Cirkev

Cirkev v XVII storočí, ako ju poznal sv. Vincent, bola jednou teologickou skutočnostou a jeden kraľovský ‘rád’, mala dimenziu jednu duchovnú a jednu sociálnu, bola ‘už’ a ‘ešte nie’, bola ‘reformovaná a reformátorská’. Nezabúdajme, že sv. Vincent sa účastnil na tridentskej obnove, kvôli čomu v jeho očiach mali cenu také základné témy ako: Cirkev dokonalá spoločnosť, viditelná a stála, vybavená neomylným učiteľským úradom. V ňom sa nachádzali aj témy ako Cirkev - Božie Kráľovstvo, Kristove Telo, svätá archa záchrany, kvôli čomu kto nepatrí Cirkvi sa nezachráni. Cirkev je ale aj miesto, kde je modlitba, kde sa ponúka kult relikvií, kde sa daruje odpustenie hriechov, kde sa povzbudzujú púte. Teda Cirkev v ktorej ‘zvyklosti’ boli dôležité, ale ktorá chcela aj interioritu. Táto Cirkev sa predstavovala s bohatým personálom: viac ako 100 biskupov, cez 160.000 sekulárnych kňazov, 70.000 duchovných (mužov) a 80.000 duchovných (žien). Cirkev práve vyšla zranená z náboženských vojen. Predovšetkým mala konkurenta, oficiálne uznaného Nanským ediktom (1598), protestantov ktorí partia "Náboženstvu, ktoré predstiera, že je reformované". Na jednej strane tu je ‘Cirkev’, teda Cirkev katolícka a na druhej ‘Náboženstvo’, z ktorého derivujú slová ‘religionári’, ‘kalvíni’, ‘reformovaní’...