Pätnásta nedeľa "cez rok"

Boh hovorí a my máme ho počúvať

Stalo sa aj vám, že niekto vo vašej prítomnosti veľa rozprával a vy by ste to povedali dvoma, troma vetami? Nečudujete sa sami sebe, že máte zdravý sluch, uši, a ste ako hluchí? Koľko by už bolo kníh či knižníc zo slov, čo sme už narozprávali a tiež si vypočuli. Dnes sa viac a viac hovorí o devalvácii slova. Píše sa, píšu sa, hovorí sa, a nepočúvame, nepočujeme…

Ježiš v dnešnom podobenstve o rozsievačovi hovorí: „Kto má uši, nech počúva“ (Mt 13,9)! A keď apoštolom vysvetľuje význam podobenstva, hovorí: „Blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú… Mnohí … túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli“ (Mt 13,16.17).

Čo viedlo Ježiša k tomu, že povedal tieto slová? Okolo Ježiša často sa zhromažďovali zástupy. Tak je to aj na brehu pri mori, keď ich učí o význame a potrebe vedieť počúvať Božie slovo. Na známom podobenstve Ježiš vysvetľuje nadprirodzenú pravdu. Podobenstvom Ježiš vyzýva poslucháčov, aby sa zamysleli nad podobenstvom a porovnali s ním svoj život. V podobenstve, kde rozsievač je Kristus, ktorý seje semená, čo je Božie slovo a roľou je človek, Ježiš poukazuje na to, že v srdciach ľudí musí byť zárodok porozumieť Božím slovám. Je potrebné, aby človek vo svojom srdci, mysli a rozume urobil všetko preto, aby pochopil slovám Ježiša. Keď Ježiš rozpráva o zrne – ktoré padá na kraj cesty – kde ich vtáky pozobú, predstavuje činnosť Zlého, ktorý ničí všetko, čo je zasiate do sŕdc ľudí. Zrná – zasiate na skalnatú zem – znamenajú s radosťou prijaté učenie Ježiša, ale nemajú stálosti. Na Božie slovo u takých ľudí sa rýchlo zabúda. Božie slovo – ako semeno zasiate do tŕnia – je u tých, čo počúvajú slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. Mnoho semien vyjde nazmar. Roľník o tom vedel, ale nedal sa znechutiť. Vedel aj to, že semeno padne aj do dobrej zeme a prinesie bohatú úrodu. Ježiš preto hovorí: „Kto má uši, nech počúva“ (Mt 13,9)! Boh dáva dostatok milostí, aby jeho slová boli zrozumiteľné. Je potrebné, aby sme sa Božím slovám otvorili, prijali ich za svoje, rozjímali o nich a podľa nich žili, čo už nie je jednoduché a ľahké.
O tom hovorí aj vymyslený sen:
Mladý muž raz vošiel do zvláštneho obchodu, kde za pultom stál anjel ako predavač.
„Čo tu predávate?“ pýtal sa muž.
„Všetko, čo si praješ,“ odpovedal priateľsky anjel.
Muž sa na chvíľu zamyslel a hneď začal nakupovať: „Prosím si zabaliť: koniec všetkým vojnám na svete, zamestnanie pre všetkých, lepšie životné prostredie, chlieb pre každého človeka, domov pre každého a…“
Vtedy anjel skočil mužovi do reči: „Prepáč, prosím, zle si ma pochopil. Ja nepredávam ovocie, ale len semená.“

