Slávnosť všetkých svätých

Čo nám chce Sviatok všetkých svätých povedať?

Pápež Ján Pavol II. je pápež rekordov. Zaregistrovali ste, že od 6. októbra 2002 máme v Katolíckej cirkvi 761 svätých? Z nich 463 svätorečil Ján Pavol II. Jeho predchodcovia vyhlásili za svätých 298. Okrem toho za blahoslavených vyhlásil 1297. Tento pápež vyhlásil za svätých a blahoslavených, čiže vyzdvihol na oltár a dal nám za vzor, príklad mužov a žien, zasvätených Bohu, kňazov a rehoľníkov, ale aj laikov, otcov i matky, ale aj slobodných, rôzneho zamestnania, veku, národnosti, vzdelania, ktorí žili už v našich časoch. Dnes ešte žijú ich najbližší, ešte si na nich pamätajú svedkovia ich života. O pápežovi Jánovi Pavlovi II. viacerí poznamenali, že chrlí, čiže veľa vyhlasuje za svätých.
Pýtajme sa: Prečo asi? Môžu svätí dnešný svet ešte osloviť? Je svätosť dnes možná? Chceme byť svätí? Kto je svätý? A podobne.
Apoštol sv. Ján v Knihe Zjavenie, či Apokalypsa píše: „Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu“ (Zjv 7,9-10).

My, čo sme uverili v Krista, máme jeden cieľ: po smrti prijať od Krista odmenu za život na zemi, mať účasť v Božom kráľovstve.
Sme rôzni. Každý z nás žije svoj život, na ktorý si navzájom pôsobíme. Veríme, že smrťou sa život nekončí. Preto dnes zvláštnym spôsobom sa spájame s tými, s ktorými sme žili, ktorí nás obohatili svojím životom a ktorí zomreli v spojení s Bohom. Aj keď ich Cirkev úradným spôsobom nekanonizuje, nevyhlási za svätých, veríme, že Boh je milosrdný a našich zomrelých odmenil za ich život na zemi večnou slávou.
Dnes si však spomíname zvlášť tých, ktorých nám dáva Cirkev za vzor a príklad. Už v prvotnej Cirkvi si prví kresťania zvlášť uctili tých, ktorí za Boha, Ježiša Krista, Cirkev zomreli. Verili, že sú u Boha, dostali za svoj život večnú odmenu a verili, že ich príhovor u Boha môže ešte žijúcim pomôcť. O príhovor sa usilovali najmä pri svätej omši, ale aj uctením si miesta, kde zomreli, kde boli uložené ich pozostatky a tiež v kostoloch, ktoré k ich úcte boli Cirkvou určené, zasvätené. Uctili si ich ako mimoriadny vzor života. Titul „svätý“ prešiel v dejinách viacerými zmenami. V Novom zákone „svätým, svätými“ sa nazývali všetci, ktorí uverili v Krista, tí, čo prijali krst a zúčastňovali sa na živote kresťanského spoločenstva. S rastúcim počtom veriacich sa zmysel slova „svätý“ zužuje a viac sa vzťahuje na zvýraznenie niečoho mimoriadneho vo vzťahu k viere a k Bohu. Išlo o jasný prejav vernosti k Božiemu volaniu a oddanosti Bohu. Žili na zemi podrobení skúškam a museli sa osvedčiť vo vernosti k Bohu ako iní ľudia. Boli však svedkami iného sveta a naplnení jeho tajomstvom. Osvojovali si vážne prikázania milovať Boha a blížneho a nežili len pre seba, ale pre všetkých. Láska týchto priateľov Božích vychádzala z nezištnosti, ktorá môže pochádzať len od Boha, a preto sa usilovali o blaho druhých so všetkou snahou.
Od prvých kresťanských čias nachádzame živý vzťah veriacich k tým, ktorí sa prejavili zvláštnym spôsobom ako Boží priatelia. Nič nechceli Bohu odoprieť. Plnili vždy vôľu Božiu. Už za života sa stali svedkami Božími. Svätí majú význam aj vo vzťahu k okoliu. Prinášajú okoliu Boha. Boh skrze nich a cez nich obohacuje svet. Cez nich sa ľudia dostávali viac a rýchlejšie k Bohu. Boh sa skrze nich stával svetu prijateľnejším, bližším. Svet skrze nich poznával Boha, ktorý je cesta, pravda, život, láska. Ľudia v ich prítomnosti, blízkosti zažili niečo, čo bolo príčinou zmeny ich života k lepšiemu. Skrze ich príklad, slová menili sami svoj život. Stávali sa svetu znamením. Často až po ich smrti si svet uvedomil kto boli, čím obohacovali svet. Tešili sa úcte, a pritom zostávali pokorní, skromní, jednoduchí. O sebe si nič mimoriadne nemysleli, aj keď sa skrze nich diali znamenia. Boli ľudia, ktorí žili svoj život na zemi verne, čestne, zodpovedne. Boli to ľudia, ktorí sa ponorili do Božieho tajomstva a dovŕšilo sa v nich nové stvorenie. Boli svedkami a učiteľmi svojej doby, hoci to nikomu nenútili. Nevyžadovali si úctu, pozornosť, lásku. Mnohí sa vyhýbali hluku, úradom, poctám, aby mohli viac slúžiť. Iní dokázali svoju úlohu uprostred sveta. Pri svätej omši počas Glória vyznávame: „Veď len ty si Svätý, len ty si Pán, len ty si Najvyšší“ a to nech je pre nás nádejou na slávu, ktorú svojim verným dáva Boh. Len on má byť vzývaný a oslavovaný. Vtedy nevzniknú pochybnosti, ku komu smeruje kresťanská modlitba. Svätí sú tí, čo objavujú Božie výšiny, diaľky a možnosti. Svätí ukazujú cesty iným a vytvárajú životné formy, ktoré môžu nasledovať tí, ktorí by si ich sami nedokázali vytvoriť.
Len Boh je bytostne Svätý a každá úcta patrí jemu. Boh dáva zažiariť svetlu svojej svätosti v ľuďoch, ktorí sa naučili v Kristovi dokonale milovať.

