Je možné, že výraz „stabilita“ už dnes nevystihuje presne význam, ktorý mu chcel dať sv. Vincent. Preto stojí za to, aby sme lepšie preskúmali statický odtieň tohto slova a zvýraznili jeho dynamický význam, ktorý mal v duchu sv. Vincent od začiatku. To, čo naša tradícia označovala slovom „stabilita“, sa dnes môžme lepšie vyjadriť slovom „vernosť“: vernosť životu vo vincentínskej charizme v Misijnej spoločnosti. Táto vernosť v nasledovaní Ježiša, evanjelizátora chudobných, nás zaväzuje, aby sme išli ďaleko za hranice jurisdikčného minima pri vykonávaní prác, ktoré nám, zhodne s Konštitúciami, pridelili naši superiori.
Vernosť sa môže zredukovať na jednoduchú poslušnosť, predovšetkým, keď táto zahrňuje postoje, ktoré nie sú ani aktívne, ani zodpovedné. Evanjelizátor chudobných nás vyzýva, aby sme viedli život, ktorý by v sebe obsahoval všetky rozmery vincentínskej charizmy. Z toho vyplýva, že vernosť, ktorú potvrdzujeme sľubom stability, zahrňuje v sebe niekoľko prvkov:
Obsahuje osobnú odpoveď Ježišovi: sľub podčiarkuje naše podstatné rozhodnutie – prijať povolanie nasledovať Evanjelizátora chudobných.
Na úrovni psychologickej – sľub dá misionárovi silu a urobí ho schopným prekonávať obdobia kríz a ťažkostí.
Pretože vincentínske zasvätenie sa situuje v misii a pre misiu, sľub dáva misionársky zmysel aj ostatným evanjeliovým radám, nasmeruje všetky energie spolubratov k evanjelizácii chudobných. Rozšíri naše zaangažovanie sa na rozmer služby ostatným napriek našim osobným starostiam.
Sv. Vincent posielal prvých misionárov evanjelizovať chudobných po skupinách, preto sľub vyžaduje od členov Spoločnosti ozajstný záujem o spoločnú misiu.
Sľub napĺňa prorocké poslanie dvoma spôsobmi: predovšetkým tým, že ako záväzok prijatý na celý život je protirečiacim znamením, ktoré poukazuje na nestabilitu, ktorá sa prejavuje v mnohých odvetviach spoločnosti, a nakoniec tým, že si tým volíme službu chudobným, je znakom solidarity so slabými a tými, ktorými sa často opovrhuje.