Štrnásta nedeľa "cez rok"

Som tichý a pokorný srdcom.

Chcem pred vami vyznať, ako na mňa vie hlboko zapôsobiť, keď matka a otec dávajú svojmu dieťaťu krížik na čelo slovami: „V mene Božom!“ Tí, ktorí milujú plod svojej lásky, dôverujú v pomoc a ochranu Boha a v tejto láske sú spojení aj vtedy, keď sú fyzicky od seba vzdialení.

Ježiš nás dnes vyzýva: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11,28-29).

Ježiš vo svojej láske zjavuje, zvelebuje svojho Otca. Tieto Ježišove slová možno nazvať „sebazjavením“. Ježiš ako Syn predstavuje svoj vzťah k Otcovi v Duchu Svätom. Hovorí ako od Otca prijal všetko. Otec, ktorý je Pán neba a zeme, skrze Ježiša odhaľuje tajomstvo, ktoré prišiel oznámiť svetu. Je známe, že aj dnes väčšina veľkých vedcov o sebe vyhlasuje, že sú veriaci. V tajomstvách, ktoré Boh skryl pred „múdrymi a rozumnými“, spoznávajú povinnosť byť maličkými, lebo Boh svoju múdrosť, veľkosť, lásku zjavuje maličkým. Pýcha človeka zavrela dvere raja. Viera mnohých osobností vedy, tak makrokozmu či mikrokozmu, medecíny, jadrovej či kvantovej energie, fyziky i chémie, je založená na pokore, jednoduchosti, vytrvalosti... Mnohí veľkí ľudia, čím viac vedia, poznajú, znamenajú, tým viac ich poznáme ako ľudí nie pyšných, ale pokorných.
Ježiš ako Boží Syn prijal od Otca všetko: poznanie Boha a účasť na jeho vladárskej moci. Tichý a pokorný Ježiš je aj dnes nielen pre veľkých ľudí vedy, umenia i športu... vzorom, inšpiráciou k práci na sebe, na tom čo robia, ale ten tichý a pokorný Ježiš každému dáva uistenie, že ak vstúpime do jeho školy, ktorá nesie pečať veľkej lásky, tichosti a pokory, nájde každý z nás odpočinok pre svoju dušu. Nikto pyšný, nik kto odmieta Ježišov príklad a kto sa robí múdrym a obozretným, nepochopí to prevratné posolstvo, ktoré Ježiš dáva poznať ľuďom. Ježiš z evanjelia učí, že pozná tajomstvo Otca a odovzdá ho ďalej tým, čo ho môžu pochopiť. Božie tajomstvo nepochopí, kto žije v pýche, hriechu. Ježiš v evanjeliu pripomína, kto je milý Bohu. Človek je stvorený na obraz Boha a srdce človeka ako najdôležitejší orgán ľudského tela nám obrazne pripomína, aby sme Boha poznávali, milovali a slúžili mu. Ako srdce človeka bije, plní svoju činnosť vo dne i v noci, či si to uvedomujeme, alebo nie, tak my rozumom a vôľou obdarovaní máme plniť vôľu Božiu.
Svet hriechu si vytvoril mylné, dočasné zásady, pravidlá, že len tvrdí ľudia majú šancu presadiť sa napríklad v politike, hospodárstve, športe. Jednoduchého a priameho človeka považujú za naivného, snáď dobrého a nezištne ho využívajú. Ježiš nechce demonštrovať silu a používať násilie. Ježiš sa rovnako nedal obdivovať ako filozof či literát. Jeho slovo je však mocné, hoci ho nepovažujú za úspešného človeka. A predsa, Ježiš ukazuje cestu k pravým hodnotám už tu na zemi a raz vo večnosti. Chce, aby sme ich prijali, osvojili si, žili podľa nich a jedine on dá odmenu tým, čo splnia svoje poslanie.

Každý z nás je Ježišom oslovený: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11,28-29).

