Vincentínska politická angažovanosť

PNaše životy ako kresťanov nemožno oddeliť od politiky. Láska k iným nie je účinná, ak nemáme v úmysle meniť príčiny situácií v ktorých sa nachádzajú. Svätý Vincent musel pri mnohých príležitostiach zasahovať do politických otázok s cieľom zmierniťč utrpenie chudobných. Stal sa osobnosťou verejného života s veľkým vplyvom. Bol v kontakte s kráľmi, kráľovnami, ministrami, verejnými orgánmi, šľachticmi, členmi najvyššej cirkevnej hierarchie ale aj s osobnosťami národnými a medzinárodnými. Vyzýval mocných na pomoc tým najchudobnejším. Vedel, že rozhodnutia, prijaté veľkými, majú vplyv na malých. Využil okolnosti, ktoré mu umožnili stať sa členom Rady svedomia kráľovnej regentky Anny Rakúskej, matke Ľudovíta XIV.

Dojatý biedou, ktorej bol svedkom, sa rozhodol ovplyvňovať tých, ktorí mali rozhodovaciu právomoc, pretože rovnako vtedy ako dnes politické rozhodnutia spôsobovali hlad, vojny a pohromy. Za Vincentových čias bolo mnoho biedy vo Francúzsku spôsobenej ambicióznou politikou francúzskych premiérov, kardinálom Richelieu a neskôr kardinálom Mazarinom. Vincent sa nikdy nebál hovoriť s mocnými. Počas občianskej vojny, známej ako Fronda, bol Paríž šesť mesiacov obliehaný kráľovským vojskom s cieľom mesto vyhladovať a tak ho prinútiť ku kapitulácii. Svätý Vincent, svedok tohoto zúfalstva sa rozhodol KONAŤ politicky, aby sa vyhlo tejto humanitárnej katastrofe. Snažil sa presvedčiť kráľovnú Annu, aby ukončila toto kruté obliehanie a zosadila kardinála Mazarina. Tým riskoval svoj život, pretože mohol byť obvinený zo zradcovstva a popravený.

Pri mnohých príležitostiach a tvárou v tvár strašnej situácii väzňov zmenených alžírskymi autoritami na otrokov sa snažil jednať. Vyzval na ich vyslobodenie francúzskeho admirála. Inokedy sa dostával do vysokých pozícií v štátnej sfére tak, že členovia Misijnej spoločnosti boli menovaní za kaplánov francúzskych konzulov v Tunise a Alžíri, aby mohli väzňom lepšie pomáhať.
Svätý Vincent pracoval tak, aby úrady v jeho dobe mohli pochopiť, že musia podporovať charitatívne diela. Vplýval na politikov , aby cítili svoju morálnu povinnosť voči chudobným. Preto mohol zakladať a prevádzkovať nemocnice za verejné peniaze.
Pri kráčaní v šľapajách Svätého Vincenta, vincentínsky kresťan nemôže obísť individuálnu biedu chudobného, nášho brata v Ježišovi Kristovi a zároveň vo svetle evanjeliových zásad sa musí pokúsiť o reformu sociálnych štruktúr, ktoré sú nespravodlivé, aby nedošlo k pretrvávaniu alebo zahmleniu príčin chudoby. To zamená, že musíme mať "charitatívne srdce spolu so sociálnym svedomím."(P. Corera,CM)

Na záver môžeme povedať, že svätý Vincent de Paul nebol politikom, ale svätým so všetkými vlastnosťami štátnika.

Krátky výňatok zo STUDY GUIDES, spracovaný vedením Vincentian Family
Preklad: p. Bohumír Ďungel, CM