My radi siahame len po ovocí. Ježiš nám v podobenstve o rozsievačovi hovorí o tom, aby sme sa naučili počúvať Boha v jeho slove. Počúvať Boha, prijímať ho do sŕdc a konať podľa Božieho slova vo svojom živote. Boh od nás chce osobný kontakt s ním.
Božie slovo má veľkú moc. V malom zrniečku je ukrytá veľká sila. Stačí voda a slnko a zrná začnú klíčiť, rásť. Boh nás pozýva k spolupráci s jeho slovom. Aj naše slová k iným ľuďom sú taktiež zrnom. Je pravdou, že medzi Božím a naším slovom je veľký rozdiel. Božie slovo je stále silné, dobré, plné života a svätosti. Naše slovo nemá tú silu, a dokonca môže byť zlým slovom. O ľudskom slove platí aj to, že dokáže na dobro zabudnúť. Nestalo sa aj vám, že ste hovorili veľa o dobre, láske, pravde, spravodlivosti, a neboli prijaté? Snáď jedno slovo. A stačí povedať jedno zlé slovo a ono v krátkom čase prináša mnoho zla. To je údel mnohých rodičov, vychovávateľov, kňazov a iných. Ľudské srdce je často pôda neoraná, tvrdá, tŕnistá a kamenistá. To nás má viesť k veľkej zodpovednosti k Božiemu slovu. Je potrebné nestrácať odvahu, chuť a trpezlivosť pracovať na roli sŕdc. Čas ukáže, že tak Božie slovo i ľudské slovo predsa len časom prináša ovocie. Nedajme sa znechutiť ľudskou biedou sŕdc. Je potrebné znova s vierou, hoci len ako horčičné zrnko, ísť na pole ľudských sŕdc a hovoriť o Bohu, ľudskej duši, večnom živote. Je potrebné mať nádej, že keď urobíme, čo je v našich silách, aj Boh dá vzrast našej námahe. A nezabúdajme na lásku, bez ktorej sa semeno veľmi ťažko ujíma. Láska často vyžaduje obetu odumrieť sebe, svetu, a v tichu, často až po rokoch, až po smrti rozsievača zasiate semeno prináša úrodu. Semeno potrebuje čas, vhodné podmienky na rast, ale aj ochotné a pracovité ruky rozsievača. Semeno musí byť rovnako kvalitné. Nesmieme dovoliť, aby sa do sŕdc dostalo zlé semeno ľudskej biedy, zla, hriechu.

Pred pár rokmi v rodinnej Biblii našiel starší muž niekoľko tisíc dolárov. Ako k tomu došlo? Pred rokmi muž dostal od svojho otca v testamente túto Bibliu. Rozčarovaný ju odložil. Nikdy do nej nepozrel. Žil v chudobe. Ako starec sa sťahoval k synovi. Pri balení vecí zobral do rúk aj túto Bibliu. Prvý raz ju otvoril a – medzi stránkami bola 20 dolárová bankovka USA. Začal v nej listovať a za každou stranou taká istá bankovka.

Uvedomujeme si, že Písmo, Biblia je poklad? Poklad cennejší ako nejaké doláre? Sv. Gregor Veľký hovorí o Písme ako o “nevyčerpateľnom pramení“. Sv. Efrém, známy ako básnik o Písme, hovorí: „Boh vložil do svojich slov v Písme rozmanité poklady, aby sa každý z nás mohol obohatiť týmito pokladmi.“ V Božom slove môže každý z nás nájsť to, čo ho môže obohatiť. Sväté písmo je dielo Božie. Boh je prvým autorom týchto slov. V živote často nevieme čo ďalej a práve vo Svätom písme nás Duch Svätý učí, vedie, vysvetľuje nám, čo a ako ďalej.

Spisovateľ Karol Dickens napísal svojmu synovi: „Keď z domu odchádzali tvoji bratia jeden po druhom, každému som napísal to, čo teraz píšem tebe. Veľmi dôrazne a srdečne obraciam tvoju pozornosť na Písmo, zvlášť Nový zákon. Nech sa stane sprievodcom tvojho života. Nájdi si každodenne čas a prečítaj si aspoň niekoľko veršov z Písma, najmä ráno a večer. Sám to robím celý svoj život a iste si spomenieš, ako som sa staral, keď si bol ešte dieťa, aby ti Písmo bolo zrozumiteľné a primerane vzácne. Nech ťa Boh žehná.“

Kto denne číta Sväté písmo a zamýšľa sa nad ním, skôr a rýchlejšie sa vyhne každému zlu a keď sa dopustí chyby, omylu či hriechu, dokáže nájsť cestu späť k pravde, láske a spravodlivosti. Kto číta Sväté písmo – je rozsievačom, ktorý rozsieva okolo seba to, čo si sám osvojil a prijal za svoje. Písmo mení človeka. Zabraňuje zmätku v jeho živote. Človek, ktorý má vzťah k Písmu, vie počuť aj to. čo iní pre hluk svojho okolia, ale aj nepokoj vo svojom vnútri nemôžu počuť. A či Ježiš nehovorí: „Kto má uši, nech počúva“

Amen.