Bendyk v knihe Žiť evanjelium opisuje príbeh chlapca, ktorý v detstve ochorel na chrbticu. Odvtedy veľmi trpel telesne i psychicky. Bol skrivený. Zvlášť trpel, keď sa mal niekde vyzliecť. Ramená vyzerali strašne. Išlo to až tak ďaleko, že začal nenávidieť svoje zmrzačenie. Trieda bola pozvaná na lekársku prehliadku. Chlapec stál v rade, no veľmi trpel tým, že zasa bude stáť takto pred lekárom. Potil sa, bol napätý, hanbil sa. Keď vošiel do ambulancie, stalo sa čosi zvláštne. Lekár sa postavil, prišiel ku chlapcovi, vzal do svojich dlaní tvár chlapca, pozrel sa mu hlboko do očí a spýtal sa: „Synu, veríš v Boha?“ „Áno, prosím,“ povedal chlapec. „To je dobre,“ povedal doktor a po chvíli povedal: „Čím viac budeš veriť v Boha, tých skôr a ľahšie prijmeš sám seba.“ Potom si lekár sadol za stôl a niečo napísal. Vstal a odišiel z miestnosti. Chlapec sa priblížil k stolu a s chvejúcim srdcom si prečítal, čo napísal lekár. Nemohol uveriť vlastným očiam, čo čítal o sebe: „Chlapec má nezvyčajne krásne sformovanú tvár.“ Po chvíli sa lekár vrátil a dokončil prehliadku. Na rozlúčku sa na chlapca usmial a poznamenal: „Všetko je v poriadku. Môžeš odísť.“ Táto krátka epizóda v živote chlapca zohrala ohromnú úlohu. Nikdy nezabudol na tých niekoľko slov lekára a jeho nezvyčajnú delikátnosť.

Ježiš nám znova a znova pripomína: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11,28-29). Ježišove slová sú inšpiráciou uvedomiť si význam sily, moci, hodnoty evanjelia. Je pravdou, že svet pred delikátnosťou, pokorou, láskou, šľachetnosťou dáva, či chce dávať nasilu prednosť slovám: pýcha, netaktnosť, hrubosť. Stačí sa obzrieť, započúvať, čo sa hovorí, ako sa hovorí, a to nielen pri futbale, v pohostinstve, ale aj na ceste domov, v rodinách... Čo vy, rodičia, na to? Deti predsa sú vizitkou rodičov nielen v oblečení, ale aj v správaní, rozprávaní... Ježiš predstavuje Otca. Deti zasa rodičov. Ale aj dospelí predstavujú národ. Čo politici vo verejných vystúpeniach? Čo filmy, herci, verejní činitelia? Ježiš každému z nás sa prihovára: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11,29).

Ježiš neostáva len pri slovách... Všimnime si jeho prístup k žene pristihnutej pri hriechu. K žene v dome farizeja. Ako sa Ježiš týchto žien zastáva a o nich vyjadruje. Neodsudzoval, nesúdil, ale prejavil to, po čom všetci túžime: lásku. V podobenstve o zablúdenej ovečke nečítame, že keď ju dobrý pastier našiel, že ju zbil, nakričal na ňu, ale že si ju vzal na ramená a tešil sa. Dobrý pastier nám pripomína Ježiša. Ježiš si praje, aby sme si všimli a osvojili delikátne správanie otca z podobenstva o márnotratnom synovi. Ten otec symbolizuje Nebeského Otca. Naše správanie, láska, čiže naše kresťanské srdcia môžu, majú a robia zázraky. Je správne, že Ježiša vidíme ako nového Učiteľa, ktorý túži nás viesť novým spôsobom života, ktorý bude opretý o zásady pokory, lásky, vzájomného porozumenia či úcty a ocenenia. V tomto novom svete nám Ježiš ponúka svoju pomoc, silu, ochranu. Vieme predsa z úst Ježiša, čo pre nás znamená nebo, večnosť s Najsvätejšou Trojicou, Pannou Máriou, anjelmi a svätými.

Za zmienku stojí experiment, ktorý urobil v istom meste učiteľ náboženstva so svojimi žiakmi. Trieda mala tri dni pozorovať dospelých na ulici, doma, v čakárniach, dopravných prostriedkoch, cestou do a z kostola i doma. Deti mali pátrať po tom, čo im bolo na dospelých nápadné. Deti spoločne konštatovali: Ľudia sa málo usmievajú. Dospelí sú veľmi vážni. Ak sa niekedy aj usmejú, ale rýchlo a nasilu, a netvária sa radostne a veselo.

O Ježišovi sa v evanjeliu nepíše, že sa smial, usmieval, vtipkoval. Učí nás byť opravdivo šťastnými, ako bol on so svojím i naším Otcom.

Môžeme Ježiša napodobňovať. Máme možnosti, svoj rozum, príklad rodičov, čo žehnajú, čo robia krížik svojim deťom na čelo, keď odchádzajú z domu. Je to prejav lásky, ktorá prúdi z milujúcich sŕdc. Evanjelium nás chce viac a viac pritiahnuť k Bohu, ktorý je Láska.

Amen.