Deviata nedeľa "cez rok"

AI
Bratia a sestry! Tieto krásne slnečné dni určite väčšina z nás využíva okrem iného aj na prechádzky na čerstvom vzduchu. A pri týchto prechádzkach, alebo aj pri práci v záhrade, ste si mohli všimnúť krásu rôznych kvetov a rastlín. A viete, že tieto kvety a rastliny, ako aj celá príroda, ktorá nemyslí a nemá rozum, napĺňa v plnej miere Ježišove slová z dnešného evanjelia?

KE
Príroda okolo nás neustále počúva hlas svojho Stvoriteľa a plní jeho vôľu.

DI
Príroda nemá rozum, nemyslí a nečaká žiadnu odmenu. Napriek tomu dokáže dávať nielen krásu, ktorú obdivujeme, nielen výživy, ktoré konzumujeme, ale rastlina tie výživy dokáže pre nás vytiahnuť zo zeme. Len preto, lebo plní svoje poslanie, na ktoré bola stvorená, už veľmi veľa rokov, aj keď v menších obmenách. Príroda nepozná Ježiša, nepozná Boha, lebo nemyslí, no napriek tomu plní Božiu vôľu a tým vytvára raj pre človeka, keď ju navštívi. Všimnite si, bratia a sestry, že tá nerozumná príroda žije harmóniu spoločenstva na zemi. A skutočne, keď sa ňou kocháme, môžeme vidieť a zažiť nepatrnú časť Božieho kráľovstva. V harmónii žijeme už tu na zemi, aj keď nie trvalej, veď jedna katastrofa alebo vážny zásah človeka v prírode razom všetko zmení. Po smrti by sme mali žiť večnú harmóniu Ježišovho prisľúbeného raja, čoho predobrazom je práve nedotknutá panenská príroda. Boh nám dal prírodu, aby sme mali pred očami raj, ktorý prisľúbil a na kríži nám odovzdal. Veď keď si všimneme Nový zákon, Ježiš prv ako mal urobiť veľké dielo, ide cez obilné pole na Olivovú horu, do samoty Getsemanskej záhrady, do prírody, kde vedie aj svojich učeníkov a apoštolov, aby pri modlitbe videli, zažili a ochutnali kúsok raja a s ním prisľúbené kráľovstvo. Nie každý z nás je schopný vojsť do raja Ježišovho kráľovstva; iba ten, čo plní vôľu Stvoriteľa – Boha.

PAR
Poznám veľa ľudí, ktorí tu medzi nami nie sú a možno ani nebudú. Povedali mi: My nechodíme do kostola, my ideme radšej na túru, do hory, my si pri obdive tej krásy a harmónie oddýchneme, lebo v kostole nás to ubíja. A majú pravdu. Oni, neuvedomujúc si to, hľadajú Božie kráľovstvo v prírode, lebo ich to tam ťahá. Ťahá ich tam Boh Stvoriteľ, aby nedeľu oslávili aspoň v prírode, ktorá je predobrazom harmónie raja. Ale my by sme takýto predobraz raja mali vytvoriť aj tu v kostole. Mala by tu byť pohoda veriacich ľudí, ktorí plnia svojím životom Stvoriteľovu vôľu. Čoho predobraz tu vytvárame, bratia a sestry? Pozrime sa do svojho vnútra, nie na iného. Nebolo by nám možno lepšie v tej prírode, ako tu? Plníme na tomto mieste Božiu vôľu, pre ktorú nás Boh stvoril a povolal do života? Vytvárame harmóniu nebeského spoločenstva?

MY
Nebeské kráľovstvo a harmóniu, ktorú Boh zjavil, nádherne opisuje slávny ruský spisovateľ, filozof a teológ Vladimír Solovjev: V nebi jedného dňa povedal svätý Mikuláš svätému Kasiánovi: „Poďme dolu trocha sa prejsť.“ Zostúpili z neba na zem a zastavili sa v roľníckom kraji. Keď kráčali po ceste medzi poľami, videli voz hlboko zapadnutý do blata. Chudé voly boli doň zapriahnuté a ešte chudší roľník ich poháňal, povzbudzoval a šľahal, ale márne. Kolesá boli ako priklincované a vôbec sa nepohli. Tu povedal svätý Mikuláš: „Poďme a pomôžme mu.“ Svätý Kasián hovorí: „Ale ako to urobíme? Máme čisté biele nebeské rúcho! Keď budeme tlačiť ten voz, celí sa umažeme od blata.“ Svätý Mikuláš teda šiel sám. Vyhrnul si rukávy a spolu s mužom začal tlačiť voz. Dlho sa namáhali, až sa im podarilo voz z blata vytlačiť na cestu. Obaja svätí sa potom vrátili do neba. Svätý Peter sa ich pýta: „Kde ste boli?“ Vravia: „Dole na zemi.“ A Peter pokračuje: „A ty svätý Mikuláš, čo si taký umazaný od blata?“ „Pomáhal som jednému roľníkovi tlačiť voz z blata. Odpusť mi, idem sa hneď očistiť.“ „V poriadku,“ vraví svätý Peter, „veď si urobil dobrý skutok. Nebol s tebou aj svätý Kasián?“ „Bol,“ hovorí svätý Mikuláš, „len si nechcel umazať šaty.“ „Ach tak, dobre,“ hovorí svätý Peter, „odteraz bude mať svätý Mikuláš v Rusku dva sviatky v roku. Zaslúži si to. Ale svätý Kasián bude mať len jeden sviatok v roku, a to 29. februára, aby sa slávil iba raz za 4 roky.“

ADE
Vytvárajme v cirkevnom spoločenstve harmóniu raja pomoci, ľudskosti, dobroty a krásy, ku ktorej nás Boh povolal, aby sme boli oázou pokoja pre hľadajúcich ľudí, podobne ako príroda na zemi.

Amen.