Slávnosť všetkých svätých

Kto je svätý?

Čo si predstavíme pri slove svätosť? Neobzerajme sa po sochách a obrazoch so svätožiarami okolo hlavy. Neťukajme si po čele, pretože svätosť nie je bláznovstvo a svätí nie sú nenormálni ľudia. Naopak.

Starý bohatý lodiar pozval všetkých obyvateľov malého mestečka na hostinu. Podmienka bola, aby každý do jeho fontán v záhradách doniesol vodu. Všetci vedeli, že má mnoho majetku. Prišlo celé mestečko. Tešili sa na zábavu, ale čakali, čo za prekvapenie im pripravil. Ohľadom vody do jeho fontán si každý vytvoril svoj pohľad. Jedni to brali ako žart, iní rozmar či hlúposť starého pána, že chce sa pobaviť, a iní podmienku zobrali vážne. Jeden priniesol fľašu vody, iný džbán vody, ďalší vedro vody, ale našiel sa i taký, čo priviezol veľký sud vody. Takých čo priniesli vodu, bolo veľmi málo. Čašnici vodu vyliali do fontán a každú nádobu zaevidovali menom, komu patrí. Hostina sa skončila a pri odchode tých, čo priniesli vodu, čakalo prekvapenie. Ich nádoby boli plné mincí.
V dnešnom evanjeliu pozýva Ježiš na vrch zástup a učí ich. Deväť ráz hovorí slovo: „blahoslavení“ a pripája podmienky, ktoré žiada od každého, kto chce byť blahoslavený, kto chce mať účasť na radosti, šťastí Ježiša v jeho Kráľovstve.

KKC (2013) učí: „Všetci veriaci v Krista, akéhokoľvek stavu a postavenia, sú povolaní k plnosti kresťanského života a k dokonalosti lásky. Všetci sú povolaní k svätosti.“ Ježiš povedal: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5,48). Ježiš pozýva každého človeka, aby pracoval na svojej dokonalosti, s použitím svojich síl a podľa miery, ktoré sme všetci dostali. Právom od nás žiada poslušnosť vo všetkom k Otcovej vôli. Od každého z nás čaká odpoveď na príkaz lásky: máme milovať Boha, blížneho i seba podľa jeho pokynov. On dáva prísľub pred svojím odchodom k Otcovi: „... nenechám vás ako siroty, prídem k vám… V ten deň spoznáte, že ja som v Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec“ (Jn 14,20-21).
Ježiš od každého z nás právom žiada duchovný pokrok, ktorý nás privedie k zjednoteniu s ním. Boh nás volá k tomuto zjednoteniu už v Starom zákone: „Budete mi svätými ľuďmi“ (Ex 22,31)! Boh všetkých volá k dôvernému zjednoteniu so sebou, hoci osobitné milosti alebo mimoriadne znamenia tohoto mystického života sú dané iba niektorým, aby sa stal zjavným nezaslúžený dar, ktorý bol daný všetkým. Cirkev vedená Duchom Svätým po náležitom šetrení realizuje tieto slová tým, že vyhlási niektorých bratov a sestry za náš vzor, “za svätých či blahoslavených“.

Sviatok Všetkých svätých je mementom pre každého človeka. Boh miluje každého bez rozdielu, a všetci máme “pripravený príbytok“ (Jn 14,2), kde nás všetkých chce mať Boh. Cesta k dokonalosti, cesta nasledovania Krista, plnenia jeho slov, vedie cez kríž. Niet svätosti bez odriekania a duchovného boja. Duchovný pokrok vyžaduje askézu a umŕtvovanie, ktoré postupne vedú k životu v pokoji a radosti blahoslavenstiev. Dnešný sviatok je pre našu inšpiráciu, povzbudenie, oduševnenie, aby sme znova a znova začínali, a nikdy sa nevzdávali.
Niektorí kresťania s humorom hovoria, že telo je podstavec pre svätosť. Nemusí byť ani veľké ani malé, ani tučné, ani chudé, ba ani pekné, ale… má byť akurát. Také, aby slúžilo, a nerozkazovalo. Lebo ak začne vládnuť, rýchlo “bujnie“ a rozkazuje aj duši! Inými slovami: K svätosti neprekáža stav, postavenie, povolanie, vek, ale len hriech. Jasné sú slová Pána Ježiša: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16,24). Celá činnosť Cirkvi smeruje k posväcovaniu ľudí ku Kristovi a k oslave Boha ako k svojmu cieľu. Cirkev ponúka plnosť všetkých prostriedkov spásy. V Cirkvi tieto prostriedky s pomocou Božej milosti nám pomáhajú dosiahnuť svätosť. Pretože sme údmi Kristovho tela, jeden za druhého nesieme aj vo svätosti zodpovednosť a na ceste k Bohu si máme pomáhať. Cirkev sa zveľaďuje, rastie a rozvíja sa svätosťou svojich veriacich.
Kto môže byť kandidátom blahorečenia a svätorečenia? Každý veriaci kresťan katolík, ktorý buď zomrel v chýre svätosti, čiže oprávnene možno povedať, že hrdinsky praktizoval všetky čností a teší sa spontánnemu, trvalému a rozšírenému chýru svätosti, (napríklad rehoľná sestra, ktorú svet nazval Matkou Terezou). Kandidátom môže byť i ten, kto zomrel ako mučeník, čiže bol násilne zbavený života z nenávisti voči viere a z lásky k nej položil svoj život (napríklad Maximilián Kolbe). Musí sa dokázať, že mučeník bol násilne pozbavený života, že smrť prijal dobrovoľne a z nadprirodzených pohnútok. Ďalej sú to tí, čo žili hrdinský život čností a ten nie je rezervovaný len dospelým (Mária Goretti). Nemožno začať proces, ak nejestvuje spontánna, nefalšovaná a rozšírená povesť svätosti. Nesmie ísť o umele vyvolanú akciu. Povesť svätosti nemožno zamieňať s obdivom čisto ľudských kvalít určitej osoby, ani s úctou pre jej vedeckú, dobročinnú či inú kvalitu. Najdôležitejšia ešte nie je vonkajšia aktivita, i keď nie je zanedbateľná, ale fenomén duchovný. Ten sa prejavuje aj v tom, že ľudia cítia v istej osobe Božiu prítomnosť, ktorá ich priťahuje. Pravá povesť svätosti je javom striktne náboženskej povahy a spočíva v hlbokom presvedčení mnohých veriacich. Povesť sa prejavuje rôznym spôsobom, ako je dlhodobé putovanie k hrobu, modlitby k tomuto zomrelému. Hlas ľudí – hlas Boží. Proces trvá dlhší čas. Prebieha na rovine diecézy a Rímskej kúrie. Proces môže začať až po piatich rokoch od smrti. Žiadosť o započatie môže podať fyzická alebo právnická osoba, diecéza, inštitút, ale aj ktorýkoľvek veriaci.

