Pútnici nádeje: Cesta k svätému roku 2025

Po veľkom jubileu roku 2000, ktoré so svätým Jánom Pavlom II. uviedlo Cirkev do tretieho tisícročia jej dejín, sme prežili mimoriadne jubileum milosrdenstva (8. december 2015 – 20. november 2016), ktoré vyhlásil pápež František. Toto jubileum nám umožnilo znovu objaviť moc a nežnosť milosrdnej Otcovej lásky, aby sme sa aj my sami stali jej svedkami. Nedávnejšie, 11. februára 2022, napísal pápež František list monsignorovi Rinovi Fisichellovi, predsedovi Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, v ktorom mu zveril úlohu „nájsť správny spôsob, ako pripraviť a sláviť svätý rok 2025 s intenzívnou vierou, živou nádejou a aktívnou láskou.“

Skúsenosť pandémie Covid-19, ktorá „zmenila náš spôsob života, a v našich dušiach miestami vyvolala pochybnosti, strach a zmätok,“ môže byť podľa Františka prekonaná „do tej miery, do akej konáme s aktívnou solidaritou,“ udržiavajúc horieť pochodeň nádeje. „Nadchádzajúce jubileum,“ píše pápež, „môže veľmi pomôcť obnoviť atmosféru nádeje a dôvery ako znak nového zrodenia, ktoré všetci pociťujeme ako naliehavé.“

Tu prichádza motto: Pútnici nádeje. „Všetko toto bude možné, ak dokážeme znovu objaviť zmysel univerzálneho bratstva, ak nezavrieme oči pred tragédiou rozmáhajúcej sa chudoby, ktorá bráni miliónom mužov, žien, mladých ľudí a detí žiť dôstojným spôsobom života. Myslím najmä na mnohých utečencov, ktorí sú nútení opustiť svoje krajiny. Nech sa počas prípravy na jubileum, ktoré podľa biblického mandátu obnovuje všetkým prístup k plodom zeme, ozývajú hlasy chudobných.“ Po roku 2023, ktorý bol venovaný reflexii nad dokumentmi a ovocím Druhého vatikánskeho koncilu, sa rok 2024 nesie v znamení modlitby – veľkej „symfónie“ modlitby, ktorá sa pretavuje do solidarity a zdieľania každodenného chleba, čím sa modlitba Otče náš stáva programom nášho života.

V roku 2025 vincentínski misionári oslávia aj štyristé výročie založenia Misijnej spoločnosti. Na tento cieľ sa pripravujeme modlitbou a oddanosťou misii, aby sme revitalizovali tri dimenzie našej vincentínskej spirituality, ako nám pripomína generálny predstavený, P. Tomaž Mavrič:

• Prorocká dimenzia, ktorá vychádza z milosti Božieho Ducha „nad nami“, vedie nás k počúvaniu volania chudobných a k ochote pomáhať;
• Synodálna dimenzia, ktorá prekonáva individualizmus a podporuje spoločnú cestu a činnosť;
• Misionárska dimenzia, ktorej autenticita pramení z hlbokej spirituality, intenzívneho spoločenstva, blízkosti a priateľstva s Ježišom.

Pre všetkých je rok 2025 „rokom Pánovej milosti“, v ktorom budeme Bohu ďakovať za milosti udelené všetkým veriacim prostredníctvom jubilea, a zároveň sa budeme usilovať dobre pripraviť, aby sme ich dokázali prijať. Táto cesta je sprevádzaná etapami smerujúcimi k svätému roku – cestou, ktorú kráčame spoločne, aby sme si znovu uvedomili, že sme všetci sinodoi – spoločníci na ceste, synodálni pútnici.

Nádej nesklame

„Spes non confundit“ – „nádej nesklame.“ Týmito slovami apoštola Pavla (Rim 5, 5) predstavil pápež František 9. mája 2024 bulu oznamujúcu riadne jubileum roku 2025. Toto jubileum má byť príležitosťou pre všetkých, najmä pre tých, ktorí sú plní skepticizmu a pesimizmu, oživiť nádej, ktorá je podopieraná Božou láskou. Pápež František píše, že nádej sa rodí z lásky a je založená na láske, ktorá pramení zo srdca Ježiša prebodnutého na kríži. Čnosťou úzko spojenou s nádejou je trpezlivosť. V sociálnom kontexte, kde sa ponáhľanie stalo konštantou a kde priestor a čas nahrádza „tu a teraz“, sme povolaní znovuobjaviť trpezlivosť chápanú ako schopnosť čakať s dôverou, pričom nezabúdame na trpezlivosť, ktorú má Boh s nami.

Z tohto prepojenia nádeje a trpezlivosti jasne vyplýva, že kresťanský život je cestou hľadania zmyslu života. Nie náhodou je púť základným prvkom každého jubilejného obdobia. Riadne jubileum roku 2025 sa začne 24. decembra 2024 otvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne. Skončí sa 6. januára 2026 a pripraví nás na ďalšie dôležité výročie pre všetkých kresťanov – dvetisíce výročie vykúpenia, ktoré sa uskutočnilo skrze utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktoré budeme sláviť v roku 2033. Pápež vyzýva všetkých kresťanov, aby boli hmatateľnými znakmi nádeje pre tých, ktorí žijú v ťažkých situáciách: pre väzňov, ktorí denne znášajú nielen tvrdosť väzby, ale aj emocionálnu prázdnotu, obmedzenia a často aj nedostatok úcty; pre chorých, či už doma alebo v nemocnici; pre mladých, ktorí často vidia svoje sny zničené; pre migrantov, ktorí opúšťajú svoje krajiny v snahe o lepší život; pre vyhnancov, utečencov a ľudí na úteku, ktorí sú nútení utiecť pred vojnou, násilím a diskrimináciou; pre starších, ktorí často prežívajú osamelosť a pocit opustenia; a pre miliardy chudobných, ktorým chýbajú základné životné potreby.

