Ako hovorí aj naše príslovie: „radšej raz vidieť ako stokrát počuť“, teda videné presviedča. Umenie narába so slovom aj s obrazom. A takto ho používal aj Ježiš, keď rozprával svojim poslucháčom v podobenstvách. Umenie má veľkú moc a silu vo svojom pôsobení na človeka. Oslovuje nielen jeho rozum, ale aj cit a zamestnáva všetky jeho zmysly. Najmä v súčasnosti sú to prostriedky vizuálnych umení a to výtvarné umenie, video, film, ktoré útočia na psychiku človeka, a zanechávajú v človeku stopu či už negatívnu alebo pozitívnu. Televízia produkuje obrazy, ale je to elektrický spotrebič, ktorý keď vypnem, tak niet ničoho. Má však veľkú moc, lebo aj keď viem, že niet ničoho, ak pozerám film a hoci viem, že skutočnosť je iná, tak napriek tomu priťahuje celú moju pozornosť. Tieto obrazy majú zvodnú silu a sú často využívané, aby priviedli človeka na ekonomický konzum, vediac že tento svet nejestvuje, nechám ho jestvovať vo svojich túžbach. Ak je mojím zmyslom príjemný, túžim po ňom aj ja, ak nie je príjemný, túžim po tom, aby sa uskutočnil pre toho, koho nemám rád. Napríklad Taliansko je dnes také aké sme videli v televízii pred dvadsiatimi rokmi. To, čo dnes vidíme, v televízii sa zajtra stane realitou. Naše túžby totiž vyvolávajú jestvovanie toho, čo pozeráme. Takto je ohrozovaná a ovplyvňovaná aj naša kultúra.
Sú rôzne programy, ktoré dehonestujú ľudskú dôstojnosť a sme toho svedkami nielen u nás, ale aj v zahraničí. Preto je dôležité, aby Cirkev poukázala na zlo, ktoré je tu prítomné. Ale je tiež dôležité, aby sme sa zmocnili umeleckej tvorby a prostriedkov a vložili ich do služby evanjelizácie. Pretože hlboko ľudské umelecké dielo, ktoré dokáže osloviť súčasného človeka, zapáliť ho pre skutočné hodnoty a zasiať semeno viery v Boha a hodnovernosť kresťanského ideálu, to je forma kultúry, ktorá slúži evanjelizácii a privádza ľudí ku konečnému cieľu.