Navštívenie Panny Márie

Odkiaľ to mám vedieť?

Zlet ZMM Nitra 11. 7. 2002
Kto mi pomôže dať najlepšiu a vyčerpávajúcu odpoveď na otázky z nadpisu? Hovorí sa, že rokmi sa človek stáva múdrejším. O chlapcoch, mužoch sa hovorí:
Keď je 7-ročný, o svojom otcovi hovorí: „Môj otec všetko vie!
9-ročný: „Môj otec nevie všetko!“
12-ročný: „Prirodzene, že otec všetko nevie!“
14-ročný: „Otec? Ten je beznádejne staromódny!“
19-ročný: „Ten chlap je mimo, čo od neho očakávaš?“
25-ročný: „Možno, že o tom niečo vie, ale nie zase tak veľa.“
30-ročný: „Musím zistiť, čo si o tom myslí otec.“
40-ročný: „Spýtam sa najprv tatka, čo si o tom myslí.“
50-ročný: „Čo by na to povedal ocko?“
60-ročný: „Môj otec mal prehľad a rozumel životu.“
65-ročný: „Keby som si tak s otcom mohol ešte raz porozprávať.“

Milí mladí priatelia!

Nielen na svojom tele vidíme pribúdajúce roky. Kto by si obul topánky spred piatich rokov? Či sukňu, alebo nohavice? Zmenu vidíme aj v nárokoch, ktoré sú na nás kladené v škole, doma, ale aj v Cirkvi. Priznajme si, že na niektoré otázky nevieme ešte odpoveď. Iných otázok sa dokonca bojíme. Na ďalšie veľmi radi a ochotne odpovedáme. Vieme, že človeka stvoril Pán Boh a obdaril ho rozumom a slobodnou vôľou. Niektorým nevyhovuje heslo: „Učiť sa, učiť sa, učiť sa!“ Tí však, čo si uvedomujú, na čo sme na svete, aby sme Pána Boha poznávali, milovali, slúžili, a tak prišli do neba, sa otázkam tešia. Kto sa pýta, veľa sa naučí, mnoho vie, pozná, ovláda a vtedy viac a viac sa cíti bohatý, šťastný a niečo aj dokáže. Tak je to aj s otázkami, na ktoré si každý máme dať odpoveď.

Miluje ma Panna Mária? Odkiaľ to mám vedieť?

Apoštol sv. Ján, keď si ho Pán Ježiš s jeho bratom Jakubom vybral za apoštolov, bol ešte skôr chlapcom, mladým mužom ako chlapom. Spolu s jedenástimi apoštolmi tri roky strávil blízko Pána Ježiša. O tom pobyte napísal tieto slová: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli, čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života“ (1Jn 1,1). A na inom mieste apoštol Ján píše: „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka... Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“ (Jn 19, 25-27). Tieto slová Ján napísal už ako starec, keď z apoštolov žil iba on sám. Tieto slová sa Jánovi hlboko vryli do srdca. Nemohol na ne zabudnúť. Presne si spomína napríklad na prvé stretnutie s Pánom Ježišom, že „boli štyri hodiny popoludní“ (Jn 1,39). Keď čítame pozorne to, čo sv. Ján napísal, najmä evanjeliá a listy, zistíme, že píše o sebe veľmi skromne. Nazýva sa „druhým alebo iným učeníkom“ (porov. Jn 20,9). Tento Ján nás učí, dáva nám odpoveď na otázky:

Miluje ma Panna Mária? Odkiaľ to mám vedieť?

