Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi

Eucharistii venovať viac pozornosti v živote.

Chlieb. Čo vyvoláva toto slovo v nás? Aj takúto reflexiu. V mestách je vidieť, ako sa ponáhľajú ľudia a v ruke niečo majú na jedenie, hoci len zmrzlinu, párok v rožku či langoš. Vedľa nich iní sa neponáhľajú. Zastavujú sa pri odpadových košoch a s tupým pohľadom, bez obzerania okolo seba, niečo v nich hľadajú. Chlieb! Odhodený, splesnený, tvrdý, jednoducho nepotrebný. Áno, jedni majú chleba dostatok a iní trú núdzu.
Dnes ulicami miest a dedín kráčajú zástupy s Chlebom, eucharistickým Kristom. Nie však všetci.

Ježiš o sebe vyhlásil: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba“ (Jn 6,51).

Dnešná slávnosť “Corpus Domini“ je znamením chleba. Sám Ježiš si tento znak vybral. Evanjelium viackrát venuje pozornosť chlebu. Keď Ježiš prechádzal okolo dozrievajúcej pšenice, používa prirovnanie k očakávanej večnej žatve: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo“ (Mt 9,37). Dva razy Ježiš rozmnožil chlieb a nasýtil zástupy (prvé rozmnoženie: Mt 14,13-21). Ježiš hovorí o odrobinkách, ktoré padajú zo stola boháča, ktorý ich neponúkol Lazárovi. Na inom mieste hovorí o dostatku chleba v otcovom dome v spojitosti s márnotratným synom. Cirkev je prirovnaná k nádobe plnej múky, ku ktorej sa pridáva kvas. Ježiš sám seba prirovnáva k zrnu, ktoré musí odumrieť.

Týmito prirovnaniami Ježiš pravdepodobne pripravuje ľudí, aby ho raz rozpoznali v eucharistickom chlebe od iných chlebov. Krátko po rozmnožení chlebov sám Ježiš v Kafarnaume vysvetľuje tým, čo ho hľadali a našli, svoj chlieb, sám seba. „Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta“ (Jn 6,35. 48-51). Ježiš toto všetko realizuje vo sviatosti Eucharistii. Vtedy, keď obetujeme chlieb ako ovocie práce ľudských rúk, čiže ako znak obety nás samých, stáva sa nám darom od samého Ježiša. Deje sa to v znaku, ale je to realita, pretože samá skutočnosť existenciálna i ontologická – to, čím on je, i to, čo on pre nás znamená – stáva sa premenený v telo Krista. Vyjadrujeme to v jazyku teológie transsubstanciou, čo je premena podstaty chleba a vína pri zachovaní všetkého, čo prikázal Ježiš a učí Cirkev na podstatu tela a krvi Krista. Chlieb a víno po vypovedaní určených slov a zachovaním prikázaného v Duchu Svätom stávajú sa pokrmom živým a dávajú život. Eucharistia je „pokrmom pútnikov“, to znamená tých, ktorí ako Židia prechádzajú veľkou pustatinou života. Cieľom Eucharistie je premeniť nás v to, čo prijímame (Lev Veľký). Celkom iné znamená pre nás kresťanov, čo povedal materialistický filozof Feuerbach: „Človek je tým, čo je“. To nie my si prisvojujeme ten chlieb, ale to on robí nás podobnými sebe a robí z nás živú čiastku tela Kristovho. Sú aj iné vyjadrenia chleba, nie menej zodpovedné. Z pohľadu na to, ako ho prijímame, je on znakom jednoty. „Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe“ (1 Kor 10,17). V Eucharistii sme jedno s Ježišom a medzi sebou.
Dá sa to vysvetliť na inom obraze zo života. Kedysi otec pri stolovaní osobne každému nadelil chleba. Osobne dával pozor na omrvinky a jedávalo sa spoločne. Tu je symbol jednoty: chlieb. Ten rozdávaný jeden chlieb stával sa posilou pre telá všetkých a zároveň bol aj duchovným zjednotením všetkých. Chlieb tak zohrával dôležitú úlohu v rodine.