Na Slovensku v súčasnosti (1999) sa konajú šetrenia s biskupmi Gojdičom, ktorý zomrel vo väzení v Leopoldove a Vojtaššákom, ktorý bol internovaný po rokoch väzenia v Čechách. Rozbieha sa proces s rehoľnou sestrou Cecíliou Schelingovou (nar. 24. 12. 1916) z Krivej na Orave. Patrila do Kongregácie milosrdných sestier sv. Kríža. Bola zdravotnou sestrou v Štátnej nemocnici v Bratislave. 29. 2. 1952 sa podarilo utiecť z tejto nemocnice kňazovi, ktorého ŠB neprávom väznila a ktorému mala dopomôcť k úteku. Sestra Zdenka, to bolo jej rehoľné meno, bola odsúdená na 14 rokov väzenia. Svedkovia vypovedali o hroznom mučení tejto sestry. Pred smrťou ju prepustili, omilostili a 31. júla 1955 zomrela.

Percentuálne nie je veľa takých, čo žili medzi nami skutočne podľa Božích príkazov a mimoriadnym spôsobom sa prejavil ich vzťah k Bohu. Nie sú to len osoby duchovné, ale aj laici rôzneho veku a stavu. Tak ako medzi Dvanástimi bol Judáš, aj medzi nami sú jemu podobní, ale sú aj svätci. Dnešný svet radšej počúva o škandáloch, zlobe, hriechu… Čo sa sleduje v televízii, o čom sa najviac rozpráva? A práve preto je potrebné hovoriť aj o priateľstve s Bohom, hodnote duše, čistote života, vernosti manželskej, kráse dospievania či príkladnej starobe.

Mementom je pre nás na Slovensku proces blahorečenia služobníka Božieho – Alojza Mária Chmela z rehole augustiniánov, ktorý sa narodil v Spišskej Starej Vsi 17. 10. 1913. Študoval v Poľsku, v Čechách bol v kláštore a zomrel v Taliansku. Po veľkom utrpení a ťažkej chorobe zomrel v Ríme 16. 8. 1939 v povesti svätosti. Proces sa začal 9. 4. 1997 v Ríme. Po jeho smrti sa splnili viaceré jeho predpovede. Žil pomerne krátko (26 rokov), ale stal sa výzvou pre dnešného človeka. Pri utrpení nerezignoval, využil všetky prostriedky na uzdravenie, ale všetko prijímal ako vôľu Božiu.

Svätci žijú aj v našom okolí. Snáď ich nevidíme, nechceme vidieť pre naše hriechy. Aj keď ich Cirkev úradne nevyhlási za svätých a nepovýši pre nás ako vzor, ale žijú vedľa nás, milujú Boha, plnia si povinnosti voči Bohu, blížnemu i sebe verne, svedomito. Žijú v pravde a láske, vynikajú nádhernými čnosťami. A čo my?

Je potrebné, aby sme si aj my vedeli povedať: Chcem byť svätý! A to nie len raz. A nie iba povedať. Svätosť nie je rezervovaná pre vyvolených.
Boh každého z nás volá, aby sme boli jeho priateľmi. Ježiš chce, aby sme boli jeho bratmi. Duch Svätý nám i dnes na sviatok Všetkých svätých ponúka potrebné milosti, silu…

Amen.