Práve preto dnes hnutie Cor-Lumen Christi v Anglicku a Amici di Dio v Rakúsku znova vyzývajú, aby katolíci dali v predvečer Sviatku všetkých svätých kresťanskú náplň namiesto pohanského Halloweenu s jeho zlými duchmi a čarodejnicami. Pretože sa v Európe šíri zvyk sláviť po vigílii Sviatku všetkých svätých «noc svetla», aby sa uctievala Najsvätejšia Sviatosť svetlom v oknách, aby sme si uvedomili potrebu svetla svätosti v našom živote. Aj my sme pozvaní spievať s bratmi a sestrami, ktorí už vidia Boha z tváre do tváre: „Svätý, svätý, svätý je Pán Boh zástupov“ (Iz 6,3). Každý z nás je neopakovateľné svetielko. Každý je povolaný nasledovať našich oslávených bratov a sestry už tu na zemi v úcte k Bohu, aby sme ho raz mohli oslavovať po celú večnosť v nebi. My, putujúca Cirkev na zemi, máme vzor v oslávenej Cirkvi v nebi.

Svätosť nie je výsadou len pre vyvolených. Svätosť možno dosiahnuť i v kuchyni pri varení a umývaní riadu. Už sv. Terezka Ježiškova napísala: „Medzi hrncami sa prechádza Boh.“ A to je pravda. Svätec je človek čistého srdca, radosti, priateľstva s Bohom, nech žije a pohybuje sa kdekoľvek.
Buďme fascinovaní originalitou svätých. Sú neopakovateľní, nenapodobiteľní, jedineční. Sv. Terezka z Lisieux si v chorobe prosila banán v čokoláde. Sv. Bernardeta Soubirousová mala chuť na šťavnatú broskyňu položenú na nočnom stolíku. O rehoľnej sestre sv. Márii Restute vieme, že bola nielen veselá, ale i rázna, a mala rada pivo (Ján Pavol II. ju v júni 1998 kanonizoval).
Boh potrebuje svätých pre svoje veľké podujatia, ktoré zdobia a budujú Nebeské Mesto. Kým človek žije, nepozná svoju svätosť a nepozná svätosť ani tých okolo. Plní však vždy vôľu Boha. Našou úlohou je pracovať na svojom posväcovaní.

3. novembra 1985 Sv. Otec Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného Pátra Títa Brandsma, profesora, rektora Katolíckej univerzity v Nijmegene. Bol ešte novinárom, spisovateľom a najmä svedkom viery.
V júli 1942 sa dostal do koncentračného tábora v Dachau. Denne bol bitý a týraný. Väzni sa čudovali prečo. Bol najpokojamilovnejší človek v tábore. Po poslednom bití si nechal len ruženec. Keď prišla ošetrovateľka, aby mu, vraj, ako chorému pichla injekciu, vedel, že ho čaká smrť. Usmial sa na sestru, bola Holanďanka. Podal jej poslednú vec, ktorú vlastnil: ruženec. Tá so začudovaním sa spýtala: „Načo mi to je, ja sa neviem modliť, som nacistka.“ Páter jej odvetil: „Tak aspoň hovorte: Pros za nás, hriešnych. Po pätnástich minútach zomrel. On však žije, hoci ho spálili v krematóriu tábora. Ošetrovateľka, ktorej dal ruženec, konvertovala. Stala sa kresťankou. A po 43 rokoch v Bazilike svätého Petra bol povýšený na oltár.

Niekoho si Boh vyvolil, aby mu vlastnou krvou dokázal svoju vernosť. Iní zomierajú nekrvavým mučeníctvom, keď celý život trpia na tele, na duši, a trpia odovzdane, nereptajú, žijú v tichu, ale verní Bohu i v tom najmenšom. Raz budeme milo prekvapení, keď uvidíme v nebi našich bratov a sestry na vysokých stupňoch slávy. A to je oslovením aj pre každého z nás.

Aj keď dnes mnohí pochybujú o svätosti, nechcú byť svätými, svätých na zemi v našom okolí žije mnoho. Svet potrebuje svätých. Pápež Ján Pavol II. z Božej prozreteľnosti svätorečením bratov a sestier nás vyzýva k svätosti a pripomína, čo povedal Boh: „Buďte svätí, lebo ja som svätý“ (Lv 11,44) a tieto slová nám pripomína i sv. Peter (1 Pt 1,16).

Amen.