Pápež František sa už v roku 2019 venoval téme nádeje, keď písal posolstvo na tretí Svetový deň chudobných pod názvom: „Nádej chudobných nikdy nesklame“ (Ž 9, 19). Boh počúva, zasahuje, chráni, bráni, vykupuje, zachraňuje a nezabúda na volanie chudobných, ktorých nádej prekonáva rôzne podmienky smrti, pretože vedia, že sú osobitne milovaní Bohom. Táto láska premáha utrpenie a vylúčenie. Chudobný, pokračuje pápež, je ten, kto „dôveruje Pánovi“, pretože má istotu, že nikdy nebude opustený. Je to človek dôvery! Svätý Vincent de Paul bol o tom presvedčený, keď hovoril Dcéram kresťanskej lásky: „Nádej prináša dôveru... Musíme veriť, že Boh nám chce dať všetky milosti potrebné na našu spásu. Kto neverí, že sa Boh stará o našu spásu spôsobmi, ktoré jeho prozreteľnosť považuje za vhodné, ho uráža. Nebyť pevný v nádeji a neveriť, že sa stará o našu večnú spásu, je nedôvera, ktorá ho zarmucuje. Nádej teda spočíva v očakávaní, že Božia dobrota splní svoje sľuby. Je v tom dôvera v prozreteľnosť. Dôvera a nádej sú takmer to isté. Dôverovať prozreteľnosti znamená dúfať, že Boh sa postará o tých, ktorí mu slúžia, tak ako sa ženích stará o svoju nevestu a otec o svojho syna. Boh sa o nás stará rovnakým spôsobom, ba ešte viac“ (X, 502–503).

Ruky pre chlieb

Štvrté storočie od založenia Misijnej spoločnosti je nielen pre misionárov, ale pre celú Cirkev príležitosťou, aby si všetci veriaci znovu uvedomili, že sú znakom nádeje pre chudobných. Áno, presne tak! Všetci sme znakom nádeje pre chudobných, sme predĺžením Božieho pôsobenia, sme povolaní konať „božské činy.“

Predstavujem vám maľbu na plátne s názvom „Ruky pre chlieb“ od bosnianskeho umelca Safeta Zeca, ktorý utiekol z obliehaného Sarajeva počas balkánskej vojny v 90. rokoch. Na obraze sú zobrazené ruky a paže zúfalo natiahnuté do bodu vyčerpania, prosia o pomoc, spravodlivosť, slobodu, milosrdenstvo. Práve okolo chleba nachádzame znovu seba ako bratov, ľudstvo, ktoré žije, usiluje sa, dúfa, raduje sa. V týchto rukách vidíme chudobných, ktorí hľadajú chlieb... chlieb spravodlivosti, práce, lásky. Vidíme aj naše vlastné ruky, naše paže, ktorých únava spolu s potom na našej tvári svedčia o našej láske k Bohu (porov. XI, 40).
V chlebe zároveň vidíme prácu chudobných: „Žijeme z dedičstva Ježiša Krista a vďaka potu chudobných. Keď ideme do jedálne, musíme si vždy položiť otázku: Zaslúžil som si jedlo, ktoré idem zjesť? Často ma napadne myšlienka, ktorá ma znepokojuje: Úbohý človek, zaslúžil si si chlieb, ktorý ješ? Ten chlieb pochádza z práce chudobných! Ak si ho nezaslúžime tak, ako si ho zaslúžia oni, aspoň sa modlime za ich potreby. Chudobní nás živia. Modlime sa k Bohu za nich a nech neprejde deň, aby sme ich neobetovali Pánovi, aby im dal milosť dobre využívať svoje utrpenia“ (XI, 201).

Pravdepodobne nastal čas na kultúrnu revolúciu, ktorá začína zdieľaním toho, kým sme a čo máme, aby sme vytvorili novú bratstvo.

Milosrdenstvo – objatie na nový začiatok

Pápež František v bule ohlasujúcej Svätý rok 2025 pripomenul dôležitý prvok jubilejných osláv: plnomocné odpustky, ktoré nám umožňujú objaviť nekonečnosť Božieho milosrdenstva. „Práve sviatosť zmierenia predstavuje pre nás všetkých veľkú príležitosť uzdraviť srdce, prijať seba samých, povstať a začať odznova. Ako tí, ktorým bolo odpustené, sme povolaní odpúšťať, aby aj iní mohli zažiť objatie a začať odznova.“

Božie milosrdenstvo je nádherná správa, ktorá je srdcom vincentínskej misie. Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi nám ukazuje, ako olej (elaion), ktorým ošetroval rany, podľa gréckej slovnej hračky obsahuje Božie milosrdenstvo (eleos). V človeku, ktorý padol medzi zbojníkov, vidím roľníka z Gannes, ktorý padol do hriechu a stal sa jeho zajatcom, a v milosrdnom Samaritánovi vidím svätého Vincenta a všetkých veriacich, ktorí na každého muža a ženu vylievajú olej útechy a víno nádeje prostredníctvom starostlivosti a milosrdenstva.

Príprava na Jubileum by mala byť preniknutá túžbou s dôverou pristúpiť pred trón milosti, prijať milosrdenstvo a nájsť milosť na pomoc v pravý čas (Hebr 4, 16), aby sme zažili nehu objatia. Nech sú láska a milosrdenstvo pre všetkých cestou, ktorá vedie od srdca k rukám.