Štrnásta nedeľa "cez rok"

Ježiš nás vyzýva nasledovať ho v tichosti a pokore.

AI
Niekoľko prísloví na úvod: „Nie všetko je zlato, čo sa bližští.“ „Pokiaľ si neotvoril ústa, myslel som, že si filozof.“ Iné: V ťažkostiach spoznáš pravého priateľa.“
Pri počúvaní dnešného evanjelia si môžeme pripomenúť aj príslovie: „Jarmo je robené pre dvoch – ty na jednej strane a Ježiš na druhej. Bremeno ťahané v dvojici je oveľa ľahšie...“

KE
Ježiš konkrétne hovorí: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11, 29-30).

DI
V evanjeliu Ježiš nám pripomína posolstvo ktoré priniesol na svet, ktoré si máme osvojiť a ním sa riadiť vo svojom kresťanskom živote. Tých, ktorí si ho osvoja nazýva maličkými. Ježiš nie je proti múdrosti a rozumu, ale je proti pýche a namyslenému mudrovaniu, ktoré je najčastejšie obyčajnou hlúposťou. Ježiš sa viackrát stretol s takýmto správaním ľudí, ktorí svojou ľahostajnosťou, zatvrdlivosťou a nevšímavosťou, ranili nielen Jeho srdce, ale zviedli a pohoršili iných vo svojom okolí. Boli to tí, čo videli a spravovali národ. Nevytýkal im ich vedu, učenosť, ale pýchu, ktorá im prekážala prijať pravdu. Je to memento, že nie hlava, ale srdce je pravým domovom evanjelia.
Pascal píše: „Srdce má dôvody, ktoré rozum nepozná“. Ježiš nepohŕda odvahou, učenosťou, múdrosťou, usilovnosťou, ale tým, čo je spojené s pýchou, ako sú nadutosť, vyvyšovanie sa, podceňovanie iných, zaznávanie. Pýcha zatvára človeku cestu k pravde. Človek môže byť múdry ako Šalamún, ak však nemá jednoduchosť a nevinnosť detského srdca, zatvára sa pred pravdou a nakoniec môže byť na dom horšie ako jednoduchý človek bez vzdelania, ktorý je však úprimný, ponížený a otvorený pravde. Ježiš o sebe vyhlásil, že je pravda (por. Jn 14,6). Netreba veľa a rozumieme slovám „učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11,29), lebo sú označením Boha. Ako Ježiš vidí Otca, tak my keď vidíme konať Ježiša, máme sa učiť konať podľa neho, to znamená, že keď sa namáhame a sme preťažení a konáme v jeho duchu, ticho a pokorne, že jarmo sa nám stane príjemným a bremeno ľahkým, pretože On bude s nami. Naša pozemské i večné šťastie je viazané na to, či Ježiša nasledujeme v jeho príklade. Preto nám adresuje slová: „Učte sa odo mňa“ (Mt 11,29). Srdce Ježiša, tiché a pokorné, i nám ukazuje vzor, akého srdca máme byť, aké zmýšľanie si máme osvojiť, akú filozofiu života máme realizovať.

PAR
Je to prianie Ježiša, že pokora a tichosť srdca sa majú stať aj našimi čnosťami. Sv. Bernard vidí v pokore základ každej kresťanskej čnosti. Hovorí: „Bez pokory v duchovnom živote niet inej čnosti.“ Nestačí nám poznať teóriu, ale slová Ježiša o pokore a tichosti realizovať v praxi. Slovo pokora mnohým prekáža, robia sa hluchí, slepí, akoby pre nich nejestvovala. Už Zachariáš v Starom zákone (v prvom čítaní) hovorí proroctvo o pokore Krista: „Dcéra jeruzalemská. Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe … a sedí na oslovi, na osliatku, mláďati oslice“ (Zach 9,9). V Písme kone sú symbolom vojenskej sily. Mesiáš prináša pokoj. Mesiáš Ježiš triumfuje vo svojej slabosti. Ježiš Kráľ, pokorný vchádza na osliadku do Jeruzalema.
Aj keď dnes vo svete zhonu, napätia a hmotného zaťaženia, vlastnosti človeka, ako sú pokora a tichosť strácajú na hodnote a odsúvajú sa do minulosti, majú svoje miesto a opodstatnenie. Sú osobnosti medzi nami, ktorí nie širokými lakťami, mnohovravnosťou, násilím a podobne, si získavajú obdiv, úctu a vážnosť, ale svojím srdcom, ktoré sa prejavuje vlastnosťami ktoré majú korene v tichosti a pokore.

