Dokážem byť obyčajným človekom?

Ak sme dostatočne slabí, dostatočne odvážni, ak máme silnú vieru, sme už naozaj pripravení slúžiť ? Väčšina z tých, čo odpovedajú Pánu Bohu na jeho volanie slúžiť chudobným, nepatria medzi tých najchudobnejších. Väčšinou prichádzajú z ekonomicky viac-menej stabilizovaných rodín. Mnohí alebo mnohé majú dobré vzdelanie a mávajú aj dobré príležitosti k vlastnému rastu. Služba chudobným vyžaduje byť obyčajným, robiť všedné veci a pracovať s bežnými, obyčajnými ľuďmi. Prví spoločníci sv. Vincenta v Misijnej spoločnosti vedeli, že ak majú dobre slúžiťi chudobnému dedinskému ľudu, nič im neprospeje, ak budú výnimoční. Tak napr. Francois du Coudray obetoval tejto službe všetko čo mal najradšej, svoje štúdiá, svoju knižnicu a dokonca aj hebrejčinu, v ktorej bol vynikajúcim expertom. Podobných prípadov môžeme nájsť veľmi mnoho aj medzi členmi Misijnej spoločnosti aj medzi dcérami kresťanskej lásky. Vlastne všetci sa musíme niečoho vzdať, aby sme mohli byť dobrými služobníkmi chudobných a to vždy býva veľmi bolestný proces. To vyžaduje vzdať sa "významných" a "profesionálnych" vecí, zámenou za možnosť byť s chudobnými. Sme ochotní odložiť bokom všetky svoje veľké ambície a vymeniť ich za službu malým a bezvýznamným ľuďom v ktorých len pomocou viery vidíme dôstojnosť a úctyhodnosť ? Sme ochotní uspokojiť sa s ničím za našu snahu, úsilie a obetavosť ? Niekedy sa nám naša služba zdá byť taká neúspešná, neúčinná, zbytočná. Sme ochotní ustúpiť od našich predstáv a túžob, ktoré nám nedovoľujú žiť skutočný život s chudobnými ? Môžeme stratiť zo svojho pohľadu chudobných s ich potrebami, môžeme sa stať hluchými na ich volanie o pomoc vtedy, ak sme príliš naplnení a obklopení vlastnými nárokmi a ak priveľmi túžime po vlastnom úspechu a sebarealizácii. Každý človek, či je vzdelaný alebo nie je, je dosť múdry na to, aby poznal čo je dôležité, čo sme, kto sme a kam smerujeme. Nanešťastie, poznanie vzbudzuje pýchu a pýcha spôsobuje zaslepenosť. Vymaniť sa spod vplyvu svojej dôležitosti, svojho nadania a talentov, spod vplyvu svojho postavenia a pôvodu nám pomáha vidieť a rozumieť. Ak si osvojíme postoj poníženosti, privedie nás to k oslobodeniu, nič nie je totiž hlúpejšie ako byť posadnutý pocitom svojej dôležitosti. Skutočne skromní ľudia sú múdri ľudia, ktorí dokážu aj vidieť aj vypočuť aj porozumieť. Uchovávajú v sebe lásku a život. Skromnosť je veľký dar, ktorý pomáha viesť skutočný život. Ale skromnosť možno získať iba s ochotou zmeniť sa, vzdať sa, opustiť svoje sebecké názory a postoje.