Druhá adventná nedeľa

Ovocie adventu závisí od našej aktivity.

Keď v advente počúvam vianočné piesne a keď už niekoľko týždňov pred Vianocami vidím zažaté stromčeky, mám z toho nedobrý pocit. Prečo? Neobohatí nás ani čas adventu, ten sa vytratí a keď prídu Vianoce, sú netešia, už zovšedneli, a zvrhnú sa len na materiálne veci, darčeky a jedlo, prípadne na jeden deň v rodinnom kruhu.
Uvažujem: Prečo mladoženáč nechce vidieť svoju nastávajúcu vo svadobných šatách pred sobášom? Prečo mnohí rodičia nechcú vedieť, keď čakajú dieťatko, či to bude chlapček, alebo dievčatko? Prečo rozbaľujeme darčeky pred tými, ktorí nás nimi obdarovali?
Mama zobrala malého chlapca na nákupy. V obchodnom dome mali veľkého plyšového psíka s krásnymi uškami, malým chvostíkom, bielymi labkami. Keď ho chlapec uvidel, priam zdrevenel. Veľmi zatúžil po psíkovi. Vtedy mu mama sľúbila, že ho dostane pod stromček. Odvtedy chlapček počítal dni do Vianoc a snívalo sa mu o psíkovi. Aj keď sa modlili pri adventnom venci, myslel len na psíka a celkom prestal myslieť na Pána Ježiša.
V predvianočnom zhone mnohí zabúdajú na podstatu adventu.

Nie je na škodu pripomenúť si slová proroka Izaiáša, ktoré aj Ján Krstiteľ pripomínal národu, ktorý očakával prisľúbeného Mesiáša: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky“ (Mt 3,3; Iz 40,3).

Evanjelista Matúš nič nehovorí o pôvode Jána Krstiteľa, hoci o ňom hovorí prvýkrát, len ho nazýva Krstiteľom a poznamenáva, že „Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med“ (Mt 3,4). Evanjelista venuje pozornosť slovám, ktorými Ján Krstiteľ pri rieke Jordán ohlasuje príchod Mesiáša. Už pohľad na Jána oslovuje zástup. A keď od Jána počujú: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 3,1), upozorňuje ich, že nestačí byť v pokrvnom zväzku s Abrahámom. Každý je osobne zodpovedný za seba. Rozumejú Jánovým slovám: „Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia na oheň“ (Mt 3,10). Príchod Mesiáša si vyžaduje radikálnu zmenu v ich živote. Preto vyznávajú svoje hriechy a dávajú sa krstiť. Pokánie otvára ich srdcia, aby mohli prijať Mesiáša. Sám Ježiš začal verejne účinkovanie slovami: „Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,15). Pokánie pripomína, že život každého človeka sa dá prirovnať k ceste. Nie sú len rovné ako diaľnice, ale častejšie bývajú nerovné, ovplyvnené dolinami, kopcami, terénom. Hriech nás nielen odlučuje od Boha, ničí spojenie s ním, ale aj prirodzený život robí ťažkým, nepríjemným, zlým.
Myšlienka na Boha pomáha zmeniť život, urobiť podstatnú zmenu zmýšľania, vzťahov, skutkov. Zástup pri výzve k pokániu rozumie, čo od nich žiada Boh, na čo ich upozorňuje Ján Krstiteľ. Pokánie pre Žida bolo základným prvkom viery a vzťahu človeka k Bohu. Pokánie je podmienkou k Božiemu odpusteniu a obnoveniu priateľstva. Veriaci Žid vedel, že Boh odpúšťa hriechy kajúcnikom. Proroci vyzývali národ, aby sa vrátil pokáním k Bohu.