Fort Hancock na pobreží New Jersey bol počas II. svetovej vojny vojenským vycvikovým táborom. Istý muž – civil – chcel priniesť Božie slovo týmto tisíckam mladých vojakov. No veliteľstvo mu odmietlo žiadosť o vstup do vojenského priestoru. Rozmýšľal teda, čo urobiť. Obrátil sa na malú firmu, ktorá vyrábala zrkadlá. Objednal niekoľko tisíc zrkadiel takej veľkosti, aby sa pohodlne vošli do vrecka. Na každé jedno zozadu pripevnil slová z evanjelia sv. Jána (3, 16). Nad týmto citátom bol nápis: „Ak chceš vidieť, koho Boh miluje, pozri na druhú stranu.“ Tieto zrkadielka ako dar sa dostali na vojenskú základňu. A tak každý vojak mohol vidieť, koho Boh miluje.

Sám Ježiš nám dáva v evanjelium návod čo robiť, aby sme sa mu páčili. Vedieť si sám pre seba zacitovať Ježišove slová.

MY
Uvedomujeme si, že človek ktorý sa dostane do moci pýchy stáva sa obyčajne prameňom konfliktov. Nie je kritický voči sebe. Neprijíma slová pravdy. Rád má pochlebovačov a jemu podobných. U tých, čo mu chcú pomôcť vidí nepriateľov. Škoda, že dnes taký ľudia nemajú šašov ako panovníci v minulosti. Šašo mohol povedať pánovi pravdu, aj keď si za to často vyslúžil bitku.
Ježiš vo svojej láske myslí na nás, keď nám kladie na srdce čnosti pokory a tichosti. Pokora je ťažká čnosť a preto si jej získanie vyžaduje z našej strany mnoho síl. A predsa ku všetkým sa obracia Ježiš s výzvou: „Poďte ku mne všetci“ (Mt 11,28), pretože jedine s Ježišom každé jarmo a bremeno sa stávajú príjemnými a ľahkými.
Ak nechceme si vyslúžiť nielen od ľudí, ale aj Boha výrok “hlupák“.
Nie múdrych tohto sveta si Pán vyberal, ako svoj nástroj na vedenie svojho ľudu a vykladanie svojho zjavenia. Múdry tohto sveta, ktorý si mysli, že on je poslaný ako nástroj a vie vysvetľovať tajomstva zjavenia, nevie v skutočnosti nič. Boh si stále vyberal slabých a malých tohto sveta k svojej službe. Bolo tomu tak od počiatku. Vybral si takmer storočného starca a neplodnú ženu, ktorej bolo cez osemdesiat rokov, aby sa stali rodičmi jeho vyvoleného ľudu. Vybral si reptajúceho Mojžiša, ktorý nevedel prehovoriť, aby jednal s kráľom Nílu, alebo maličkého Dávida, aby porazil obra Goliáša. Prečo si vyberal týchto ľudí? Aby všetkým ukázal, že nejde o schopnosť toho prvého, výrečnosť toho druhého, či o silu toho chlapca, ale moc Božiu pôsobiacu, skrze ľudskú maličkosť.
V Ježišových slovách niet ani stopy po pohŕdaní rozumom a vzdelaním či vedou. Je v nich len upozornenie na veľkorysý Boží dar, že nie vlastnou silou samotného poznania sa môžeme zmocniť tajomstva života. Božie tajomstvo pochopíme len vtedy ak sa mu otvoríme v pokore. Pokorná jednoduchosť je najlepším predpokladom omilostenia. Kristove slová „Zvelebujem ťa Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým“ (Mt 11,25), nie sú nejakou obhajobou hlupákov.
„Na svete nie je hlúposti, ktorú by nebránil nejaký filozof“, hovorili starí Rimania. Koľko je na svete hlupákov, ktorí bránia rôzne hlúposti a nevšímajú si presvedčivých právd. Preto je Boh mnohým nepriateľný, že žiada pokoru a tichosť, inými slovami aj iné čnosti, ktoré tvoria charakter človeka. Boh sa nám dáva vo svojom slove, svojej láske. Sv. Augustín hovorí: „Boha poznáme skrz jeho lásku.“ A dnes sa nám Ježiš znova predstavil ako “tichý a pokorný“.

