcholením modernizmu boli diabolské totalitné režimy. Koniec modernej doby spadá do 60-tych rokov vznikom hnutia " Hippies " na Západe resp. do 80-tych rokov XX. storočia pádom Berlínskeho múra v Strednej a Východnej Európe. Po týchto rokoch nastal enormný nárast náboženských kultov a siekt. Prečo je tomu tak ? Odpovedá Mons. Rudolf Baláž, banskobystrický biskup: " Mnohí sociológovia, psychológovia a filozofi z konca XIX. a začiatku XX. storočia predpovedali, že jedným z typických znakov spoločenského vývoja človeka dvadsiateho storočia bude strata osobnosti, totálne zmasovenie človeka. Tvrdili, že človek nezvládne svoj sociálny rozmer a ľudia sa premenia na davy, stáda. Priebeh XX. storočia im dal za pravdu. Také strašné javy, ako fašizmus a komunizmus s ich masovým týraním a vyvražďovaním ľudí v koncentračných táboroch a gulagoch boli možné len za predpokladu, že človek sa zmení na masu. Masový človek nepotrebuje a ani neunesie osobnú vieru a zodpovednosť. Potrebuje ideológiu. Novodobé kulty a náboženské novotvary mu ju poskytujú. Preto im podliehajú predovšetkým mladí ľudia, lebo v starších generáciách ešte prežíva niečo z tradičných foriem náboženskosti. Ale mladý človek, odchovaný novodobou masovou reklamou a lacnou predstavou masovej nezodpovednej slobody sa im nedokáže ubrániť. [4]
Súčasná spoločnosť západného typu so sebou prináša zmätok, frustráciu, veľké percento nefungujúcich rodín - tieto aspekty sa veľmi často prejavujú nenaplnením citových potrieb mnohých ľudí. Nezáujem, či negatívne správanie okolia (napr. rodiny ) sa môže prejaviť tak, že má človek pocit márnosti, nedostatočnosti. [5]
Postmodernizmus prináša osobnú slobodu a sebarealizáciu a tá sa prejavuje niekedy veľmi čudácky, napr. v móde, v štýle správania sa, v delikvencii atď. Roztrhané džínsy, náušnice na nezvyklých miestach, provokujúco zafarbené vlasy atď. boli známkami revolty v 60 - tych rokoch. Mládež sa v zajatí konzumizmu cítila ohrozená. Žiadala len jedno : mať na svete miesto, ktoré jej patrí. [6]
Hudobná tvorba započatá skupinou Beatles znamenala skutočnú revolúciu, ktorá sa vyvinula do hnutia " Deti kvetov " čiže Hippies. U nás až o dvadsať rokov neskoršie prichádza k niečomu podobnému. Už viac neexistuje ideologický tlak, marxistické sny o spoločnom vlastníctve sú v kríze. Otvára sa možnosť mnohostrannosti cítenia a chápania. Do toho zapadá aj náboženský cit, ktorý už nie je cudzí, ale s Cirkvou sa nechce zblížiť. Beatles idú svojho času do Indie, aby absolvovali meditačné pobyty v tamojších ašramoch a nasledujú ich stovky a tisícky západniarov. Indické náboženské systémy dostali zelenú a nečakali na príchod ďalších záujemcov, ale im vyšli v ústrety do Európy i do Ameriky. Tu čakali na vhodnú príležitosť zaplaviť aj zvyšok starého kontinentu a tá príležitosť sa naskytla pádom komunizmu. Spolu s množstvom iných, starých aj najnovších náboženských siekt a kultov sú tu, aby uhasili duchovný smäd postmoderného človeka.
Typické náboženstvo postmodernej doby je " New Age. " Jeho úspech je znepokojujúci, pretože nemá žiadne zásady. Jediným pravidlom tohoto náboženstva je : všetko je dovolené, neexistujú žiadne príkazy a zákazy. [7]
Nosným prvkom postmodernej doby je nastolenie absolútnej slobody, ale keďže v dôsledku odboja proti autorite (Boh, cirkev, morálka, rodičia, rodina) bola autorita odstránená alebo aspoň zminimalizovaná, postmoderný človek sa nemá vo svojej slobode o čo oprieť a tak sa absolútna sloboda čoskoro zmení na absolútnu samotu. Tento stav predpovedal už Nitzche, keď vyhlásil, že po smrti Boha bude nasledovať smrť človeka; t.j. subjekt (svedomie) stratí stálosť, jednotu, orientáciu. [8]
Naozaj, svedomie postmodernej doby je veľmi roztrieštené, mladý človek všetko môže a preto aj všetko skúša, ale nič ho nevie naplniť, nič si nedokáže vážiť, snáď ho zatiaľ zaujíma násilie a sex. Do pohybu sa dala nová podoba prázdnoty, ktorá sa prejavuje napr. ničením telefónnych búdok, autobusových zastávok, zariadenia vo vlakoch, rozstrekovaním sprayových farieb po stenách, konzumáciou hlasitej vulgárnej hudby. Nateraz neexistujú proti tejto prázdnote účinné prostriedky. Mladého človeka nemá čo chrániť, existencia Boha už nie je dogmou, desatoro už neplatí a katolícku morálku nikto neberie vážne. Systém využíva túto situáciu. Obchod manipuluje so sklonom mladých ľudí byť originálnymi a slobodnými. Roztrhané rifle, symbol originality dnešnej mládeže je bežne možné kúpiť v predajni, spontánnosť vo vyjadrovaní je povýšená na úroveň kultu v brakových epizódnych vysielaniach amerického typu.
