Šiesta nedeľa "cez rok"

AI
Drahí bratia a sestry! Keď prídete do obchodu a pýtate si nejaký tovar, dajú vám ho, ak majú. Predavačka vás potom požiada o zaplatenie požadovanej sumy zaň. A vašou povinnosťou je tento tovar zaplatiť.

KE
Ale pozor! V dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí toto: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“

DI
Položme si teda otázku: „Čo tým Ježiš myslel?“ Aká je tá Ježišova „väčšia“ spravodlivosť, alebo v inom preklade „znamenitejšia“ spravodlivosť? Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, pozrime sa trocha na to, ako spravodlivosť chápali farizeji. Oni si mysleli, že vonkajším splnením všetkých prikázaní a predpisov obstoja pred Bohom, teda že budú spravodliví na základe splnenej povinnosti. Preto farizejov nazývali „ospravedlnenými“. Podľa židovskej dogmatiky totiž medzi Bohom a človekom existovala určitá dohoda. Podľa nej Boh ako obchodník mal sústavne zapisovať u každého človeka, čo dostal a čo má dať. Boh a človek stoja vedľa seba ako rovnocenní obchodní partneri. A preto všetky dobré skutky, ktoré človek vykoná, zapíše si Boh „na základe kúpno-právneho vzťahu medzi sebou a človekom ako pohľadávku človeka“. Ako ty mne, tak ja tebe. Ak ty, človeče, vykonáš dobré skutky, dostaneš plus, budeš zdravý, nadobudneš peniaze a budeš požehnaný! Ak neurobíš nič dobré, dostaneš mínus, ochorieš, stihne ťa nešťastie, schudobnieš, nedostane sa ti požehnania! Taká bola mienka synagógy. Urobili si z Boha obchodníka, obchodného partnera. Spravodlivosť postavená na „rúhaní sa Bohu“. Aké strašné bolo toto náboženstvo! Takúto spravodlivosť sa Ježiš snaží odvrhnúť a vytrhnúť zo srdca človeka ako jedovaný koreň. Preto hovorí učeníkom, že ak ich spravodlivosť nebude celkom inou, oveľa väčšou ako spravodlivosť farizejov, nevojdú do nebeského kráľovstva. Tieto Ježišove slová boli pravdivé, ale aj strašné pre farizejov a iných poslucháčov, lebo všetko zmenili. A v záverečných slovách reči na vrchu sa hovorí toto: „Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením.“ Boli hlboko otrasení tým, že Ježiš úplne odhalil farizejov, na ktorých všetci hľadeli ako na spravodlivých, a že im celkom odoprel nebeské kráľovstvo.

PAR
Nie je, drahí bratia a sestry, Ježiš trocha nespravodlivý voči týmto farizejom? Veď neurobili nič zlé, snažili sa len do bodky dodržať Zákon. Ale Zákon nie je Boh. A ani Boh nie je Zákon. Zákon je len studený paragraf. A Ježiš neprišiel na svet ako studený paragraf, ale ako človek, ktorý má srdce. Ježiš dodržiaval Zákon a nebol ani zákonník, ani farizej. Viete prečo? Lebo on Zákon žil. On ho žil a tým ho naplnil. Naplnil ho sebou samým, lebo sa za nás obetoval. A keďže Boh je láska a obetoval sa za nás, môžeme povedať, že Ježiš je obetavou láskou. Obetavou láskou naplnil zákon a tým sa zákon stal väčšou spravodlivosťou.

PAR
Žijeme Boží zákon, milí bratia a sestry, alebo ho len dodržiavame? Ak ho len dodržiavame, nie sme ako farizeji, ktorí dodržiavajú zákon, aby boli spravodliví, ale nenapĺňajú ho obetavou láskou ako Ježiš? Povedzte, keby sme dokázali zákon žiť, nebolo by krajšie na zemi? U Boha si nemožno kúpiť radosť a šťastie ako cukríky v obchode. Viete, prečo sa bojíme žiť zákon, prečo ho len dodržiavame? Lebo žiť zákon je veľmi ťažké. Žiť zákon vyžaduje väčšiu spravodlivosť a, ak treba, aj obetu.

MY
Podobne ako v tejto filozofickej rozprávke od anglického spisovateľa Oscara Wilda, v ktorej píše: V meste stála socha zlatého princa. K nohám sochy si sadla lastovička, unavená dlhým letom do teplých krajín, a zaspala. Zrazu ju zobudila kvapka vody. Prebrala sa. Veď neprší, čo to je? Pozrela hore a videla, že zlatý princ plače. „Prečo plačeš?“, pýtala sa. „Lastovička, plačem preto, lebo nemôžem ľuďom poskytnúť pomoc, ktorú potrebujú. Ale vieš čo, niečo predsa len urobím.“ A tak krajčírke, ktorá nemala čím zakúriť, daroval rubín zo svojho prsteňa. Chudobnému skladateľovi, ktorý nemal čo jesť, daroval zlaté oko. Malému dievčatku, čo predávalo zápalky a vysypali sa jej do kaluže, daroval druhé zlaté oko. „A teraz už leť, lastovička, lebo príde zima a ty zamrzneš,“ hovorí zlatý princ. „Neodletím, lebo sa mi zapáčilo ľuďom pomáhať. Odtrhnem zlaté lupienky a budem ich odnášať ľuďom.“ Richtárovi sa socha znevidela, dal ju vyhodiť. Ostalo z nej len srdce a na smetisko so sochou vyhodili aj mŕtve telo lastovičky, ktorá pri nohách zlatého princa zamrzla. Tu Boh povedal anjelom: „Prineste mi zo zeme dve najkrajšie veci.“ A oni priniesli srdce zlatého princa a mŕtve telo lastovičky.

ADE
V obchode si môžeme kúpiť hocičo, keď zaplatíme za tovar. Zadosťučiníme tým spravodlivosti. Ale nikdy takáto spravodlivosť nie je dostačujúca, lebo v obchode sa nedá kúpiť srdce človeka naplnené láskou. Lebo láska sa nedá kúpiť, ona v človeku rastie.

Amen.