Keď Pán Ježiš zomieral za nás na kríži, dal nám Pannu Máriu za matku. Tak máme okrem mamy prirodzenej, ktorá nás porodila, priniesla na svet, aj druhú mamu, Pannu Máriu. Po nanebovstúpení Pána Ježiša a potom po zoslaní Ducha Svätého prví kresťania mali Pannu Máriu vo veľkej úcte, milovali ju, pripomínala im jej Syna, Pána Ježiša. Apoštol sv. Ján ju mal stále pri sebe až do jej smrti a nanebovzatia. Bývala u neho nielen v Efeze, kde bol biskupom. Panna Mária ani v nebi neprestala nás milovať. Naše náboženstvo nás učí, že Panna Mária nie je Boh. Panne Márii sa neklaniame. Klaniame sa jedine Bohu. Veríme a vyznávame, že Panna Mária nám svoju lásku prejavuje aj tým, že je našou Orodovníčkou v nebi. Prihovára sa za nás u svojho Syna. Z histórie Cirkvi vieme, že Panna Mária tých, ktorí sa k nej utiekajú, o pomoc a ochranu ju prosia, žiadajú, vyslyší. Sama hovorí: „Nebolo ešte počuť, že by bol voľakto opustený, kto sa utiekal pod moju ochranu a ma o pomoc alebo príhovor žiadal“ (porov. modlitba: Rozpamätaj sa...).
Kto z nás nepozná modlitbu Anjel Pána? Denne sa ju modlime ráno, na poludnie a večer. Modlitba nám pripomína tajomstvo Zvestovania a Vtelenia Syna Božieho. Vo veľkonočnom období namiesto Anjel Pána sa modlíme Raduj sa, nebies Kráľovná. Ak si my uctíme Pannu Máriu, žeby nás ona nemilovala? Menej milovala? Ona už dostala odmenu za svoj život od svojho Syna. Panna Mária už vidí Boha z tváre do tváre. Panna Mária nezabudla, čo jej zveril Syn z kríža, keď za nás zomieral. My všetci sme jej deti, synovia a dcéry.
Preto každý, kto ju vzýva, modlí sa k nej, prosí ju, znova a znova sa môže presvedčiť, že Panna Mária nás má rada. Tak je to aj s modlitbou sv. ruženca.

Fulton Sheen rozpráva: „Raz večer za mnou prišla mladá žena, ktorá sa chcela vydávať a povedala: „Ja sa nemôžem modliť ruženec. V ruženci sa opakujú tie isté slová. A kto stále opakuje tie isté slová, nie je úprimný. Nikdy by som tomu človeku neverila. A kto stále opakuje tú istú modlitbu, ani Boh mu neverí.“ Keď sa upokojila, spýtal som sa jej:
– Kto je ten muž, čo prišiel s vami?
– Môj snúbenec!
– Má vás rád?
– Určite!
– A ako to viete?
– Povedal mi to.
– A čo vám povedal?
– Milujem ťa.
– Kedy vám to povedal?
– Aj pred hodinou.
– A povedal vám to niekedy predtým?
– Ale áno, povedal. Vždy mi to hovorí, keď sme spolu.
Vtedy sa kňaz zadíval na mladú ženu, vážne a smutne jej povedal:
– Neverte mu! Opakuje sa. Je neúprimný!
A žena? Pochopila.

Akú dáme odpoveď na otázky:

Miluje ma Panna Mária? Odkiaľ to mám vedieť?

Áno, Panna Mária ma miluje! Vieme to z učenia našej Cirkvi. A spomeňme si na modlitbu Loretánskych litánií. Hoci táto modlitba je stará, je mnohovravná. Môže sa niekomu stať, že nebude rozumieť prívlastkom, ktoré dávame Panne Márii, predsa to nie je neprekonateľná prekážka. Máme a môžeme sa niekoho na to spýtať, zamyslieť, prečítať si a potom s vierou a láskou najmä na jej sviatky sa modlitbu modliť.
Úcta k Panne Márii nie je porážka, falošná cesta, strata času. Naopak. Úcta k Panne Márii nás obohacuje, napĺňa pokojom, silou, radosťou, tým, čo práve najviac potrebujeme, ba často tým, čo si ani neuvedomujeme, že potrebujeme.

Každý rok sa usporadúvajú súťaže o titul kráľovnej krásy od malých miestnych kráľovien až po Miss sveta. Často sa posudzujú len vonkajšie telesné znaky, ale na krásu duše sa zabúda, dokonca sa z duchovného vysmieva. Krása duše sa nedá ničím vynahradiť. Čistota duše je najcennejší dar, ktorý si chránime a ktorý nás robí podobnými Panne Márii a jej Synovi. Zvoľme si Pannu Máriu za vzor svojich sŕdc! Mária nás nesklame. Mária nás uchráni pred ťažkosťami a pokušeniami v čase dospievania i zrelého veku. Naša láska k Panne Márii bude opätovaná a odmenená: tu na zemi, ale raz iste v nebi.