Alkoholik, ktorý podstúpil liečebnú kúru a následne začal navštevovať Klub anonymných alkoholikov, sa vyznal: „Zbavil som sa tejto neresti preto, lebo som sa neustále opieral o túto modlitbu: Pane, nemám dostatok síl, aby som tento zlozvyk premohol...., ale ak sa ku mne pridáš, potom už na to nebudem sám. Budeme na to dvaja... Ty a ja – my spolu to dokážeme!“
Možno, že dnešný deň je pre teba tým najťažším. Možno, že rôzne ťažkosti a problémy života ťa oberajú o radosť. Možno, že nevidíš východisko z nejakej nepríjemnej situácie. Je to ten správne čas k úprimnej modlitbe. A zaiste i v tvojej duši zaznie Boží hlas: „Počúvaj, syn môj. Nie je nič, čo sme spolu – ty a ja – nezvládli!“
Aj dnes sa dajú dôležité pravdy povedať podobenstvom.

Istý muž potreboval pomoc pri chystaní dreva na zimu. Zavolal známeho a ten súhlasil. Bola to tvrdá práca v lese. Muž tvrdo pracoval, doprial si iba krátku prestávku na obed. Jeho známy však na prvý pohľad sa neudrel. Doprial si dlhú obednajšiu prestávku, ale i mimo nej si urobil niekoľko krátkych prestávok. Muž v duchu ľutoval, že zavolal práve jeho. No na konci dňa zistil, že napriek mnohým prestávkam jeho známy nachystal viac dreva než on. Nešlo mu to do hlavy. Povedal: „Ako to, že si narúbal viac dreva, hoci ja som mal iba jednu prestávku a ty si si ich robil každú chvíľu?“ „Ty si si všimol iba to, že sedím,“ odpovedal jeho známy. „Ale počas každej prestávky som si naostril sekeru...“
Pokora nie je pre oči. Pokora je vec srdca a konkrétneho života. Nemali by sme zabudnúť, že my ľudia máme iný pohľad na ľudí okolo nás ako má Boh. Ak vidíme človeka s titulmi hneď si povieme: „to je isto múdry človek, keď toľko študoval“. Dosť často je to pravda, ale často sa stáva, že takýto človek veľa rozpráva a z jeho reči nič nemáme. Takýto človek má ďaleko od múdreho človeka. Zoberme si však iný prípad. Vidíme človeka, ktorý skončil strednú školu, možno je nezamestnaný a pod. O tomto človeku si isto nikto nepomyslí, alebo málo kto povie toto je múdry človek. Nemáme takéto zmýšľanie aj my o ľuďoch okolo nás?

ADE
Je to výzva pre nás, aby sme sa nesnažili byť mudrákmi v každom smere, ale byť jednoduchými ľuďmi a pokornými čo nás privedie k múdrosti nielen rozumu, ale aj srdca a táto múdrosť, nás zase dovedie do Božieho kráľovstva, kde spolu s Ježišom budeme volať: „Zvelebujem ťa Otče, Pán neba i zeme...“

Amen.