K adventu právom patrí pokánie. Prijať Ježiša za svojho Pána a Boha si vyžaduje celkovú zmenu nášho zmýšľania a života vôbec. Obrátenie je teda zmena celkového myslenia, cítenia, chcenia a konania. Boh chce náš nový život, nielen nové zmýšľanie. Slová „lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 3,2) upozorňujú na úplné obrátenie ako predpoklad vstupu do Božieho kráľovstva. Obrazne povedané: Keď niekto hodí topiacemu sa záchranný pás a on po ňom siahne a celou silou ho pevne uchytí, nemôže povedať, ja som sa zachránil, ale musí povedať, bol som zachránený. Teda byť zachránený je dar (porov. F. Rienecker: Evanjelium podľa Matúša. Creativpress Bratislava, 1992, s. 51).
Advent bez pokánia, bez zmeny života môže byť ako premárnená príležitosť zachrániť sa. Na stretnutie s Ježišom sa treba pripraviť. Advent je vážna doba, práve pre vzťah k pokániu. Aj keď advent trvá krátko, je však dostatočne dlhý na to, aby sme urobili, čo sme povinní urobiť. Ľudské návyky, zvyky stávajú sa nebezpečenstvom. Nákupy, darčeky, zhon pred koncom občianskeho roka veľmi často a rýchlo pomýlia, zvedú a podstatné unikne. Preto často cez sviatky počuť vzdych, aby bolo už po nich. Preto sviatky sú neraz pre niekoho aj nudné a dá sa zažiť počas nich aj sklamanie, neuspokojenie, pretože sa očakávalo to, na čo sa nepripravovalo. Nedostatočná príprava spočíva aj v tom, že pokánie bolo podcenené.

Advent má svojho ohlasovateľa, herolda, ktorý pripravuje duše, oživuje zaangažovanie, aby Ježišov príchod nezostal nepovšimnutý. Sv. Augustín poukazuje, že Jánov hlas je potrebné premeniť na konkrétnu službu, čin v živote každého, kto sa pripravuje na Sviatky narodenia Krista. Jánov hlas dotýka sa každého osobne. Pokánie je vec našej aktivity.

Chlapec píše vulgárne slová po ceste. Okoloidúci starší muž sa pýta: „Prečo to píšeš?“ Odpoveď nedostal, a preto sa pýta ďalej: „Koľko máš rokov?“ – „Desať.“ – „A čo budeš robiť o desať rokov?“ – „Budem študovať.“ A zaujato písal ďalej. „Páči sa ti tento svet?“ – pýta sa znova starší muž. „Nie!“ – „A čo by si chcel zmeniť?“ – „Očistil by som ho od špiny.“ Starší muž bol odpoveďou zaskočený, na chvíľu sa zamyslel a povedal: „Vieš čo, začni od seba a hneď teraz. Môžeš zotrieť tie zlé slová, ktoré si po ceste napísal.“ – „Nemám handričku.“ – „Skús to rukou!“ Chlapec nedokázal z asfaltu zotrieť ani jedno slovo, pretože ten bol hrboľatý. „Vidíš, chceš zmeniť svet a oslobodiť ho od všetkého zla a špiny, a nedokážeš napraviť ani to, čo si sám spôsobil. Vidíš, ako je ťažko začať od seba?“

A predsa tohoročný advent ako čas pokánia začnime u seba a od seba. Keď začíname od seba, máme nádej, že zažijeme a prežijeme Sviatky narodenia Pána radostnejšie, v pokojnejšej atmosfére, s väčším zážitkom. A keď sa to podarí v našej rodine, bude to „širšia cesta“ k Pánovi. A keď takých rodín bude viac vo farnosti... Áno, advent liturgický nám pomôže prežiť aj advent historický a náš osobný životný advent bude iste odmenený. Preto nechceme čakať na zrealizovanie slov Jána Krstiteľa o Ježišovi, že: „V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni“ (Mt 3,12), ale my sami zrealizujeme výzvu: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 3,1).

Tak prežijeme advent s úžitkom. Nepremárnime ho menej podstatnými záležitosťami. Počas Vianoc chceme zažiť pravú radosť ako mladoženích, ktorý chce vidieť nevestu vo svadobných šatách až pred sobášom, ako novopečení rodičia sa tešia dieťatku a prajú si, aby bolo zdravé, nehľadiac na to, či je to dievčatko, alebo chlapček. Aj darček spod stromčeka poteší viac, keď v srdci bude Kristus. Už teraz pri sv. omši prežime čas adventu tak, ako sa na kresťanov patrí. Amen.