Eucharistia i dnes si zasluhuje od nás úctu. Ježiš ju ustanovil, aby sme sa ňou nielen posilňovali v duchovnom živote, ale aby nás aj spájala navzájom na ceste k večnosti. Preto nedeľa a prikázaný sviatok majú svoje významné odpodstatnenie stretávať sa pri lámaní Chleba – Eucharistii v kostole. Mať čas a stretnúť sa nielen s Kristom pod spôsobmi chleba a vína v Eucharistii, ale aj s bratmi a sestrami, s ktorými žijeme vo svojom okolí. Chlieb je symbolom nielen nasýtenia, ale i zjednocovania sa navzájom. Z Eucharistie preto čerpáme motiváciu pre život viery i spoločenský život. Je možné vidieť, že tam, kde sa toto zanedbáva, porušuje, že tam je vidieť nielen rozklad spoločnosti, ale aj úpadok viery a mravov. Nie je správne zavrhnúť tento významný dar Krista. Kde sa nepristupuje k Eucharistii, tam vidieť mnoho opaku jednoty, pokoja a lásky.
Pápež Eucharistie, sv. Pius X., keď bol biskupom v Mantove, bol napadnutý novinárom, ktorý, hoci anonymne, napísal niekoľko útočných, urážlivých a nečestných útokov na jeho adresu. Kniha sa bolestne dotkla biskupa. Jeden z priateľov mu radil, aby spisovateľa dal na súd. Biskup Sárto vtedy priateľovi povedal: „Nevidíš, že ten autor potrebuje viac modlitby ako trestu?“ V krátkom čase nato sa útočník - autor ocitol v núdzi. Biskup Sárto anonymne obdaroval spisovateľa čiastkou peňazí, ktorá mu pomohla dostať sa z núdze. Toto je pravá “pomsta“ svätých.

Kto denne prijíma Eucharistiu, ten je preniknutý láskou. Časté prijímanie Eucharistie posilňuje vytrvať v dobrom, napredovať v čnostiach, víťaziť nad pokušeniami. Nik nie je vylúčený z účasti na Eucharistii, ak sa sám nevylúči. Každá svätá omša dáva príležitosť mať účasť na Eucharistii. Ďakujme za dar Eucharistie.

Počas občianskej vojny v Španielsku bol ťažko ranený vojak hospitalizovaný v nemocnici. Po úspešnej operácii, keď sa mohol uzdravovať, nastala komplikácia. Vojak odmietol prijímať pokrm. Nik ho nemohol k jedeniu priviesť, prinútiť. Priateľ sa rozhodol konať. Navštívil rodičov a všetko im vysvetlil. Keď sa otec vybral k synovi, matka mu pribalila bochník chleba, ktorý práve upiekla. Vojak sa potešil, keď uvidel otca, ale ani vtedy nechcel jesť. Otec mu povedal: „Pozri, syn môj. Prinášam ti chlieb z domu, ktorý upiekla tvoja matka pre teba.“ Na tie slová ranený zareagoval takto: „Mama upiekla chlieb pre mňa? Prosím si krajíček!“ Od tej chvíle ranený vojak začal normálne jesť a uzdravil sa.

Poučenie pre nás. V živote každého z nás môže nastať rôzne zranenie. Ako zvíťaziť nad zlom, hriechom? Eucharistia dáva chuť žiť. Dáva nádej života. Ubezpečuje nás o láske Boha. Eucharistia je liek, ktorý je iný ako jedy. Videli ste už opravdivo šťastného narkomana, alkoholika, sexuálne zvráteného človeka? Jed je jed aj v malom. Kto si nedá pozor, rýchlo spozná jeho zákernosť. Eucharistia je kúsok chleba a je liek, ktorý v spojení s vierou uzdravuje nielen dušu, ale často aj telo.
Cirkev sprostredkúva Eucharistiu, a tak ponúka to, čo môže dať jedine Boh. Sám Ježiš predsa hovorí: „Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb ktorý ja dám, je moje telo za život sveta“ (Jn 6,51).

Chlieb. „Anjelský pokrm“, Kristov dar dnes nesieme ulicami po svojich mestách a dedinách. Aj keď zabúdame počas roka, že po prijatí eucharistického Krista sa stávame bohostánkami všade, kde nás povinnosti zavedú. Dnes dávame verejnú úctu Kristovi v Eucharistii, ako si to sám prial a nariadil. Je to zároveň výzva ku každému z nás a ku všetkým rovnako, aby eucharistický Kristus nebol väzňom len v našich bohostánkoch.

Amen.