Najdôležitejšie na celom postmodernom dobrodružstve je, že vznikla nová forma totality.
Povedali sme, že sa človek oslobodil od akejkoľvek autority a získal ducha slobody, ale tento duch " vylučuje poslušnosť a je podrobený žiadostivostiam tela." [9]
Povedali sme, že táto sloboda je prázdna a človeka neuspokojuje. Takýto prázdny človek sa stretne s aktivistami sekty a tí mu venujú nevšednú, láskyplnú pozornosť a ukážu mu aj nové, doteraz jemu neznáme duchovné skutočnosti. Prázdny človek je naplnený úžasom. Zrazu mu nerobí problémy poslúchať. Vedúcich sekty prijíma a uznáva ako absolútnu autoritu. Na jej príkaz sa vzdá alkoholu, drog, neviazaností. Ochotne, nadšene a poslušne, niekedy aj za cenu nemalých hmotných obetí sa zúčastní na sústredení, ktoré organizuje sekta. Tam, ani si to neuvedomujúc, prejde procesom vymývania mozgu. Človek, ktorý nemá oporu, nemôže nekonečne blúdiť. V sekte sa naviaže na jednu vec, ktorou je akoby sfanatizovaný a ktorú slepo poslúcha. Akú to zázračnú vec ponúka sekta svojmu novému členovi ? Spravidla to, čo mu dá je pocit. Napr. New Age je náboženstvom pocitov. Všetky východné náboženské prúdy stavajú svoju úspešnosť na zážitkoch a na pocitoch, vyvolaných u svojich adeptov. Jedná sa o totalitnú moc zážitku. Človek, ktorý mu podľahne, sa stáva otrokom, pozbaveným vlastnej vôle, súdnosti a rozvážnosti, bábkou v rukách sekty.
Tým sme sa dostali k ďalšej otázke, ktorá nás musí zaujímať. Aké miesto dať náboženskému zážitku v duchovnom živote ? Aj v katolíckej cirkvi sme svedkami fenoménu, zvanému náboženský zážitok, ktorý sa nezriedka začína považovať za nutnú súčasť náboženského života. Napríklad na STV 1 v programe Dobrá zvesť dňa 28. 11.1999 odznela veta: " Avšak kresťanstvo iba ťažko obstojí v budúcom tisícročí, ak sa neotvorí emotívnym zážitkom, ktoré inšpirujú k životu v pozitívnych hodnotách." Svätý Vincent hovorí, že to, čo si získava svet je milosrdná láska. Nečinnú lásku, ktorá pozostáva len z vysokých citov, Vincent zavrhuje. Nazýva ju " preludom " a vysvetľuje, že láska, ktorá má len veľké slová a krásne myšlienky, viac škodí ako prospieva. Skutočná láska je láska, ktorá sa oddáva Ježišovi, aby sa v zápätí rozdala ľuďom. [10]
" Zbožné city ", hovorí svätý Vincent, " nestačia, ale s celej sily sa musíme snažiť o čnosť." Okázalá, exaltovaná modlitba, aká sa praktizuje pri niektorých charizmatických stretnutiach, by svätého Vincenta pravdepodobne primäla k výroku, ktorý kdesi predniesol: " Prehnanosť nie je nikdy chvályhodná, zvlášť nie pri modlitbe." Pri inej príležitosti Svätý Vincent pripomína, že keď sa Boh chce dať poznať nejakej duši, učiní tak bez rozruchu, spôsobom kľudným, milým a ľúbezným. [11]
Preto musíme k fenoménu duchovného zážitku pristupovať veľmi opatrne najmä po zistení jeho kľúčovej úlohy v špiritualite siekt.
P. Bohumír Ďungel, CM
_______________________________________________________
[1] Ted and Maureen Flynn: The thunder of justice, Maxkol Communications, Inc. 1993
[2] A. L. Dvorkin, Sekty v Rusku: Rozmer 3/1999 str. 17
[3] Tamtiež
[4] Mons. Rudolf Baláž, predseda KBS : Kráčajme po cestách Pánových, Rozmer, 3/1999
[5] Kotrč Ján, Kontaktéri s mimozemšťanmi, Rozmer, 3/1999
[6] Štefka Klemen, OSU: Charakteristické črty mladých ľudí, ktorí sa rozhodujú pre zasvätený život, Celje, 1998
[7] Tamtiež
[8] Tamtiež
[9] Sv. František Salezský : O pravej zbožnosti
[10] Dodin André: Spiritualita sv. Vincence de Paul, Matice cyrilometodějská, 1996
[11] Herbert Glowatzki : Pobádaní milosrdenstvom, VČT 24 Nový Bydžov