Blahoslavený pápež Ján XXIII. si vo svojom Denníku duše ako mladý muž napísal: „Duchovné cvičenia sa skončili. Možno nikdy predtým som nebol tak pevne presvedčený, že sa musím dať celý a navždy Bohu.“

Nie je to výzva pre nás? Čo cítime? Neoslovuje nás Panna Mária, aby sme sa zodpovedne dali celí a navždy Bohu, a pripravili sa na život čisto? Panna Mária miluje čisté duše. Aj nám dnes ako malomocnému chce Ježiš povedať: „Chcem, buď čistý“ (Mt 8,3). Chcem, aby si bola čistá. Prajem si, aby ste si zachovali svoju čistotu srdca, tela, duše.

O holandskom maliarovi Rubensovi sa rozpráva, že sa rozhodol namaľovať portrét svojej manželky. Bol už starší, uznávaný umelec a jeho manželka bola od neho oveľa mladšia. Niekoľko dní sa zatváral vo svojom ateliéri a nikomu nedovolil vstúpiť. Keď obraz dokončil a ešte voňal farbami, prvá, ktorá videla obraz, bola jeho manželka. Keď sa pozrela na plátno, rozplakala sa, lebo na plátne videla svoju tvár oveľa staršiu. Bola poznačená vráskami. Jej vlasy zdobili šediny. Porozumela, že tak bude vyzerať o dvadsať a viac rokov. Vtedy Rubens povedal: „Neplač, moja drahá. Ja ťa budem stále milovať tak ako teraz. Pre mňa zostaneš stále tou najkrajšou.“

Nič nemôže ubrať na kráse Panny Márie. Vieme, že tvár človeka odzrkadľuje vnútro človeka. A môžeme povedať, že človek, ktorý má v srdci lásku, nebude rozdávať hriech. Panna Mária milovala, miluje a bude milovať nielen svojho Syna, ale milovala, miluje a bude milovať aj nás. Pretože jej srdca sa nedotkol žiadny vedome a dobrovoľne spáchaný hriech. Mária svojou láskou nám pomáha opätovať lásku k Bohu, jej Synovi, ku všetkým ľuďom a anjelom.

A práve preto, kto spočíta koľkokrát sa v modlitbe vyslovilo už meno „Mária“? „Alžbeta, matka Jána Krstiteľa pri stretnutí s Pannou Máriou zvolala: „Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1,45). Slová Alžbety sa splnili. Oslovenie „blahoslavená“ znamená aj „šťastná“. Mária je už Bohom odmenená. Ježiš si ju s telom i dušou vzal do neba. Panna Mária nám pomáha, aby sme aj my raz všetci obsiahli odmenu, nebo. Tak nás miluje, že chce mať nás všetkých pri sebe v nebeskom kráľovstve jej Syna. Sme však slobodní a rozumom obdarovaní ľudia. Zodpovední sami za seba. Práve preto je namieste prijať Pannu Máriu za svoj vzor, posilu, sprievodkyňu do svojho života.

Miluje ma Panna Mária? Odkiaľ to mám vedieť?

Áno, Panna Mária ma miluje. Učí ma to Cirkev. Môžeme dať odpoveď aj protiotázkou. A správne položená protiotázka je v umení rétoriky dôležitá rečnícka figúra. Keď mi moja prirodzená veriaca matka chce len to najlepšie, keď ma s otcom dali pokrstiť, vychovávajú v kresťanskom duchu, učia milovať Ježiša a Máriu, môže mi Panna Mária priať niečo zlé, menejcenné, nedobré? Ja odpoviem sám za seba. Nie! Nie! Nie! A modlím sa za vás, aby ste aj vy dokázali povedať, predtým spoznať, zažiť, osvojiť si, že Panna Mária nás miluje. Kto to už teraz cíti, môže povedať: Ježiš a Mária, milujem vás! Povedzme si to aj nahlas. Ježiš a Mária, milujem vás!

Amen.